Otázky o komunikácii ministerky Kolíkovej v kauze generála Lučanského

Doc. JUDr. Branislav Fábry vo svojom blogu kladie otázky, na ktoré by sa pri vyšetrovaní kauzy úmrtia policajného exprezidenta nemalo zabudnúť.

V reakcii na škandál s úmrtím generála M. Lučanského vo väzbe sa na začiatku roku 2021 pokúsila ministerka M. Kolíková zareagovať na pobúrenie verejnosti a na stránke ministerstva prezentovala svoju verziu udalostí, ktorú prezentovala pri odpovediach na „časté otázky“. Okrem toho na stránke ministerstva publikovala aj niektoré dokumenty a úradné záznamy ku kauze. Tiež vytvorila kontrolnú komisiu na prešetrenie udalosti z 29. decembra. Hoci treba tieto kroky ministerky schvaľovať, treba ich tiež podrobiť kritickej analýze a pýtať sa najmä na rozpory a nelogické závery v tom, čo ministerstvo prezentuje.

V nasledujúcom texte nebudem špekulovať ani postulovať žiadne verzie smrti M. Lučanského, ale klásť otázky, na ktoré by sa pri vyšetrovaní kauzy nemalo zabudnúť a budem analyzovať nasledujúce témy:

Odpovede ministerstva

Fakt, že na stránke ministerstva zverejnila M. Kolíková určité informácie, treba oceniť, pretože ide o pokrok od jej subtílnej komunikácie počas decembrových udalostí. Ako bolo uvedené, treba sa pozrieť na jej verziu udalostí a najmä na to, ako celú situáciu opisovala pri odpovediach na „časté otázky“. Pokúsim sa uviesť najdôležitejšie nezrovnalosti, ktoré ma pri odpovediach ministerky napadli.

Otázka (na stránke MS SR): Prečo bol na cele sám?

Ministerka v odpovedi na túto otázku uviedla: „Obvinený bol v takzvanej kolúznej väzbe. O umiestnení do kolúznej väzby sa rozhoduje, ak prokurátor aj súd dospejú k záveru, že je tu obava, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, alebo bude inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.“

Je však otázne, či musel byť M. Lučanský na cele byť sám a či musela byť uvalená najprísnejšia kolúzna väzba. Nepoznám síce spis, ale treba sa pýtať, čo by M. Lučanský dokázal ovplyvniť, keby boli na cele dvaja, najmä keď obvinenie pochádzalo od tzv. kajúcnikov, teda osôb, ktoré spáchali trestný čin, ale výmenou za svedectvo voči iným získali beztrestnosť či zníženie trestu. Pri kolúznej väzbe závisí mnoho od subjektívnej úvahy sudcu a treba sa pýtať, či sa pre väzbu aplikujú objektivizovateľné kritériá a či sa rešpektuje princíp primeranosti v trestnom konaní. Stačí spomenúť, že napr. v marci 2020 nastal rozpor pri posudzovaní dôvodov väzby medzi Ústavným súdom SR a špecializovanými OČTK. Tie videli dôvod väzby pre 13 sudcov, ÚS SR však dal súhlas s väzbou iba v prípade 5 sudcov. Uvedené orgány sa zjavne nevedeli dohodnúť na dôvodoch väzby pre 8 z 13 sudcov, takže sa treba pýtať, či špecializované orgány činné v trestnom konaní (OČTK) nemajú tendenciu ukladať väzbu až príliš často.

Otázka: Prečo nezverejníte kamerový záznam z cely?

K tomu ministerka vo svojej odpovedi napísala: „Existujú kamerové záznamy z chodby. Majú ich k dispozícii vyšetrovatelia aj prokuratúra. Na celé vyšetrovanie dohliada generálny prokurátor Maroš Žilinka, tomu dôveruje aj opozícia, ktorá ho s koalíciou volila.“

Pri kamerových záznamoch je problém, že približne hodina z nich chýba. Pri podobnej kauze v nejakom „nedemokratickom“ štáte by to bol zrejme problém. Pokiaľ ide o dôveru opozície, ministerstvo podsúva závery, ktoré nemusia byť správne. Fakt, že za M. Žilinku hlasovali aj mnohí poslanci opozície, nie je dôkazom dôvery, ale skôr toho, že jeho protikandidátovi Klimentovi dôverovala opozícia ešte menej.

