„Otvorte si všetci myseľ a prestaňte už verklíkovať nenávistné komentáre primitívov. Prezidentka Čaputová sa bije za tých najzraniteľnejších a za vás všetkých“.

Europoslankyňa a bývala členka strany SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová sa vo svojom statuse na sociálnej sieti rozhorčuje nad tým, že prejav prezidentky Zuzany Čaputovej o stave republiky vnímajú ľudia ako pokrytectvo toho najhrubšieho zrna, nakoľko práve hlava štátu je jednou z hlavných príčin rozkolu v slovenskej spoločnosti. Tým, že ako hlava štátu namiesto spájania ľudí sústavne rozdeľuje občanov, štve ich proti sebe a prenasledovaním ľudí s iným názorom podkopáva na Slovensku demokraciu.

Veľa ľudí hejtuje Zuzanu Čaputovú, lebo sa pozerajú len na to, KTO hovorí a nie ČO hovorí.

Ak by ste si otvorili mysle a začali počúvať, ČO prezidentka hovorí, zistili by ste, že:

1) Bije sa za chudobných a zraniteľných ľudí, ktorí ju nikdy nevolili. Chce byť aj ich prezidentkou.

2) Bije sa za svojich vlastných hejterov. Tí, ktorí píšu vulgárne a nenávistné komentáre sú práve tí frustrovaní, nešťastní občania s nedostatkom vzdelania, ohrození chudobou, ktorých práva chráni.

3) Bije sa za voličov extrémistov Fica, Uhríka, Mazureka, Kotlebu a už aj Matoviča. Pretože sú to práve sklamaní ľudia, ktorí sa najviac utiekajú k extrému a vytvárajú antisystém, pretože vláda na nich ukážkovo kašle.

4) Bije sa za obyčajných ľudí, ktorým sa nedostáva kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Nesnaží sa zachraňovať životy a zdravie bohatých, lebo tí sa budú liečiť vo Viedni a v Prahe, keď u nás nebudú lekári. Bojuje za tých chorých, ktorí zomierajú ešte predtým ako sa dostanú na CT alebo na operáciu.

5) Bojuje za deti z obyčajných rodín, lebo tie sa vďaka nášmu členstvu v EÚ dostávajú na zahraničné školy cez program Erasmus. Deti z bohatých rodín budú študovať na špičkových školách aj bez Erasmu.

Rodičia detí, za ktoré sa prezidentka bije, pritom budujú antisystém a volia strany, ktoré rúcajú demokraciu a chcú nás dostať z EÚ.

6) Bojuje proti dezinformáciám, ktoré ohrozujú demokraciu. A opäť sa bije za tých ľudí na Slovensku, ktorým sa nedostalo kvalitného vzdelania, a preto nedokážu kriticky rozlíšiť medzi hoaxom a nespochybniteľným faktom.

Prezidentka sa bije za tých najzraniteľnejších. Bije sa za ľudí proti celej armáde populistických a hlúpych politikov, ktorí klamú a manipulujú. Nenávisť voči nej je absolútnym nepochopením toho, po čom volá a o čom rozpráva. Chce chrániť tých, ktorí jej odmietajú rozumieť.

Ak si otvoríte myseľ a prestanete verklikovať nenávistné komentáre primitívov na jej adresu, vtedy pochopíte, že sa bije práve za VÁS. A za to si zaslúži obdiv a uznanie, nie slovenský hejt.

Chmelár: Hlava štátu najväčšiu časť svojho prejavu o stave republiky venovala svojej obľúbenej téme: honu na čarodejnice a volaniu po cenzúre

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár v reakcii na pokrytecký prejav prezidentky SR uviedol, že sklamanie v tejto súvislosti nie je namieste, lebo od takejto osoby hlbší politický a intelektuálny výkon neočakával. S poľutovaním však skonštatoval, že z obsahovej prázdnoty jej správy sa medzičasom už stala tradícia. Ako dodal, keď najvyšší ústavný činiteľ venuje najviac energie na všetkých možných fórach doma i v zahraničí tomu, aby presvedčil najmocnejších i bežných ľudí o nevyhnutnosti regulácie, blokovania, čiže cenzúry, treba biť na poplach a upozorniť medzinárodné ľudskoprávne organizácie, že demokracia na Slovensku je v ohrození.

