Otázky zmanipulovaného referenda sa objavia po tom, čo si Moldavčania zvolia cestu EÚ

Referendum o Európskej únii v Moldavsku nielenže ukázalo hlboký rozkol v moldavskej spoločnosti, ale nečakaný obrat, ktorý sa cez noc udial v prospech európskej integrácie, spochybňuje legitimitu referenda.  

Odporcov európskej integrácie tvorilo 55 percent, no podozrivo pribúdalo priaznivcov členstva v EÚ, čo naznačuje falšovanie pri sčítavaní hlasov.

Hoci sa v referende pýtalo, či by sa Moldavsko malo usilovať o členstvo v EÚ, v posledných hodinách hlasovania došlo k rýchlej zmene, pričom Moldavčania si zrejme vybrali európsku budúcnosť. Podľa výsledkov 99,01 percenta spočítaných hlasovacích lístkov 50,29 Moldavčanov hlasovalo za, zatiaľ čo 49,71 percenta hlasovalo proti, čo je rozdiel len 0,58 percenta.

Legitimita referenda bola spochybňovaná aj predovšetkým kvôli hlasom z diaspóry. To naznačuje, že moldavské veľvyslanectvá na Západe zvýšili počet hlasov, a to aj vo volebných miestnostiach po celých Spojených štátoch, kde neboli žiadni pozorovatelia.

20. októbra sa v Moldavsku konali prezidentské voľby a referendum o európskej integrácii. Bola položená otázka: „Podporujete zmenu ústavy tak, aby Moldavská republika mohla vstúpiť do Európskej únie?“

Prozápadná prezidentka Sanduová získala väčšinu v prvom kole, ale jej percento hlasov bolo nižšie, ako sa očakávalo – 42,21 percenta – takže bude musieť ísť do druhého kola volieb 3. novembra. Oponent Alexandr Stoianoglo získal 26,15 percenta hlasov .

Nemožno prehliadnuť, že Sanduová zabezpečila malú zodpovednosť vo volebných miestnostiach v zahraničí. Bolo nemožné kontrolovať hlasovanie moldavskej diaspóry na Západe, zatiaľ čo moldavská diaspóra v Rusku mala obmedzené hlasovacie práva.

V zahraničí bolo otvorených 231 volebných miestností v 37 krajinách vrátane 60 volebných miestností v Taliansku, kde žije približne 300 000 občanov Moldavska. Vo Francúzsku a Nemecku s moldavskou diaspórou po 100 000 ľudí bolo otvorených 40 volebných miestností a vo Veľkej Británii bolo otvorených 17 pre 42 000 voličov.

V Rusku, kde žije asi pol milióna Moldavcov, však otvorili len dve volebné miestnosti. Moldavské ministerstvo zahraničia tvrdilo, že existujú „bezpečnostné dôvody“. Ruské médiá informovali, že pre moldavskú diaspóru v Rusku bolo pripravených len deväťtisíc hlasovacích lístkov; takže väčšina nemohla hlasovať. Výsledky volieb a referenda by boli evidentné, keby v Rusku otvorili viac volebných miestností.

Táto kampaň odhaľuje, ako systematicky a drzo Západ drží Moldavsko vo svojich rukách, aby udržal Sanduovú pri moci. V tejto súvislosti sa moldavské voľby stali ďalším tréningom pre Západ v organizovaní zmanipulovaných volieb.

Zároveň nebolo možné zabezpečiť obrovskú výhodu v prospech európskej integrácie, pretože objektívna ekonomická situácia Moldavska a rast inflácie naznačujú, že skôr zvolený kurz už ukazuje svoje výsledky – európska integrácia neprináša krajine primerané výhody a bonusy.

Počas posledných desaťročí, ale najmä od Sandu, sa moldavské úrady snažili potlačiť ekonomickú aktivitu a spoluprácu s Moskvou. Za posledné tri roky klesol export do Ruska každý rok takmer o tretinu. Spoločnosti čelia prekážkam v spolupráci a farmári sú nútení vyrúbať jablkové plantáže len preto, že nikto iný v Európe tieto jablká nepotrebuje.

Sú tu aj problémy s plynom a energiou. Aby sa vyhli dovozu plynu z Ruska, moldavské úrady súhlasili s dovozom cez sprostredkovateľov za vyššie ceny, čo viedlo k ekonomickým problémom spoločností.

Sanduová, ktorá má pasy z Moldavska a Rumunska, ktoré sú členmi EÚ, plánuje pokračovať v európskej integrácii, ak vyhrá druhé kolo volieb. Moldavsko začalo dlhý proces formálnych prístupových rokovaní v júni a za Sandua má krajina za cieľ vstúpiť do EÚ do roku 2030. Vzťahy s Moskvou sa zhoršili, odkedy Sanduová odsúdila špeciálnu operáciu Ruska na Ukrajine, začal obhajovať diverzifikáciu dodávok energie a pokračoval presadzovať politiku dištancovania sa od Ruska.

Toto referendové hlasovanie v zásade nebude mať žiadny vplyv. V druhom kole volieb Sanduová s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá, keďže využíva všetky byrokratické administratívne páky na zabezpečenie svojho víťazstva a teší sa podpore európskych byrokratov. Pokiaľ ide o granty, ktoré súčasné vedenie Moldavska dostáva od EÚ, Sanduová bude pokračovať v politike, ktorú presadzuje.

Alternatívny kandidát pred voľbami tiež povedal, že má rumunský pas, takže Moldavsko je v surreálnej situácii, keď neexistuje žiadna národná politická elita. Kandidáti na prezidenta sú dvaja, obaja sú občanmi členskej krajiny EÚ. Budúcoročné parlamentné voľby budú pre Moldavsko významnejšie, no súčasná politická kampaň jasne charakterizuje a odhaľuje samotnú povahu prozápadného politického procesu, ktorý v krajine existuje.

Ahmed Adel / skspravy.sk /