Odsúdila vojna na Ukrajine dolár na zánik?

Ruská invázia na Ukrajinu nepochybne ukončila obdobie po studenej vojne. Hoci mnohé krajiny ruskú inváziu odsúdili, časť z nich na Rusko neuvalila sankcie, konštatuje profesor Robert G. Rabil pre The National Interest. Na rozdiel od západného zobrazovania ukrajinskej krízy ako konfrontácie medzi demokraciou a autoritárstvom sa tieto krajiny domnievajú, že kríza ďaleko presahuje binárny rámec demokracia – autoritárstvo a potenciálne ovplyvňuje ich národnú bezpečnosť, ako aj globálnu udržateľnosť a mier.

Potravinová neistota, vnútorné vysídľovanie a utečenci, hrozba rozšírenia vojny a použitie nekonvenčných zbraní ohrozujú najzraniteľnejšie z týchto krajín. Kríza však zmenila medzinárodný poriadok a globálne preskupenia tým, že štátom ponúkla možnosť sledovať vlastné záujmy bez toho, aby sa pridali k politickému táboru. Vo všeobecnosti možno povedať, že kríza rozdelila svet na tri tábory: Medzi tieto dva tábory sa vklinil tábor, v ktorom väčšina krajín prijala neutralitu.

Tieto “neutrálne” krajiny pôsobia ako politické premenné, ktoré sa riadia vlastnými záujmami. Mnohé z nich sú priateľmi alebo spojencami Spojených štátov. Nie sú však ani nepriateľmi, ani protivníkmi Ruska a Číny z dôvodu ukrajinskej krízy alebo ich autoritárskych politických systémov. Uvedomujú si realitu, že v čase globálnej súťaže o obmedzené zdroje nemôžu sankcionovať ani ísť proti Rusku, najväčšej krajine sveta s najväčším množstvom zdrojov, a Číne, krajine s druhou najväčšou ekonomikou a najväčším držiteľom devízových rezerv na svete. Rovnako však nemôžu poškodiť svoje vzťahy so Spojenými štátmi, najmocnejšou krajinou s najväčšou ekonomikou na svete. Ich politika sa preto riadi ich vlastnými záujmami bez ideologického binarizmu studenej vojny. Inými slovami, ich politiky sa nemusia a nebudú nevyhnutne prekrývať s politikami Spojených štátov. Čím iným sa dá vysvetliť, že Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt, India, Brazília, Južná Afrika, Argentína a Indonézia, okrem iných štátov, odmietajú plniť americkú líniu a sankcionovať Rusko?

Dôležité je, že mnohé z týchto krajín zaznamenali koniec éry po skončení studenej vojny, čím sa začalo nové obdobie charakterizované multipolaritou a multilateralizmom. Od jednostrannej invázie do Iraku v roku 2003 ich znepokojuje americká unipolárna moc. Ukrajinská kríza a jej následné dôsledky na rozdelenie sveta spolu s prakticky všeobecným vnímaním, že americká moc je v úpadku po jej debakloch v Iraku a Afganistane, len vyostrili odhodlanie týchto krajín pokúsiť sa obmedziť americkú globálnu moc podporou multipolarity a multilateralizmu. V tomto ohľade je Čína na čele podpory medzinárodných organizácií, ako je Šanghajská organizácia spolupráce – najväčšia regionálna politická, hospodárska a bezpečnostná organizácia na svete – a BRICS ako protiváha západnej hospodárskej, politickej a bezpečnostnej moci.

Zatiaľ čo Šanghajská organizácia spolupráce sa usiluje o vytvorenie nového “demokratického, spravodlivého a racionálneho medzinárodného politického a hospodárskeho poriadku”, BRICS – akronym piatich popredných rozvíjajúcich sa ekonomík: Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky – presadzuje prechod k multipolárnemu svetu. Prostredníctvom inštitúcií, ako je Nová rozvojová banka, sa snažia vytvoriť alternatívu k Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke, ktorým dominuje Západ. Vplyv týchto organizácií sa významne zvyšuje prijatím nových krajín; napríklad Alžírsko, Egypt, Turecko, Saudská Arábia, Argentína a Irán buď predložili oficiálne žiadosti, alebo vyjadrili ochotu vstúpiť do BRICS.

Ústredným bodom tohto vývoja je snaha oslabiť americký dolár ako predohra k oslabeniu celkového globálneho postavenia Spojených štátov. Dolár je v podstate základom Spojených štátov. Pri skúmaní hospodárskych modelov a trendov je zrejmé, že mnohé krajiny, z ktorých niektoré sú vedené alebo podnecované Čínou (a Ruskom), prehodnocujú používanie dolára ako svojej hlavnej obchodnej meny.