Otázka: Prečo bol po prvej udalosti z 9.12.2020 hospitalizovaný v Ružomberku?

Ministerka o. i. uvádza: „V tomto prípade o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku rozhodol odborný lekár Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove.“

Treba sa pýtať, či odborný lekár v Prešove navrhol prevoz M. Lučanského do vzdialeného Ružomberku sám od seba alebo či jeho výber niekto ovplyvnil. Nedá sa totiž predpokladať, že by z lekári z nemocnice v Prešove zvykli posielať pacientov na špecializované výkony do Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Stálo by za to zistiť, či vo fakultnej prešovskej nemocnici nie sú lekári schopní poskytnúť pacientom vysoko špecializovanú starostlivosť.

Otázka: Môžete vylúčiť, že pána Lučanského 9.12.2020 na cele niekto zbil?

Ministerka o. i. uvádza: „Toto jednoznačne vyvrátili všetky záznamy z uvedenej udalosti. Dňa 15.12.2020 bola vykonaná kontrola… Kontrolu vykonala štvorčlenná kontrolná skupina poverených zamestnancov ministerstva spravodlivosti.“

Úprimne dúfam, že táto situácia nenastala, avšak kontrola, ktorú poslala ministerka v decembri, nestačí. Pochybnosti môžu existovať i o záznamoch, ktoré vypracovali príslušníci Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), pretože tí môžu mať mať záujem preukázať, že k zraneniu 9. decembra prišlo bez zavinenia cudzej osoby. V kauze M. Lučanského nie je ministerstvo ani ZVJS v pozícii neutrality a každý z nich môže mať na interpretácii veci vlastný záujem a preto na výrok o „jednoznačnom vyvrátení“ treba ešte počkať.

Otázka: Prečo nemohol telefonovať a nemal povolené návštevy?

Ministerka o. i. uvádza: „Pán Lučanský sa na základe toho rozhodol požiadať OČTK, aby mu bolo umožnené telefonovať s manželkou. Odpoveď OČTK (NAKA) na jeho žiadosť bola doručená do ústavu v Prešove 31.12.2020 s tým, že OČTK neudelili tento súhlas.“

To, že M. Lučanskému neudelili súhlas na telefonát s rodinou OČTK, nie je žiadne vyvinenie. Treba sa zaoberať otázkou, či by k tragédii prišlo aj vtedy, keby M. Lučanský tento kontakt mal a či sa nepodcenila dôležitosť kontaktu s rodinou pre humánnosť podmienok vo väzbe. Odopretie styku s rodinou tiež vyvoláva otázku, nakoľko OČTK považujú obvinených za prostriedky na dosahovanie „výsledkov“ v trestnom konaní a nakoľko rešpektujú ich základné práva, vrátane práva na rodinný život podľa medzinárodných záväzkov SR.

Otázka: Nedalo sa samovražde zabrániť? Koľko samovrážd sa stane vo väznici ročne?

Ministerka o. i. tvrdí: „Ak sa niekto naozaj rozhodne spáchať samovraždu, je ťažké tomu zabrániť. Uplynulý rok sa k 29.12.2020 pokúsilo spáchať samovraždu 41 odsúdených a obvinených.“

To však opäť nie je vyvinenie ministerstva, potvrdzuje len zlé podmienky vo väzbe. Štát sa svojej zodpovednosti za samovraždu vo väzbe nezbaví tým, ak povie, že sa aj iní pokúsili o samovraždu. Ak sa vo väzbe nachádzajú stále ešte nevinní ľudia, treba urobiť všetko, aby sa znížili predpoklady na samovraždu. Na nedôstojné podmienky vo väzbe na Slovensku poukázala aj Rada Európy, ktorá opakovane požadovala zmenu. Ak boli dôvodom samovraždy M. Lučanského nedôstojné podmienky, tak neplatí tvrdenie, že tomu bolo ťažké zabrániť. Treba sa zaoberať otázkou, či by k tragédii prišlo i v prípade ak by boli podmienky v prípade väzby pre M. Lučanského humánnejšie.

