Na tému eskalácie vojenského konfliktu na Ukrajine a možných fatálnych dopadoch vyústenia do jadrovej vojny diskutovali v relácii Pozrime sa na to na TA3: Ukrajinka žijúca na Slovensku Oleksandra Hordon, zástupca riaditeľky organizácie GLOBSEC, Ukrajina Martin Poliačik, člen Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Ondrej Dostál, spisovateľ Jozef Banáš, vysokoškolský učiteľ, politický komentátor Eduard Chmelár a predseda strany SNS a bývalý predseda NR SR Andrej Danko.
V súčasnosti je problém sledovať stret rôznych názorov na vojnu na Ukrajine. Televízie do diskusii často odmietajú volať takých hostí, ktorí by prezentovali názor, ktorý nie je úplne v súlade s politikou slovenskej vlády a politického západu. Výnimiek je ako šafránu, no keď už nastanú, diskusia o téme je pomerne tvrdá.
V diskusnej relácii TA3 „Pozrime sa na to“ sa do takejto konfrontácie dostali známe osobnosti ako poslanec NR SR Ondrej Dostál, zástupca mimovládnej organizácie Globsec Martin Poliačik, politický analytikEduard Chmelár, spisovateľ Jozef Banáš, či šéf SNS a bývalý predseda parlamentu Andrej Danko. V debate dostala aj priestor Ukrajinka Oleksandra Hordon, ktorá žije na Slovensku. Opačný názor zo strany ruského občana však nezaznel.
Danko upozorňuje, že dodávky zbraní a vojenskej techniky na Ukrajinu môžu Slovensku spôsobiť vrásky, o ktoré naša krajina nestojí. Trvá však na tom, že Ukrajine treba pomáhať, ale iným, nevojenským spôsobom. „Ten konflikt má parametre, že sa môže stať svetovým a to nesmieme dovoliť,“ upozorňuje.
Zatiaľ, čo sa na Ukrajine bojuje, v zbytku Európy vymýšľame, ako donútiť Rusko ukončiť boje. Namiesto diplomacie však od EÚ ako mierového projektu prichádzajú skôr sankcie a „železo“: „Nám sa tu dobre bude piť káva, ale oni budú bojovať a čo keď sem príde frontová línia.“
Slovensko by podľa neho malo prihliadať aj na to, že zatiaľ, čo mediálne je západ s Ruskom v konflikte, obchodné aktivity na území východnej mocnosti stále prebiehajú. Má sa jednať konkrétne o aktivity amerických a nemeckých firiem. V poriadku podľa neho nie sú ani zvláštne kroky, ktoré niekedy Ukrajina robí. „Prečo Zelenskyj nazve jednotku Edelweiss, prečo oprašujú Banderu, prečo sa v histórii správali tak, ako sa správali?,“ pýta sa bývalý šéf parlamentu.
Diametrálne odlišný názor majú na riešenie vojny politici, ktorí v debate vystupovali so značne proamerickejším tónom.
„Od poslancov Smeru počúvam, že nemáme tam posielať zbrane, že máme vyzývať k rokovaniam o mieri. Ale to je prirodzené, že keď vidíte, ako niekto silnejší napadol slabšieho, tak tomu slabšiemu pomôžete,“ snaží sa vyargumentovať svoju pozíciu poslanec Dostál. Ten do celej debaty zatiahol aj rokmi overený marketingový koncept slušnosti: „Je to slušné, je to správne a je to v našom bytostnom záujme.“ Dostál tvrdí, že ak Rusko nezastaví Ukrajina, medzi jeho by sa mohlo následne zaradiť aj Slovensko.
Bývalý poslanec, ktorému kedysi expremiér a exminister Matovič symbolicky vysypal drogové striekačky na hlavu, poukazuje hlavne na rezolúcie medzinárodného spoločenstva, ktoré boli vytvárané bez diskusie s Ruskom.
„Vôľa medzinárodného spoločenstva bola jednoznačne vyjadrená rezolúciou OSN,“ upozorňuje Poliačik. Podľa rezolúcie by Rusko muselo stiahnuť svoje vojská až za hranice akceptované medzinárodným právom. Nasledovať by malo vytýčenie reparácií a vytvorenie súdneho tribunálu. Nie je však úplne jasné, aká cesta vedie k tomu, aby bolo k týmto krokom Rusko prinútené. Poliačik však má pocit, že to, čo momentálne robí Slovensko, je správne: „Sme jednoznačne na správnej strane histórie.“
Chmelár pripustil, že by sa s časťou Poliačikových argumentov dalo súhlasiť. Problematická je však práve absencia cesty k cieľom, ktoré určila rezolúcia OSN. Podotkol, že aj na to, aby Nemecko po svetovej vojne rešpektovalo rozhodnutia medzinárodného tribunálu, bolo potrebné dobitie Berlína. To však v prípade Moskvy nie je pravdepodobným, ani reálnym scenárom. „Ja sa vás pýtam, ako to chcete dosiahnuť? Chcete dobiť Moskvu?,“ pýtal sa Chmelár ďalších diskutujúcich.