V súčasnosti je dolár hlavnou svetovou obchodnou menou. Jeho globálna hegemónia sa datuje od Brettonwoodskej konferencie v roku 1944, keď sa štyridsaťštyri spojeneckých krajín dohodlo na vytvorení nového medzinárodného menového systému a naviazalo svoje meny na dolár. Odvtedy je väčšina finančných transakcií, medzinárodného dlhu a faktúr za svetový obchod denominovaná v dolároch a väčšina svetových devízových rezerv je držaná v dolároch.

Od roku 2000 sa však Čína snaží internacionalizovať používanie svojej meny, jüanu. Toto úsilie v poslednom čase nabralo na intenzite, keď sa krajiny NATO zjednotili okolo Ukrajiny, uvalili bezprecedentné sankcie proti Rusku a verejne prejavili solidaritu s Taiwanom. Napätie v americko-čínskych vzťahoch sa dramaticky zvýšilo po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane, čím sa prakticky zničila akákoľvek dobrá vôľa alebo dôvera medzi oboma mocnosťami. Mnohé krajiny, ktoré zdieľajú názor Číny, že dnešný svet prechádza obdobím turbulencií a transformácie, medzitým hľadali spôsoby, ako znížiť svoju závislosť od amerického dolára ako hlavnej svetovej obchodnej a zahraničnej rezervnej meny.

V júni 2022 na 14. samite BRICS sa toto medzinárodné zoskupenie zaoberalo otázkou vytvorenia novej medzinárodnej rezervnej meny. V marci 2022 dosiahla Eurázijská hospodárska únia (zložená z Ruska, Arménska, Kazachstanu, Kirgizska a Bieloruska) dohodu o potrebe vývoja novej medzinárodnej meny. Rusko už z čínskeho jüanu urobilo svoju de facto rezervnú menu. V auguste Irán vyhlásil, že na obchodovanie s Ruskom začal používať svoju menu rial a ruské ruble. Spojené arabské emiráty, ktoré vydávali dlhopisy v amerických dolároch, začali vydávať dlhopisy vo vlastnej mene, dirhame. V auguste Egypt oznámil, že plánuje vydať dlhopisy v hodnote viac ako 500 miliónov USD denominované v čínskom jüane. Okrem toho Egypt uskutočňuje s Čínou bilaterálne menové swapy. V apríli 2022 zaradila Bank of Israel do svojich držieb štyri nové meny (kanadské doláre, austrálske doláre, japonské jeny a čínsky jüan). Devízové rezervy Izraela, ktoré presahujú 200 miliárd USD, tradične tvoria doláre, eurá a britské libry.

Najdôležitejšie je, že Čína strategicky pripravuje zavedenie futures kontraktov na ropu denominovaných v jüanoch a platbu za dovážanú ropu vo vlastnej mene namiesto amerického dolára. Čína a Saudská Arábia v skutočnosti viedli aktívne rozhovory o tom, že Rijád bude časť svojho predaja ropy do Pekingu oceňovať v jüanoch. To bolo hlavným cieľom nedávnej návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga v Rijáde v druhom decembrovom týždni. Si, ktorého privítali okvetné lístky ruží a červené koberce zladené s monumentálnymi výstavami kvetov, sa dočkal žiarivého mediálneho pokrytia a úctivého a srdečného prijatia zo strany arabskej monarchie. Zúčastnil sa na troch samitoch: Prvý samit Čína – arabské štáty, samit Čína – Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a samit Čína – Saudská Arábia.

Siovo posolstvo bolo jasné. Ukrajinská kríza obnažila svet zmietaný turbulenciami a prechádzajúci radikálnou transformáciou. Preto je na Číne, arabských štátoch a mnohých ďalších krajinách, aby formovali novú éru. Vo svojom úvodnom vystúpení pred Arabmi zdôraznil význam pokračovania čínsko-arabských vzťahov založených na solidarite a vzájomnej pomoci, rovnosti a vzájomnom prospechu, inkluzívnosti a vzájomnom vzdelávaní a spoločného budovania čínsko-arabského spoločenstva so spoločnou budúcnosťou v novej ére.

Základným posolstvom pre Saudov a ostatných Arabov bolo, že Čína na rozdiel od Spojených štátov nebude diktovať, ovplyvňovať ani ohrozovať arabské politiky a prosperitu. Čína a arabské štáty budú rozvíjať svoje vzťahy na základe rešpektu, rovnosti, solidarity a nezasahovania do vnútorných záležitostí druhej strany. Boli podpísané desiatky dohôd v hodnote miliárd dolárov, ktoré sa týkajú širokého spektra odvetví vrátane “oblastí zelenej energie, zeleného vodíka, fotovoltaickej energie, informačných technológií, cloudových služieb, dopravy, logistiky, zdravotníckeho priemyslu, bývania a stavebných závodov”. Jedným z cieľov dohôd bolo spoločne podporiť plán Saudskej Arábie Vision 2030 na diverzifikáciu hospodárstva kráľovstva prostredníctvom čínskej iniciatívy Pásmo a cesta, ktorá investuje v mnohých krajinách v celosvetovom meradle ako prostriedok na podporu vedúceho postavenia Pekingu v globálnych záležitostiach.

