Slovensko bude naďalej podporovať Ukrajinu na všetkých frontoch aj po tom, ako sa vymenila vláda. Uviedol to v pondelok predseda vlády SR Ľudovít Ódor po stretnutí s predsedníčkou vlády Litvy Ingridou Šimonytéovou. Počas stretnutia hovorili aj o bilaterálnej spolupráci oboch krajín a venovali sa aj blížiacim sa témam júlového samitu NATO vo Vilniuse. Aj Wlachovský poukázal na význam pokračujúcej podpory pre Ukrajinu.
Ódor ubezpečil premiérku, že SR bude aj naďalej dobrým partnerom či už v otázkach európskej integrácie, alebo Severoatlantickej aliancie. „Nastavenie našej zahraničnej politiky sa nemení ani po zmene vlády. Budeme pokračovať v nastavenom kurze a iniciatívach, ktoré tu boli pred nami,“ povedal predseda vlády. Slovensko podľa neho bude naďalej podporovať Ukrajinu nielen pri obrane voči Rusku, ale aj pri integrácii smerom do EÚ.
Premiérka Litvy poznamenala, že to najmenej, čo sa dá spraviť, je pomáhať Ukrajine každým možným spôsobom. Slovensko je v tomto smere podľa jej slov skvelým príkladom. Ako ďalej poznamenala, pred samitom bude dôležité posilnenie spolupráce medzi Ukrajinou a NATO a bude dôležité nájsť jasnú cestu k tomu, aby sa Ukrajina mohla raz stať členom NATO.
Litva aj Slovensko podľa Šimonytéovej prechovávajú tie isté hodnoty a sú to rovnako zmýšľajúce krajiny vo viacerých témach. Demokracie musia podľa jej slov úzko spolupracovať, ak chcú zabezpečiť a posilniť medzinárodný poriadok. Témou spoločného stretnutia oboch premiérov boli aj sankcie voči Rusku a Bielorusku, povedala premiérka Litvy. Počas stretnutia sa dotkli aj témy rozšírenia NATO o Fínsko.
Ódor ocenil aj spoluprácu medzi oboma krajinami. V najbližšom období sa má týkať najmä bezpečnosti a obrany. „Sme pripravení aj na možnú spoluprácu v ekonomických oblastiach,“ dodal. Šimonytéová vidí významný potenciál v hospodárskej spolupráci, najmä v oblasti energetiky, finančných technológií či laserov.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine je potrebný spravodlivý mier, ktorý odškodní obeť a potrestá agresora. Moskva však podľa neho nejaví záujem rokovať, takže o ceste k mieru sa musí rozhodovať na bojisku a naša podpora pre Kyjev je naďalej veľmi potrebná. Vyjadrenie zaznelo v pondelok na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum, kde diskutoval s českým kolegom Janom Lipavským a rakúskym ministrom zahraničných vecí Alexandrom Schallenbergom.
Wlachovský pripomenul, že Slovensko ako malá európska krajina poskytla Ukrajine vojenskú za pomoc za zhruba 669 miliónov eur a zdôraznil jej načasovanie, ktoré je v čase vojny dôležitým faktorom. Zároveň si myslí, že EÚ v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine dokáže okrem ekonomických sankcií voči Rusku stále urobiť ešte viac.
Podľa českého ministra Lipavského nám Rusko každý deň dáva lekciu, že musíme byť pripravení ochraňovať náš spôsob života. Dodal, že Európu je pred ruským imperializmom potrebné chrániť.
Rakúsky minister Schallenberg vyzdvihol, že krajiny EÚ sa dokážu pri každej veľkej kríze zjednotiť a čeliť jej spoločne. Trvá na tom, že Ukrajinu je potrebné podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Tiež však pripomenul, že netreba zabúdať na ostatné problémy, ktorým EÚ čelí vrátane rastúcej inflácie či migrácie.
Všetci traja ministri zároveň vyzdvihli význam regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej Európy.
hlavnydennik.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…