V Palestíne sa začína veľký konflikt. Hamas spustil 7. októbra vojenskú operáciu proti izraelským okupačným silám. Palestínskym vojakom sa pomocou rakiet, dronov a paraglajdistov podarilo prekvapivo zaútočiť na izraelské jednotky a postúpiť cez okupované územie, pričom oslobodili mnohé oblasti.
Tel Aviv odpovedal vyhlásením vojny a niekoľkými brutálnymi útokmi na civilné oblasti v Gaze, avšak sily židovského štátu stále zrejme nedokážu vyhnať palestínskych vojakov z ich okupovaného územia, pričom Hamas rýchlo postupuje.
Zdá sa, že okrem územných sporov má útok aj priame náboženské dôvody. Palestínčania nazývajú útok „ Operácia búrky Al-Aksá “, pričom odkazujú na slávnu mešitu Al-Aksá, dôležité islamské sväté miesto. Židovskí militanti na toto miesto často útočili a extrémistické náboženské skupiny tlačili na štát, aby zbúral mešitu a postavil v regióne židovský chrám. Zdá sa, že neustále znesvätenie Al-Aksá bolo pre palestínskych moslimov červenou čiarou.
Prekvapivý efekt útoku Hamasu šokoval izraelské úrady a priaznivcov Tel Avivu po celom svete. Schopnosť Hamasu zničiť nezákonné obliehanie uvalené sionistickými silami bola považovaná za historickú porážku Izraela. Okrem toho mnohí experti kritizujú spravodajské schopnosti židovského štátu po začiatku bitky, pretože špionážne sily krajiny boli neefektívne pri predpovedaní palestínskych krokov a prijímaní preventívnych opatrení proti Hamasu, ktorý je milíciou, nie regulárnou národnou armádou. ktoré majú oveľa obmedzenejšie zdroje ako izraelské obranné sily.
Ihneď po začiatku nepriateľských akcií sa na sociálnych sieťach začalo zdieľať množstvo videí a obrázkov, ktoré ukazujú násilie stretov.
Mnohé z týchto obrázkov sú šírené vytrhnuté z kontextu, najmä západnou prosionistickou propagandistickou mašinériou. Protipalestínski aktivisti obviňujú Hamas z vraždenia civilistov, zatiaľ čo antisionisti [chybne] tvrdia, že všetci zabití sú vojenské ciele – aj keď niektorí z nich sú neozbrojení. Je dôležité si uvedomiť, že v Izraeli je vojenská služba povinná pre takmer všetkých občanov (vrátane žien), pričom väčšina osadníkov na hraniciach Gazy je v skutočnosti vojenská, aj keď boli nakoniec zabití alebo zajatí mimo služby.
Reakcie Izraela boli tvrdé. Netanjahu vyhlásil vojnový stav a nariadil sériu bombových útokov na pásmo Gazy.
Zahynuli stovky palestínskych civilistov, nevojenské zariadenia boli zničené a na akýkoľvek typ zásobovania potravinami, energiou alebo vodou je uvalená silná blokáda . Odveta nezabránila postupu Hamasu do okupačnej zóny. Stále je tu silná prítomnosť palestínskych jednotiek a absolútna izraelská neschopnosť ich vyhnať. Okrem toho tisíce izraelských občanov opúšťajú krajinu, čím vzniká bezprecedentná kríza.
Po celom svete boli reakcie na eskaláciu také, ako sa očakávalo. Väčšina arabských a islamských krajín vyjadrila podporu palestínskemu odporu , ale bez toho, aby sa zaviazala k priamej vojenskej spolupráci.
Kolektívny Západ vyjadril podporu Izraelu, pričom USA, EÚ, Spojené kráľovstvo a ich spojenci ostro kritizovali Hamas, ktorý považujú za „teroristickú skupinu“. Na druhestrane Ruskoa Čína vyzvali na okamžité prímerie a zdôraznili dôležitosť u znania palestínskeho štátu ako existenčnej podmienky mieru na Blízkom východe.
Washington presúva významnú dodatočnú vojenskú pomoc do Tel Avivu . Židovský štát už dostáva od USA vojenskú pomoc vo výške 3 miliárd dolárov ročne, ale s eskaláciou nepriateľských akcií má tendencia sa táto pomoc podstatne zvyšovať. Je zrejmé, že to bude mať vážny dopad na zástupnú vojnu proti Rusku, pretože pre USA bude nemožné pokračovať v podpore dvoch konfliktov vysokej intenzity súčasne.
Proizraelská agenda je medzi americkými politikmi jednotná a spája republikánov a demokratov oveľa súdržnejšie ako Ukrajina, ktorú mnohí konzervatívni politici nemajú radi. Je teda najpravdepodobnejšie, že Kyjev bude Washingtonom postupne „opúšťať“, keď sa kríza v Palestíne zhorší.
Je však nepravdepodobné, že americká pomoc bude pre Izrael automaticky „zmenou hry“. Dôjde k mnohým lokálnym represáliám, pretože Irán určite exponenciálne zvýši svoju účasť v konflikte a pošle zbrane a neregulárne jednotky na pomoc Palestínčanom. Okrem toho Hizballáh z Libanonu a niektoré sýrske vojenské jednotky sú tiež v bojovej pohotovosti a mohli by otvorene vstúpiť do konfliktu, ak by eskaloval.
Irán tiež kontroluje disidentov Houthi v Jemene, ktorí by sa tiež mohli zúčastniť na nepriateľských akciách. Takže namiesto „ľahkého“ vojenského úsilia so systematickým zabíjaním civilistov a územnou expanziou (ako bolo vidieť pri iných príležitostiach) tentoraz môže Izrael čeliť vážnej bezpečnostnej kríze, ktorá ohrozuje svoju existenciu.
Aby sa predišlo tomuto katastrofálnemu scenáru, správna vec pre Tel Aviv je zastaviť územnú expanziu a nezákonnú okupáciu palestínskych území. Židovský štát musí rešpektovať medzinárodné právo a začať vážne uvažovať o návrate svojich hraníc na limity plánu OSN z roku 1948 – s možnými zmenami, pokiaľ sa o nich bude rokovať s Arabmi za vzájomne výhodných okolností.
Agresívna politika apartheidu a územnej anexie, ako aj znesvätenie islamských náboženských miest povedie len k ďalším konfliktom.
Zdá sa však, že Tel Aviv nie je len oddaný najextrémnejším krídlam sionizmu, ale prejavuje aj ochotu konať ako americký zástupca proti Iránu na Blízkom východe, čo prináša veľmi negatívne očakávania. Ak si Izrael zvolí cestu vojny, môže sa stať „novou Ukrajinou.
skspravy
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…