Otázka: Čítali ste vyjadrenia manželky pána Lučanského? Údajne nesmela odokryť svojho manžela v nemocnici, lebo inak sa jej „po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že jej viac nedovolia, aby pri ňom bola. Čo na to hovoríte?

Ministerka o. i. uvádza: „Tieto informácie už dementoval Zbor väzenskej a justičnej stráže.“

M. Kolíková tu tvrdí, že manželka M. Lučanského klame. Ide o veľmi nevhodnú vetu, pretože momentálne existuje prinajmenšom tvrdenie proti tvrdeniu. Pritom práve ZVJS má viac dôvodov popierať uvedenú skutočnosť, lebo keby sa potvrdili výroky manželky M. Lučanského, niektorí členovia ZVJS by museli dostať sankcie. A keďže sú práve príslušníci ZVJS podozriví, nemali by „dementovať“, ale predstaviť vlastnú verziu udalostí.

Otázka: Manželka pána Lučanského tvrdí, že mu poslali do väznice televízor, hodinky, list a nič z toho nedostal. Čo hovoríte na tieto jej tvrdenia?

Ministerka o. i. uvádza: „…ústav Prešov eviduje 4 ks korešpondencie od p. Lučanskej, ktoré boli do ústavu doručené po lustrácii OČTK dňa 31. 12. 2020.“

Bolo by treba zistiť, koľko „lustrácia“ zo strany OČTK trvala a prečo. A treba sa pýtať, či by sa tragédia stala, keby boli listy od rodiny doručené skôr. Zmenilo by to psychický stav M. Lučanského? M. Lučanský po komunikácii s rodinou zjavne usiloval, najmä keď mu znemožnili telefonický kontakt 17. decembra. Možno si položiť i otázku, či by „lustrácia“ netrvala ešte dlhšie, keby M. Lučanský ďalej žil. Žiaľ, doručenie tesne po úmrtí vytvára dojem, že OČTK sa poponáhľali s doručením pošty práve po informácii o obesení…

Otázka: Prečo bol v ÚVV v Prešove?

Ministerka o. i. odpovedá: „Uvedenú otázku je potrebné smerovať na prokuratúru a súd. Avšak nie je to nič nezvyčajné. Prokuratúra sa vždy snaží o taktické umiestnenie do väzníc, aby spolu jednotliví obvinení nemohli komunikovať.“

Ministerstvo sa pokúša presunúť otázku na iné subjekty, ktoré nesú svoj diel zodpovednosti, avšak aj tvrdenie o „taktickom umiestnení“ v Prešove je veľmi nedôveryhodné. Keď bol M. Lučanský sám v cele, prečo musel byť umiestnený na opačnom konci republiky? Veď umiestnenie do Prešova veľmi skomplikovalo jeho styk s rodinou a predstavovalo hrubý zásah do jeho ústavného práva na obhajobu, keďže práve vzdialenosť znemožnila aj slobodný výber advokáta. Advokátka Miššíková sa vyjadrila: „… problém bol v tom, že policajného exprezidenta dali do výkonu väzby v Prešove. A advokát musí byť v tomto procese neustále s klientom… vzhľadom na môj vek, diaľku a mizerné spoje nemôžem bývalého šéfa polície zastupovať.“

M. Lučanský tak kvôli umiestneniu v Prešove dostal obhajcu, ktorý nebol jeho voľbou, a to je škandál sám o sebe. Len pre porovnanie: Sergeja Magnického, ktorý škandalózne zomrel vo väzbe v RF, držali 358 dní vo väzbe, avšak celý čas v Moskve, hoci išlo o kolúznu i útekovú väzbu. Samozrejme, že v Magnického prípade sa objavili aj iné problémy, napr. nedostatok súkromia či zlá zdravotná starostlivosť, skúsme si však predstaviť, čo by sa písalo, keby ho poslali na samotku niekde ďaleko od Moskvy a kvôli tomu nemohol mať želaného advokáta…

