Zdá sa, že sľuby o nerozširovaní NATO, boli pri snahe Washingtonu o vplyv v Európe ignorované, upozorňuje investigatívny novinár Kit Klarenberg.V apríli 2014, po anexii Krymu, prezident Vladimír Putin vystúpil pred Federálnym zhromaždením Ruska.
V priebehu svojho prejavu zvalil vinu za nárast napätia na Západ, ktorý podľa neho „nám mnohokrát klamal, robil rozhodnutia za naším chrbtom, postavil nás pred hotovú skutočnosť“. Jadrom tejto zjavnej rozhorčenosti bolo rozšírenie NATO na východ, „ako aj rozmiestnenie vojenskej infraštruktúry na našich hraniciach“, v rozpore s jeho sľubmi.
Odvtedy sa vyvracanie myšlienky o ubezpečení Moskvy západnými lídrami, že blok nezasiahne do jej hraníc, stalo posadnutosťou think-tankov a lobistických skupín. Napríklad britský politický inštitút Chatham House označuje akýkoľvek prísľub nerozšíriť vojenský blok, za jeden z kľúčových „mýtov a mylných predstáv o diskusii s Ruskom“. Zatiaľ čo webová stránka NATO podobne tvrdí, že je umelo vyrobený.
Významné dôkazy o opaku sú už dlho ľahko dostupné. Ale teraz Národný bezpečnostný archív zverejnil časť nikdy predtým nevidených, veľmi odhaľujúcich dokumentov, podrobne opisujúcich, ako bol vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin dôsledne manipulovaný jeho americkým náprotivkom Billom Clintonom.
Táto otázka bola na pretrase v polovici 90. rokov 20. storočia, zatiaľ čo smelé, falošné sľuby o „strategickom partnerstve“ krajín vyfučali do prázdna.
Vezmime si napríklad prepis srdečného telefonického rozhovoru medzi dvojicou z 5. júla 1994, v ktorom sa prezident USA pripravoval na odlet do Poľska – ktoré presadzovalo rýchly vstup do NATO – a pobaltských štátov pred stretnutím s Jeľcinom na samite G7 v Taliansku.
Jeľcin vyzval Clintona, aby upozornil na situáciu rusofóbov v Estónsku a Lotyšsku, pretože „vaše verejné vyhlásenie, že USA nepodporia žiadne porušovanie práv rusky hovoriacich ľudí“ by znamenalo, že tieto krajiny „budú konať inak“.
Poznamenal, že rýchle udelenie občianstva Litvy ruskej menšine podnietilo Moskvu, aby stiahla svoje jednotky z Vilniusu, a to isté by sa mohlo stať v auguste v Tallinne a Rige. Jeľcin chcel diskutovať aj o rozšírení NATO.
V reakcii na to Clinton prisahal, že „nastolí otázku ruských menšín“ a ubezpečil Jeľcina, že hoci sa NATO môže „nakoniec rozšíriť“, nestanovil „žiadny harmonogram a žiadne požiadavky“. Namiesto toho naznačil, že by bol „rád, keby sme sa sústredili“ na Partnerstvo za mier, iniciatívu vedenú USA.
Iniciatíva sa snaží „dosiahnuť zjednotenú Európu, kde ľudia budú rešpektovať svoje hranice a spolupracovať“. Jeľcinovi je možné odpustiť, že si myslel, že partnerstvo bolo hlavným zameraním Washingtonu a vojenská aliancia až dodatočným nápadom.
Optimizmus ruského prezidenta o „obojstranne výhodnom partnerstve s USA na základe rovnosti“ je napísaný v liste, ktorý poslal Clintonovi v novembri toho roku. O tejto perspektívnej koalícii hovorí ako o „ústrednom faktore svetovej politiky“, zaväzuje sa konštruktívne spolupracovať s USA v otázkach týkajúcich sa Bosny, Iraku, Severnej Kórey a Ukrajiny a netrpezlivo očakáva ich stretnutie na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci, ktorá sa uskutoční 5. deecembra v Budapešti, kde „máme veľa o čom hovoriť… predovšetkým o transformácii európskej stability“.
Maďarský summit bol katastrofou! Clintonov prejav na podujatí sa zameral na NATO ako „základný kameň bezpečnosti v Európe“ a vyhlásil, že „žiadnej krajine vonku nebude dovolené vetovať expanziu“ – jasný odkaz na Rusko.
