Osud Západu je v rukách sociálnych inžinierov zrodených v inkubátore

Napokon sme sa dočkali chvíle, keď kríza globálneho systému zachvátila jeho samotné srdce, teda západný svet. Stala sa tak zjavnou, že to, čo sa deje, už nie je možné pripisovať individuálnym výkyvom. Uviedol Vzgľad

Zrýchľujúca sa inflácia, energetická kríza, divoký rast akciových trhov, nedostatok tovarov, riskantné sociálne, rodové, migračné a rasové pokusy, rekordné ceny surovín a potravín, rušenie dopravných a logistických reťazcov, nová covid vlna, „zelený“ prechod či „besné“ tempo dolára. A stovky a tisíce menej nápadných, ale mimoriadne dôležitých procesov. Povedzme ako je akútny nedostatok mikročipov vo svete.

Degradácia západných elít

Do tohto zoznamu by však mala pribudnúť ešte jedna položka. Nie tak očividná, ale kľúčová z hľadiska stupňa nebezpečenstva pre planétu. Hovoríme o katastrofálnej degradácii západných elít. Práve tých, ktorí v mnohých ohľadoch určujú osud ľudstva.

Svet „v zákulisí“ je tradične jedným z hlavných verejných strašiakov. Či už v podobe slobodomurárov, Anglosasov, globalistov alebo akejkoľvek obdobnej sily. Západ ale v posledných rokoch celkom úspešne vytvoril hororový príbeh o všemohúcom Kremli. Ten mal údajne pomocou služieb GRU, FSB a Gazpromu nasmerovať dianie tam, kam potreboval. A do značnej miery tomu aj veril.

Nech je to akokoľvek, nespočetné množstvo konšpiračných teórií vykresľuje západnú elitu ako bandu zlovestných geniálnych bábkarov, ktorí pohybujú figúrkami na globálnej šachovnici a nad pohárom whisky menia priebeh ľudských dejín.

A súčasné udalosti poskytujú obzvlášť široký priestor pre konšpiračné teórie a strašidelné koncepty.

Na jednej strane sú v mnohých prebiehajúcich procesoch skutočne zreteľne viditeľné stopy réžie a sociálneho inžinierstva. Čo naznačuje existujúci plán a jeho vedomú realizáciu. Na druhej strane vyvstáva otázka. Vedia tí, ktorí toto všetko vymysleli a zorganizovali, presne čo robia. A adekvátne vypočítali dôsledky, ku ktorým ich rozhodnutia a činy povedú?

A odpoveď na túto otázku nie je ani zďaleka jednoznačná. Moderné západné elity majú množstvo znakov, ktoré ich mimoriadne nevýhodne odlišujú od predchádzajúcich generácií. V prvom rade hovoríme o viditeľnom nedostatku životných skúseností. Vo všeobecnosti o nedostatku zručností čeliť temným stránkam života. Rozšírená viera vo výnimočnú inteligenciu elity nie je ničím iným ako mýtom. Platí to najmä o krajinách, kde dodnes zohrávajú dominantnú úlohu dedičné mechanizmy výberu. Zjavným príkladom je samozrejme Veľká Británia.

Nedostatok inteligencie u človeka na vrchole moci či v zákulisí sa však dá celkom dobre vyvážiť. Dobrým vzdelaním, súdržnosťou prostredia, vážnymi životnými skúsenosťami, prípadne rozsiahlym obzorom. Pred niekoľkými sto rokmi ľudia, ktorí boli od narodenia predurčení na miesto na vrchole spoločnosti, v čase, keď sa dostali na vysoké posty, získali „pôsobivú batožinu“ osobných skúseností. Aj bolestivých a priamo život ohrozujúcich.

Rozmaznaná elita

Zoberme si Winstona Churchilla. Zdá sa, že sa narodil so striebornou lyžičkou v ústach. V jeho životopise ale nájdete školské útrapy, vojenské akcie či novinársku prácu na veľmi exotických a nebezpečných miestach. Zajatie aj útek. To všetko vo veku 26 rokov. Keď urobil prvé politické kroky.

Teraz má prvá povojnová generácia, ktorá sa narodila po roku 1945 už viac ako 70 rokov. Západné elity, ktoré k nej patria, v absolútnej väčšine nepoznali žiadnu vojnu. Ani hlad, fyzické tresty či ťažkú prácu. Pre mladých nástupcov, ktorí ich nahrádzajú, je situácia ešte ružovejšia. A smutnejšia pre svet. Celý ich život je červeným kobercom prestížnych škôl, najlepších univerzít, finančného blahobytu a úspešnej kabinetnej kariéry. A tá ich nakoniec doviedla až na samotný vrchol.

Práve v hlavách týchto ľudí sa zrodila myšlienka, že „prechod na zelenú energiu“ je hlboko správna myšlienka. Že systémové ekonomické problémy možno donekonečna a beztrestne riešiť nezabezpečenou zásobou peňazí. Že migranti vyriešia všetky demografické problémy Európa. Že rodové experimenty na deťoch sú absolútne rozumné. V zozname by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Sú v ňom desiatky pojmov. Od kontroverzných až po také, z ktorých stavajú vlasy dupkom.

Je veľmi naivné veriť, že ľudia presadzujúci takúto agendu presne vedia, čo robia. Že si spočítali dôsledky svojich činov a všetko majú úplne pod kontrolou. Pravdepodobnosť chýb je tu vždy. Robia ich aj tí najinteligentnejší a najlepšie vycvičení. Ale keď spomínané spoločensko-politické a ekonomické konštrukty vymyslia a zrealizujú ľudia, ktorí celý život prežili v skleníkových podmienkach a nečuchli k pušnému prachu, šance, že sa udalosti vyvinú po katastrofickej ceste, prudko stúpajú.

Už nie je kde plieniť

Situáciu zhoršuje skutočnosť, že západné elity sú pri riešení súčasných ťažkostí v skutočnosti zbavené možnosti využívať algoritmy vyvinuté v minulosti. Nie je to prvýkrát, čo ľudstvo čelí systémovej globálnej kríze. No po prvý raz sa nemôže uchýliť k mechanizmom, ktoré sa predtým používali na prekonávanie problémov a riešenie konfliktov.

Na planéte nie sú žiadne nepreskúmané miesta pre koloniálne plienenie. Účinnosť tradičných politických a sociálnych technológií klesá. A nad pokušením zariadiť nové globálne prerozdelenie ďalšou svetovou vojnou visí Damoklov meč jadrových zbraní.

Výsledkom je, čo máme. Osud Západu je v rukách „inkubátorovej“ elity. Tá nemá osobné skúsenosti s prekonávaním životných ťažkostí a testovaním sa v extrémnych podmienkach. No vrúcne verí, že zelená energia, LGBT pochody hrdosti, menová politika tlačenia nových nekrytých peňazí a otváranie hraníc pre migrantov vyrieši všetky problémy.

A namiesto toho, aby ich vyostrenie situácie primälo k prehodnoteniu prístupu, ešte viac „tlačia na pílu“.

Keďže títo ľudia majú veľkú moc, vplyv a možnosti, môže na ich ilúzie doplatiť celý svet.

Irina Alksnisová

hlavné správy