Zverejnené dokumenty

Za dôležitú informáciu z tohto týždňa považujem zverejnenie určitých dokumentov na stránke ministerstva. Publikované dokumenty majú svoju váhu a treba ich brať ako listiny s dôkaznou hodnotou, avšak ani k nim nemožno pristupovať nekriticky. Ide o dokumenty vypracované ZVJS, ako aj kontrolou z ministerstva, čiže inštitúcií, ktoré nemusia byť pri vyšetrovaní nestranné. Vo svete pritom nie je zriedkavosťou, že štátne orgány upravujú pri pochybných úmrtiach svoje úradné záznamy. Svedkami tohto javu sme boli pri úmrtí občana SR J. Chovanca v Belgicku, kde sa zdá, že úradné záznamy manipulovala tak polícia, ako aj ministerstvo vnútra. A opäť možno spomenúť kauzu S. Magnického v Rusku. O jeho zraneniach štátne orgány tvrdili, že hematómy a odreniny na zápästiach sa objavili po použití pút; odreniny a modriny na ľavej ruke, ľavej holeni a pravom členku boli spôsobené vlastným zavinením, keď počas psychotického stavu S. Magnický narazil na lekársky gauč a proti kovovým mrežiam. Lenže S. Magnický a jeho príbuzní mali odvážnych advokátov, ktorí za svojho klienta bojovali a úradné záznamy podrobili kritickej analýze.

Aj v prípade M. Lučanského treba predložené dokumenty podrobiť kritike a zamerať sa na nelogické a nepresvedčivé výroky v dokumentoch. Zrejme za najspornejšiu možno považovať správu kontrolnej komisie MS SR, kde autori spomínajú údajné výroky M. Lučanského. Tie však vyznievajú až príliš pozitívne a zo správy vyznieva, že M. Lučanský sa sám na nič nesťažuje. Zvlášť prekvapuje táto formulácia: „Obvinený ďalej uviedol, že obhajca ho pri návšteve upovedomil o rôznych dezinformáciách, ktoré sa o jeho zranení a zdravotnom stave zverejňujú médiá, čo bolo dôvodom pre poskytnutie jeho následného vyjadrenia pre médiá prostredníctvom obhajcu. Účelom bolo zastaviť šírenie nepravdivých informácií na verejnosti, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný a psychický stav jeho rodinných príslušníkov (najmä na matku a manželku), s ktorými nemá kontakt.“

Keby však išlo o upokojenie matky a manželky M. Lučanského, advokát ich mohol upokojiť aj bez publikovania svojho vyjadrenia v TASR. A ak by M. Lučanský chcel naozaj cez TASR vyvracať „dezinformácie“, zrejme by požiadal o zverejnenie zdravotného záznamu. Tiež sa treba pýtať, či bol M. Lučanský o verejnej diskusii správne informovaný. V tom prípade by totiž musel vedieť, že výroky jeho advokáta o „dezinformáciách“ v TASR pomôžu skôr ministerke než jeho rodine a že slovo „dezinformácie“ bude vyznievať ako útok na známych analytikov, ktorí sa za neho verejne postavili.

Rovnako podozrivo vyznieva tvrdenie: „Obvinený zároveň uviedol, že by ocenil, keby prípadné vyjadrenie ministerky spravodlivosti bolo stručné a jednoduché, najmä z dôvodu, že v opačnom prípade budú médiá naďalej aktívne v získavaní a poskytovaní informácií o tejto udalosti.“ Celé je to opäť dosť nelogické, veď pochybnosti vzbudila práve stručnosť a jednoduchosť vysvetlenia zo strany ministerky na tlačovej besede 13. decembra. A opäť ide o vyjadrenie, ktoré prináša prospech skôr ministerke než M. Lučanskému. Mimochodom, tak skúsený človek ako M. Lučanský musel vedieť, že práve stručné a útržkovité vyjadrenia ministerky verejnosť neuspokoja, ale vyvolajú podozrenia a novú snahu o získanie informácií. Samozrejme, že M. Lučanský mohol uvedené výroky vysloviť i napriek pochybnostiam a rozporom, dôležité je však nebáť sa ministerský dokument kriticky analyzovať aj pri vyšetrovaní.