V reakcii na to Jeľcin ohúril: „…je nebezpečným bludom predpokladať, že osudy kontinentov a sveta… možno nejako riadiť z jedného hlavného mesta,“ a dodal, že „presunutie NATO k ruským hraniciam“ by bolo vážna chyba.
Interná americká diplomatická depeša z nasledujúceho dňa ukazuje, že z tejto epizódy sa USA rýchlo poučili. Konkrétne ide o naliehavú potrebu verejne mlčať o plánoch USA na rozšírenie vojenskej aliancie. A zároveň ponúkať Moskve falošné súkromné záruky, že akékoľvek rozšírenie sa uskutoční až po konzultácii medzi oboma krajinami a že Rusko je stále v hre o členstvo v bloku.
V máji 1995 Clinton navštívil Moskvu, aby oslávil 50. výročie víťazstva spojencov v druhej svetovej vojne. A tieto lži sú na osobnom stretnutí s Jeľcinom naďalej nadšene udržiavané. Vzťah dvojice je jednoznačne kamarátsky, hoci na stole sú aj vážne veci.
„ Ako to podľa vás vyzerá, ak bude jeden blok naďalej existovať, kým Varšavská zmluva bude zrušená? Je to nová forma obkľúčenia, ak sa ten blok, ktorý prežil studenú vojnu, rozšíri,“ prosil ruský prezident.
„Mnoho Rusov má pocit strachu. Čo tým chcete dosiahnuť, ak je Rusko vaším partnerom? Potrebujeme novú štruktúru paneurópskej bezpečnosti, nie starú! Možno je riešením odložiť rozšírenie NATO na rok 2000, aby sme neskôr mohli prísť s nejakými novými nápadmi,“ uviedol Jeľcin.
Clinton, ktorý bol vždy zdvorilý a vypočítavý, sa snažil zmierniť obavy, trochu prekvapivo navrhujúc Moskve, aby sa na jeho prístup k NATO pozerala „v kontexte väčšej integrácie Ruska do iných medzinárodných inštitúcií“.
S nádejou na rôzne lákadlá, vrátane členstva v G7, by mohol Jeľcin utíšil svoju anti-NATO rétoriku a svoje názory na expanziu bloku si nechal pre seba. Clinton dobre vedel, že takýto súlad sa dá ľahko kúpiť – ako sám jeho ruský „priateľ“ priznal, jeho pozícia smerujúca do druhého kola prezidentských volieb v roku 1996 „nie je práve geniálna“.
„Jasne som povedal, že neurobím nič, aby som urýchlil rozširovanie NATO. Snažím sa vám teraz v tomto rozhovore poskytnúť uistenie, ktoré potrebujete. Musíme si však dávať pozor, aby sa nezdalo, že by jeden z nás kapituloval,“ prisľúbil Clinton. „Pre vás to znamená, že neprijmete expanziu. Pre mňa to neznamená žiadne reči o spomalení procesu alebo jeho pozastavení alebo niečo podobné.“
Jeľcin teda súhlasil so zachovaním omerty vo vojenskom bloku a prihlásil sa do Partnerstva za mier. Napriek tomu, že plány na rozšírenie NATO už boli v tom čase dobre pripravené a v pohybe, Kremeľ o vývoji mlčal. Súhlas prezidenta ďalej zabezpečila rozsiahla skrytá aj otvorená pomoc USA v jeho predvolebnej kampani.
O necelé tri roky neskôr sa konečne začalo pohlcovanie bývalej sovietskej sféry NATO začlenením Českej republiky, Maďarska a Poľska. Proti tomuto tlaku v štáte stál okrem iného George Kennan – predtým angažovaný „bojovník v studenej vojne“ a kľúčová postava pri vytváraní aliancie.
“ Myslím si, že je to začiatok novej studenej vojny… Rusi postupne zareagujú dosť nepriaznivo a ovplyvní to ich politiku. Myslím si, že je to tragická chyba. Nebol na to žiadny dôvod. Nikto sa nikomu nevyhrážal,“ povedal v máji 1998, po tom, čo americký Senát ratifikoval rozšírenie.
„Samozrejme, z Ruska príde nepríjemná reakcia a potom expandéri NATO povedia, že vždy hovorili, že takí sú Rusi – ale toto je jednoducho nesprávne.“
S napätím medzi Kyjevom a Moskvou na historickom maxime a s otázkou členstva Ukrajiny v NATO, sa dnes Kennanove slová javia ako desivo pravdivé prorokovo varovanie.
Názor Kita Klarenberga (Russia Today)/hlavný denník
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…