P. Slota o dojmoch z Petrohradu: My štrngáme zbraňami ako vo videohre, ale Rusi si uvedomujú dôsledky vojny

V ostatnom čase sa zintenzívnili kultúrne kontakty slovenského sveta. Aktívni sú najmä Srbi, kde vo Vojvodine žije aj početná slovenská menšina našich krajanov.

Slovensku predstavili fotografie z agresie NATO voči bývalej Juhoslávii a tiež diela mladých srbských umelcov. No kultúra a kontakty neprichádzajú len do SR. Priamo do Petrohradu v čase zúrenia vojnového konfliktu na Ukrajine vycestoval a nadviazal kontakty Pavol Slota, predseda národnej strany DOMOV, ktorý je na kandidátke hnutia Republika na voľby do Európskeho parlamentu.

Začnime marcom, kedy veľvyslanectvo Srbskej republiky na Slovensku, Srbské kultúrno – informačné centrum a Spolok Srbov na Slovensku predstavili Slovákom v Žiline výstavu dokumentárnej fotografie srbského fotografa Martina Candira k smutnému 25.výročiu bombardovania Juhoslávie Severoatlantickou alianciou (NATO) práve pod záštitou P.Slotu.

O mesiac neskôr sa v Dome umenia v Piešťanoch slávnostne ukončila výstava mladých srbských umelcov „Pozdrav z Vojvodiny“, ktoré sa konalo pod záštitou veľvyslanca Srbskej republiky v SR. Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku uviedol, že Srbi a Slováci sú dva národy s jedným srdcom.

No a v máji na výročie ukončenia dva a pol ročnej blokády Petrohradu (pozn. – v tom čase Leningrad) počas Druhej svetovej vojny vycestoval Pavol Slota aj s delegáciou. Dokonca bol jediný, kto na pietnom akte reprezentoval Slovenskú republiku, preto sme ho požiadali o rozhovor.

■ SKSPRÁVY: Aké sú prvé dojmy Slováka, vlastenca, z návštevy Petrohradu?

PAVOL SLOTA: Prvý dojem po príchode na Slovensku máte, že sa u nás všetko scvrklo, pretože aj keď som už pochodil vo svete veľké mestá, ani v jednom veľkomeste sveta tak ako v Petrohrade som nevidel nič podobné – zámky, vodné kanály, priestor dýchajúci históriou na každom kroku, kultúrou, mesto je obrovské, moderné a na rozdiel od svetových veľkomiest je čisté.

■ Dušu mestu však dávajú ľudia. Akí sú Petrohradčania súčasnosti?

Ľudia sú prívetiví, milí, poznajú Slovensko, aj keď niekedy to muselo otvoriť pomocné „čeko…“ Mladí ľudia hovoria plynulo po anglicky a všetci ovládajú latinku, čo u nás pozná azbuku len málo mladých ľudí, žiaľbohu vrátane mňa.

■ Poďme k situácii. Majú Rusi nejakú vedomosť o progresivizme a čomu my tu musíme čeliť?

Najskôr by som zobral všetkých rusofóbnych a proatlantických progresívcov do Ruska, aby videli, aké tam majú záchody (smiech). Ale áno, samozrejme, aj toto bolo na stole tém, ktoré sme preberali na diskusiách nielen s ľuďmi, ale aj s ruskými verejnými činiteľmi. Mladí sú síce viac liberálne naladení, ale nikde nebolo vidieť násilné či propagandistické formy prezentácie zvrátených západných ideológií.

Spomenuli ste verejných činiteľov. Čo bolo podstatou vašej cesty a rokovaní v Petrohrade, okrem účasti na pietnej spomienke na obete nacizmu a 2.svetoej vojny?

Na oficiálnu časť podujatia a návštevy Petrohradu dostala strana DOMOV pozvanie pre našu dlhodobú rétoriku a nemenné postoje histórii, odmietanie jej prekrúcania a našu snahu udržať dobré rusko-slovenské vzťahy, ktoré boli zámerne poškodené geopolitikou, aj domácou politikou kolektívneho Západu.

■ Prezradíte, kto bol pozývateľom?

Samozrejme, nemám s tým problém, bola to Prezidentská akadémia Ruskej federácie v súčinnosti s Komisiou pre zahraničné vzťahy mesta Petrohrad.

■ Majú vôbec Rusi po skúsenosti s angažovaním sa vo vojne proti nim záujem kontaktovať sa so Západom?