Kontrolná komisia a diskusia o väzbe

Novou informáciou zo začiatku roku je aj komisia, ktorú ministerka ustanovila na kontrolu udalostí v prešovskej väzbe. Zriadenie komisie s účasťou opozičných poslancov je pokrokom v prístupe ministerky a je škoda, že nebola zriadená už po 9. decembri, keď ešte M. Lučanský žil a mohol sám povedať, čo sa vlastne stalo. Avšak otázniky sa objavujú aj o novej komisii. Keďže o svojich záveroch bude komisia hlasovať, vzniká otázka, či práve zloženie neovplyvní výsledok hlasovania. Podľa štatútu má komisia celkovo 18 členov (1 externý), pričom šesť predstaviteľov kreovala NR SR (po troch koalícia i opozícia) a šesť výkonná moc: 3 za ministerstvo spravodlivosti, 1 za prezidentku, 1 za ZVJS, 1 za ÚDZS. Majú tam byť i dvaja predstavitelia médií, zástupca ombudsmanky, ministerkou nominovaný súdny znalec, a zahraniční členovia. Už na prvý pohľad je však zrejmé, väčšina členov má k M. Kolíkovej blízko. Takisto nerozumiem, prečo sú v komisii až traja členovia z MS SR, avšak nie zástupca rodiny.  Ďalej však prácu komisie hodnotiť nebudem a počkám si na jej závery.

V médiách je často opomínaný aj postoj Slovenskej advokátskej komory, ktorá účasť v ministerkinej komisii ostentatívne odmietla. Z listu SAK sa zdá, že advokáti nie sú presvedčení o zmysluplnosti takejto komisie a miesto toho volajú po diskusii o inštitúte väzby na Slovensku, ktorý považujú za vážny problém. Na kritiku kolúznej väzby v SR netreba uvádzať širokú judikatúru ESĽP, stačí iba popis zo strany advokáta M. Ribára: „23 hodín denne som zavretý na cele – 8m2 . Po odrátaní plochy „nábytku“, WC zostávajú 3m2 na pohyb. Hodinu denne môžem ísť na vychádzku – na strechu väznice – 4 steny, hore nebo – vidím ho cez zamrežovanú sieť. Vychádzkový koridor má cca – 16 až 24 m2. Ak by ste v takýchto podmienkach držali väčšieho psa – odsúdia Vás za týranie zvierat. Trinásť mesiacov nemôžem telefonovať s manželkou a 3 malými deťmi, či vlastnou mamou. Deti a manželku som neobjal 13 mesiacov. Manželku som videl dvakrát na hodinu na návšteve cez sklo. Deti som videl po 13-tich mesiacoch 20 minút cez videonávštevu na tablete 25×15 cm! Ak chcem odpoveď prostredníctvom listu, aby som vedel, čo sa deje doma – trvá to v lepšom prípade mesiac. V horšom dva mesiace“. Pri takýchto podmienkach väzby nemusia byť ďalšie samovraždy prekvapením .

Na záver zostáva iba konštatovať, že problémom na Slovensku nie sú len podmienky väzby, ale aj to, že v mene boja proti korupcii sa porušujú ďalšie justičné práva. Stačí spomenúť neustále úniky zo spisov protikorupčných špecializovaných OČTK do médií, nerešpektovanie prezumpcie neviny či porušovanie práva na právnu pomoc pred súdom, na ktoré opäť poukázala SAK, atď. Efektívny boj proti korupcii je určite dôležitý a na doterajšom neúspešnom postupe treba čosi zmeniť, lenže ani v mene boja proti korupcii nesmie byť dovolené čokoľvek!

Autor: doc. JUDr. Branislav Fábry

Zdroj: brankof.blog.pravda.sk

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.