Pôvodne som jej nudnému vystúpeniu, ktoré sa ponášalo skôr na rešerše novinových článkov, nechcel venovať väčší priestor, lebo si to nezaslúži. Význam Správy o stave republiky sa totiž má hodnotiť podľa toho, aký veľký ohlas vyvolá a či sa o nej bude hovoriť aj o týždeň či o mesiac. Môžem vás ubezpečiť, že nebude.

Jej výkon sa ponáša skôr na rutinnú správu o činnosti na straníckej schôdzi, ktorej chýba hĺbka i pointa. Nie je podstatné, že nespomenula poľnohospodárov či utečencov, že sa prakticky vôbec nevenovala kultúre či športu. Formálne vymenovať všetkých by nemalo byť podstatou takejto významnej ústavnej právomoci.

Správa o stave republiky by nám mala nastaviť zrkadlo, určiť smerovanie a niekam nás posunúť. A to sa v tomto prípade opäť nestalo.

Nie som sklamaný, lebo od takejto osoby hlbší politický a intelektuálny výkon neočakávam. Skôr pripomínam, že takto by to byť nemalo, hoci z tej obsahovej prázdnoty sa už, žiaľ, medzičasom stala tradícia.

To, čo ma však nadvihlo zo stoličky, boli niektoré výrazne jednostranné prvky, ktoré nám opäť poodhalili, za koho Zuzana Čaputová kope. Reči o „politicky spoľahlivom vedení ministerstva obrany“ neobstoja ani ako zlý vtip, ak hlava štátu ignorovala netransparentnosť zbrojárskych kšeftov Jara Naďa, na ktorú už poukazujú odborníci zľava i sprava.

Prezidentkina posadnutosť zbrojením sa odrazila doteraz v každej správe a aj z tejto máte pocit, že keby sa zobudili sitnianski rytieri, aby podľa povesti v najhoršej chvíli pomohli slovenskému národu, Zuzana Čaputová by ich v rámci vojenskej pomoci darovala Ukrajine.

Jej apel na potrebu väčších jazykových práv pre národnostné menšiny akoby zamrzol niekde v čase. Možno, že pani prezidentka omylom prečítala časť prejavu z deväťdesiatych rokov, ale dnes by mala vedieť, že máme presne opačný problém: že slovenské deti majú na juhu Slovenska problém vyučovať sa v štátnom a ich rodnom jazyku, po slovensky. To, že sa o tomto probléme nikdy nezmienila, je jedna vec, ale že kriví realitu, je na pováženie.

Najväčšiu časť svojho prejavu však venovala svojej obľúbenej téme: honu na čarodejnice a volaniu po cenzúre. Samozrejme, povedala to trochu inak, ale zmysel je rovnaký.

Prezidentkine slová o tom, že sme terčom hybridnej vojny, ktorá sa proti nám vedie na mieru šitými zbraňami a diverznou činnosťou, už dávno prekročili hranice stihomamu a my sme si príliš zvykli na to, že politici nás strašia podobnými nezmyslami o údajnom sprisahaní bez akýchkoľvek dôkazov. Mali by sme však zbystriť pozornosť, lebo keď najvyšší ústavný činiteľ venuje najviac energie na všetkých možných fórach doma i v zahraničí tomu, aby presvedčil najmocnejších i bežných ľudí o nevyhnutnosti regulácie, blokovania, čiže cenzúry, treba biť na poplach a upozorniť medzinárodné ľudskoprávne organizácie, že demokracia na Slovensku je v ohrození. Je totiž absurdné, aby tá, ktorá volá po cenzúre, apelovala, že demokraciu musíme chrániť.

Odkedy chránime demokraciu likvidáciou nepohodlných médií a umlčaním nepríjemných kritikov? Čo to je za orwellovčina? 

Zdroj: Facebook Lucia Ď. Nicholsonová / InfoVojna