Zjavne áno, ale vyberajú si. Som jedným zo štyroch slovenských politikov, ktorí rozprávajú pravdu a dostali priestor v ruských celoštátnych televíziách. Registrujú samozrejme aj blížiace sa eurobvoľby. Osobne som prezentoval moje štyri priority ako kandidát na europoslanca: obhajoba identity, práva veta, obnovenie dobrých a vzájomne výhodných vzťahov, vrátane ekonomických a politika na všetky štyri svetové strany, čo by Európe a Rusku umožnilo návrat do normálneho fungovania.

■ Neobávate sa po týchto slovách mediálnej poľovačky od liberálneho, antirusky naladeného mainstreamu?

Celý tento politický, geopolitický a mediálny mainstream s hecovanou rusofóbiou mi pripomína príslovie o zlodejovi, ktorí kričí, aby chytili iného zlodeja. Agenti s vynikajúcimi vzťahmi s americkou ambasádou, tváriaci sa navonok apoliticky, médiá majúce prepojenia na kolektívny západ a záujmy Británie a najmä Spojených štátov, by chceli mňa obviniť za nejakého agenta? Aj keď sa tu za tri desaťročia proamerický agent adaptoval, odporúčam im, nech sa pozrú najskôr do zrkadla.

■ Dotkli ste sa pri rokovaní aj problematiky proamerickej propagandy?

Isteže, boli to otvorené rozhovory. Povedali nám, že sme odvážni, ak sme oficiálne prišli do Petrohradu a myslia si, že sa spustí voči mne mediálny džihád. Lenže ja nie som bábovka. Môj otec, ani môj pradedo sa nebáli, ani ja a pôjdem po svojej ceste a za svojim cieľom neohrozene – na 1.mieste je u mňa Slovensko a slovenský záujem, a to sa nedá bez dobrých vzťahov s Rusmi, pretože bez energií neexistuje suverénny štát. Nemecko je recesii, a je otázka času, kedy to zasiahne aj našu ekonomiku. Hovorím pravdu pre tých mlčiacich, čo sa ju ešte boja povedať nahlas, hoci to už myslia.

■ Priniesla táto návšteva aj niečo konkrétne do budúcna?

Budovanie vzťahov treba robiť krok za krokom. Tým ďalším bude moja účasť na prestížnom Nevskom fóre v júni, na ktoré som dostal pozvanie a rád som ho prijal pretože sa bude venovať téme národnej bezpečnosti štátu, čo je kľúčová vec aj pre Slovensko, ktoré sa spolieha zas len na cudziu pomoc. Ale bezpečnosť chcú Rusi zabezpečiť na všetkých úrovniach, komplexne. Verím, že ich skúsenosti môže využiť aj Slovensko, veď načo vymýšľať koleso, ktoré už niekto vynašiel.

■ Čo je pre Rusko v tejto súvislosti to najdôležitejšie?

Presadzovať národnú suverenitu na všetkých fórach, na čo väčšina našich politikov a štátnikov zabúda. Alfou a omegou je pre Rusov, aby sa skončilo šialenstvo konfrontácie medzi kolektívnym Západom a Ruskou federáciou. Západ si naivne myslí, že dokáže vyjednať mier bez Ruska… To Rusi budú rozhodovať, koho do vojny pustia a koho nie a bude to Ruská federácia, ktorá nakoniec rozhodne ako sa mier uzavrie a ako bude vyzerať. Nezabúdajme, že vojny ukončujú Rusi.

■ Nakoniec prezraďte našim čitateľom niečo o hlavnej udalosti viažucej sa k pietnej spomienke na Druhú svetovú vojnu a ukončenie blokády vtedajšieho Leningradu.

Také pompézne a obrovské kladenie vencov k pamätníku som ešte nikdy nikde nevidel. Boli sme ako som už povedal, jediní reprezentanti Slovenska, na čo som ako vlastenec hrdý, pretože tam boli predstavitelia azda dvoch tretín celého sveta. Cintorín obetí obliehania Leningradu je obrovský, leží tam viac ako milión ľudí, pritom sú tam masové hroby…

To miesto v sebe niečo, čo sa ťa dotkne. Dva a pol roka obliehania, nemali čo jesť, piť… Neexistuje tam jediná rodina, ktorá by nebola personálne dotknutá vojnou túto ich nielen národnú, ale aj osobnú, rodinnú skúsenosť súčasní bruselskí progresívni súdruhovia neuvedomujú – čo to je držať svoje dieťa, ktoré zomiera od hladu. Dokonca tam leží aj Putinom malý brat. My štrngáme zbraňami ako vo videohre, ale Rusi si uvedomujú dôsledky vojny, aj cenu obetí za mier a za toto svedectvo si zasluhujú úctu, rešpekt a vďačnosť.

Ďakujeme za zaujímavý rozhovor Pavlovi Slotovi, predsedovi národnej strany DOMOV a kandidátovi vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia Republika.

skspravy.sk