Upozorňuje zároveň na dvojaký meter poslanca Dostála. „Prečo ste doteraz vy slušní vždy stáli na strane amerických vojen?,“ opýtal sa Dostála priamo do očí. „Ja som nepodporoval ani porušenia medzinárodného práva v minulosti, ani to súčasné porušenie,“ doplnil.
Dostál na Chmelárove slová reagoval obvinením, že analytik je podľa neho fanúšikom Putina. „Buď sa budeme baviť ako inteligentní ľudia, alebo ja nebudem reagovať na takéto sprostosti,“ zareagoval naspäť Chmelár. Ten zároveň dodáva, že ľudia, ktorí si riešenie vojny predstavujú inak a slobodne si vytvárajú svoj vlastný názor, väčšinovo nie sú žiadnym priaznivcami Putina, alebo jeho krokov: „Nepoznám príčetného človeka, ktorý by nesúhlasil s tým, že Rusi na Ukrajine nemajú čo robiť.“
Na neúprimnosť politického západu voči Ukrajincom počas posledných dní upozornila napríklad aj europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD). Problematické majú byť výroky o hladkom vstupe Ukrajiny do EÚ do NATO, čo je teraz podľa viacerých politikov a odborníkov nereálny scenár. V podobnom duchu sa vyjadruje aj Chmelár, ktorý tvrdí, že presviedčanie Ukrajincov, že vojnu môžu vyhrať bez kompromisov, je neúprimné.
„Bez diplomacie to povedie k ešte horším východiskovým pozíciám Ukrajiny,“ uviedol. Poliačik ho upozornil, že Ukrajinci momentálne vojnu vyhrávajú, s čím však ani on, ani Banáš veľmi nesúhlasia. „To je tvoj subjektívny dojem, že Rusi prehrávajú. Väčšina expertov s tým jednoducho nesúhlasí,“ reagoval Chmelár na Poliačika.
Prodiplomatický postoj zaujal aj spisovateľ Banáš. Ten tvrdí, že pri pohľade do histórie nenájdeme konflikt, kde by dodávky zbraní priniesli stabilné a mierové riešenie. „Žiadny konflikt v histórii sa nevyriešil tak, že sa do ohňa prilial benzín,“ upozorňuje bývalý politik.
Za Putinovho priaznivca sa však v žiadnom prípade nepovažuje. „Neprišiel som sem obhajovať Putina. To, čo sa tam deje, je hrozné,“ pokračuje.
Európska diplomacia by podľa neho mala rátať aj so scenárom, že Ukrajina vojnu nevyhrá, ktorý sa podľa viacerých odborníkov zdá byť pravdepodobnejší.
„Všetci vychádzate z premisy, že tí Ukrajinci vyhrajú. Ale čo keď nevyhrajú?,“ pýta sa spoludiskutujúcich. A to, že na takúto otázku, podobne ako mnohí ďalší, odpoveď nedostal naznačuje, že politický západ musí zapracovať na detailoch svojho „plánu B“.
Moderátor relácie Jozef Šivák musel hostí viackrát upozorniť, aby sa neprekrikovali. Akosi častejšie sa však so svojimi výhradami voči hosťom zastavoval na strane, na ktorej stáli Banáš, Chmelár a Danko. Dynamika bola cítiť hlavne v interakciách s Chmelárom.
„Neviem, prečo sa stále otáčate na mňa, keď hovorím k veci,“ opýtal sa Chmelár moderátora. „Hovorím veci, ktoré sa vám nepáčia, pán moderátor,“ doplnil. Moderátor však odmieta, že by do jeho práce vstupovali osobné preferencie. „To nie je o tom, že sa mi nepáčia,“ podotkol Šivák.
„Najprv mi tu nadávate a potom ma nenecháte dohovoriť? To čo sú za spôsoby?,“ dostal sa Chmelár do ďalšej kratšej názorovej výmeny so Šivákom. „Lebo ste nezastaviteľný pán Chmelár a vy si tu nebudete určovať tempo tejto relácie,“ upozornil moderátor Chmelára. Tomu sa zdalo, že jeho kritika je jednostranná: „Vy ste ich niekedy upozornili, aby nám neskákali do reči?“ Moderátor teda minimálne podľa Chmelára nebol nestranný. „Ste neobjektívny moderátor,“ povedal mu do očí. „Nie, dávam každému rovnaký priestor, takže nehovorte, že som neobjektívny. Ak by som bol neobjektívny, tak tu dnes nestojíte,“ uzavrel Šivák.
• Ohrozuje nás občanov dosluhujúca vláda tým, že chce dať naše stíhačky Ukrajine?
• Nebudeme potom v hľadáčiku Vladimíra Putina?
• Kto nás straší a máme sa naozaj báť vojny?
Viac vo videu:
https://www.ta3.com/embed/20230224-hw-894c6ab0-082d-452b-b15a-7ff6fe29fabe
Zdroj: ta3.com / ereport.sk / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…