Do ducha a litery dohôd bola zakomponovaná a verejne pretláčaná Siova výzva vedúcim predstaviteľom arabských krajín Perzského zálivu, aby predávali Číne ropu a plyn výmenou za jüany, čím by sa jüan etabloval ako hlavná medzinárodná mena, a tým oslabil vplyv amerického dolára na svetový obchod. Nie je tajomstvom, že korunný princ Mohammad bin Salmán sa k tejto novej dohode s Čínou približuje. Pre pozorné oko malo veľkolepé prijatie Si Saudmi všetky znaky privítania osloboditeľa Arabského zálivu z pút amerického diktátu!

Ak by Saudská Arábia začala obchodovať s ropou v jüanoch, dominancia amerického dolára na svetovom trhu s ropou by nepochybne utrpela. Od čias, keď Nixonova administratíva pozastavením zlatej konvertibility vzniesla dolár do obehu, boli petrodoláre pilierom sily dolára. Zároveň nemožno odmietnuť opakované pokusy mnohých krajín prehodnotiť používanie dolára. Jednotlivo sa tieto pokusy môžu javiť ako neškodné, ale v súhrne predstavujú zlé znamenie pre americký dolár, a tým aj pre americkú ekonomiku.

Je isté, že príťažlivosť používania amerického dolára na medzinárodnej úrovni čiastočne spočíva v sile americkej geopolitiky, hospodárskej moci a životaschopnosti. Táto príťažlivosť však stráca časť svojho lesku. Z pohľadu zahraničia prekročil štátny dlh USA závratnú hodnotu 31 biliónov dolárov a americká globálna moc klesá. Nie je náhoda, že niektorí spojenci a priatelia USA zvažujú používanie alebo držbu iných mien vo svojich obchodných a zahraničných rezervách.

V minulosti bol svet svedkom niekoľkých zmien hlavných mien. Portugalsko dominovalo svetovým rezervám až do roku 1530, keď sa silnejšou svetovou mocnosťou stalo Španielsko. Holandská a francúzska mena dominovali svetovému obchodu počas väčšiny sedemnásteho a osemnásteho storočia až do vzniku Britského impéria, po ktorom sa libra šterlingov stala zlatou štandardnou svetovou menou. Potom sa objavil americký dolár, keď vo svete zavládla americká politická a hospodárska moc.

Washington dnes vedie svoju zahraničnú politiku prakticky s klapkami na očiach a zámerne ignoruje signály, ktoré ukazujú, že jeho globálna moc pomaly, ale vytrvalo klesá. Ukrajinská kríza, ktorá prišla po vojnách v Iraku a Afganistane, viac-menej posilnila takmer globálny názor, že svetu lepšie prospieva multipolarita a multilateralizmus. Rozdelením sveta na tri široké tábory posunula ukrajinská kríza, ako ju stíha NATO, “neutrálny tábor” bližšie k Číne a Rusku. Zatiaľ čo Washington urobil z podpory Ukrajiny proti ruskej agresii základnú prioritu zahraničnej politiky, mnohé neutrálne krajiny a Čína videli svet zoči-voči. Videli, že rastúce náklady vojny na všetkých sociálno-ekonomických, politických, vojenských, energetických, ľudových úrovniach stúpajú smerom ku globálnej implozii. Kým vedenie Západu sa usiluje o spravodlivosť voči Putinovi a Rusku bez ohľadu na všeobecný názor, vedenie nezápadného sveta sa usiluje o mier. Problémom je, že spravodlivosť sa nikdy nedá dosiahnuť na úkor mieru. To je zrejme lekcia, ktorú sa Washington nikdy nenaučil z Iraku a Afganistanu.

A čo je najdôležitejšie, tým, že Washington vedie tábor hľadania spravodlivosti bez ohľadu na následky, pripravuje si cestu k vlastnému úpadku tým, že podporuje multipolaritu. V tomto ohľade je pravdepodobné, že jüan sa stane alternatívou amerického dolára v “multipolárnom” svete v priebehu niekoľkých rokov, nie desaťročí alebo storočí. To zasadí americkej ekonomike a globálnemu postaveniu ťažký úder, z ktorého sa Washington možno nebude môcť spamätať.

hlavnespravy.sk