Orbán o príčinách vojenskej eskalácie na Ukrajine: „Sme pod krížovou paľbou veľkých geopolitických hráčov. Rusko nezískalo požadované bezpečnostné záruky a NATO sa stále rozširuje na východ“

Rusko zahájilo vojenskú operáciu na Ukrajine ve otvrtek 24. februára 2022. Prezident Vladimir Putin označil za jej cieľ „ochranu lidí, ktorí sú po dobu osem rokov vystavení ponižovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu.“ 

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán označil vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vyvážené a korektné až do posledného obdobia. V rozsiahlom rozhovore pre provládny týždenník Mandiner zverejnenom vo štvrtok Orbán povedal, že Putin všetko, na čom sa kedy dohodli, dodržal. Premiér zdôraznil, že Maďarsko nevetovalo sankcie proti Rusku a že záujmom Maďarska je mier.

„Vypuknutím vojny vznikla pre Maďarsko nová situácia. V nej treba znovu zadefinovať ciele a záujmy Maďarska. Čo sa týka sankcií, nevetovali sme ich, ale ani Európskej únii nebránili, aby ich voči Rusku uplatnila. Teraz je najdôležitejšia jednota Európskej únie,“ povedal maďarský ministerský predseda.

V súvislosti s dvojstrannými vzťahmi po vojne podotkol, že je isté, že Rusko bude naďalej existovať.

„Maďarsko i EÚ budú mať svoje záujmy aj po vojne. Neexistuje argument, pre ktorý by sme zrušili energetickú spoluprácu s Ruskom. Aj lídri Únie konštatovali, že sankcie sa nedotknú transportu energií z Ruska, pretože by to zničilo európsku ekonomiku,“ podčiarkol Orbán.

Premiér upozornil, že v prípade nedokončenia projektu dostavby atómovej elektrárne v Paksi by bolo potrebné nakúpiť viac zemného plynu a obyvateľstvo by zaplatilo za energie trojnásobne vyššiu sumu.

Orbán opätovne odmietol návrhy opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko (Egységben Magyarországért), ktoré by poslalo na Ukrajinu zbrane. „Radi pomôžeme Ukrajincom v rokovaniach s Rusmi. Poskytneme trebárs aj miesto pre mierové rokovania. Okrem toho pošleme na Ukrajinu humanitárnu pomoc a prijmeme každého utečenca prichádzajúceho z Ukrajiny,“ vyhlásil premiér.

K otázke vplyvu rusko-ukrajinskej vojny na spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) maďarský ministerský predseda povedal, že doposiaľ sa darilo vyhýbať sa témam obrannej politiky, lebo bolo zrejmé, že v tomto zoskupení Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska existujú rozdielne názory.

„Rusov chceme držať ďaleko od seba, avšak existuje výrazný taktický rozdiel medzi nami (v rámci V4),“ podčiarkol Orbán a poznamenal, že Poliaci – aby sa cítili bezpečne – vehementne podporujú vstup Ukrajiny do NATO, avšak taktickým záujmom Maďarska je „zachovať Ukrajinu ako patrične široké a hlboké územie medzi Ruskom a Maďarskom“.

Příčinou ruské speciální operace pro demilitarizaci Ukrajiny bylo, že Moskva nedostala požadované bezpečnostní záruky, řekl maďarský premiér Viktor Orbán.

„Sme pod krížovou paľbou veľkých geopolitických hráčov, NATO sa stále rozširuje na východ, čo se stále menej a menej Rusku páči. Rusi vytyčili dve požiadavky: Ukrajina musí vyhlásiť neutralitu a NATO nesmie prijať Ukrajinu. Tieto bezpečnostné záruky Rusi nedostali, preto ich dostanú vo vojne. V tom spočívá geopolitický význam tejto vojny,“ povedal Orbán v rozhovoru pro Mandiner.

Orbán prohlásil, že nejsou argumenty pro zrušení energetické spolupráce s Ruskem.

„Od začátku války vznikla nová situace také pro Maďarsko. V této nové situaci mají být cíle a zájmy Maďarska upraveny… Nebudeme bránit EU v zavedení sankcí proti Rusku. Jednota EU má dnes prvořadý význam. Co se týče poválečných dvoustranných vztahů, dá se říct s jistotou, že Rusko bude existovat také po válce. Také po válce zůstanou zájmy Maďarska a EU. Neexistují argumenty pro zrušení naší energetické spolupráce s Rusy,“ řekl Orbán v rozhovoru pro maďarský list Mandiner.

Rusko hovorí o potrebe demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu

Rusko začalo vo štvrtok 24. februára skoro ráno vojenskú operáciu na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin označil jej cieľ za „ochranu ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení ponižovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu“. Na tento účel je podľa neho potrebné uskutočniť „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“ a postaviť pred súd všetkých vojnových zločincov zodpovedných za „krvavé zločiny proti mierovému obyvateľstvu“ Donbasu.

Ministerstvo obrany RF vyhlásilo, že armáda útočí len na vojenskú infraštruktúru a ukrajinských vojakov a že civilné obyvateľstvo nie je ohrozené. S podporou ruskej armády prechádzajú jednotky DĽR a LLR do ofenzívy. Nejde však o okupáciu Ukrajiny, zdôraznil ruský prezident.

Západné štáty roztočili nové kolo sankčnej špirály, ktorá sa roztáča od roku 2014. Nové obmedzenia boli uvalené najmä na niekoľko najväčších bánk RF, vrátane Savings Bank a VTB Bank. EÚ, USA, Kanada a niekoľko ďalších krajín uzavreli oblohu pre lety ruských lietadiel.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov predtým uviedol, že západné sankcie sú veľmi vážne a Rusko sa na ne vopred pripravilo. Dodal, že je potrebná analýza a koordinácia rôznych orgánov s cieľom vypracovať odvetné opatrenia zodpovedajúce záujmom RF.

Zdroj: veci-verejne.sk / cz.sputniknews.com