„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská‘, a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ vyhlásil v polovici septembra šéf slovenského parlamentu.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Ján Čurilla žaluje Borisa Kollára. Žiada od neho 100-tisíc eur ako odškodné a tiež ospravedlnenie za jeho slová o „čurillovskej mafii“, informujú Aktuality. Kollár tento výrok utrúsil 17. septembra, len niekoľko dní po obvinení a zadržaní štyroch policajtov z tímu Očistec.
Kollár reagoval na snahu niektorých členov koalície urýchlene zmeniť zákony, ktoré sa týkajú polície a prokuratúry. Tieto snahy sa diali práve v období, keď zadržali aj vyšetrovateľov.
„Nebudem podporovať, aby na druhej strane vznikla nová mafia, môžem ju pokojne nazvať ‚čurillovská‘, a tá bude robiť to isté, len pod nejakým krásnym heslom a transparentom, ale bude zneužívať zákon,“ povedal vtedy predseda parlamentu.
Čurillov advokát podľa Aktualít hneď avizoval, že vyšetrovateľ NAKA bude chcieť ospravedlnenie, a ak ho nedostane, bude Kollára žalovať. K žalobe napokon došlo včera, ide o žalobu na ochranu osobnosti. Od Kollára žiada verejné ospravedlnenie a 100-tisíc eur. Čurilla si vraj peniaze nenechá, ak sa mu ich podarí vysúdiť, venuje ich na dobročinnú vec.
V žalobe sa podľa Aktualít píše, že Kollár označením „druhá strana“ myslel skutočných mafiánov a členov zločineckých skupín. Keďže proti nim Čurilla ako člen NAKA bojuje, tak sa mu toto označenie s jeho menom nepáči. Výraz čurillovská mafia sa medzičasom uchytil, používajú ho najmä opoziční politici. Vyšetrovateľ však žaluje len Kollára.
Kollár k téme pred pár dňami povedal, že pokiaľ sú vyšetrovatelia obvinení, nechystá sa ospravedlniť. Trestné stíhanie štvorice policajtov pokračuje, hoci už nie sú vo väzbe. Súdu sa však môže vyhnúť, ak navrhne mimosúdne konanie. Môže sa s Čurillom dohodnúť a žaloba sa potom stiahne.
Vyšetrovateľ ÚIS v polovici septembra vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesol obvinenia voči dvom príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva.
Pokyn na vznesenie obvinenia vydal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava. Obvinenie sa týka ovplyvňovania výpovedí svedkov.
Inšpekcia ministerstva vnútra obvinila ďalších dvoch zadržaných vyšetrovateľov NAKA Milana Sabotu a Štefana Mašinu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Obvinili aj Scholtza, a to zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Všetkých vzal súd do väzby.
Vo vznesení obvinenia voči vyšetrovateľom NAKA sa okrem iného píše aj to, ako prišiel agent do kancelárie vyšetrovateľa Ďurku, ktorý sledoval tlačovú konferenciu predsedu Smeru Roberta Fica ku kauze advokáta Martina Ribára. To bol v minulosti práve Ďurkov prípad.
Ústavný súd sa vtedy zaoberal sťažnosťou advokáta Martina Ribára, ktorá sa dotýkala jeho neodôvodnenej väzby trvajúcej 20 mesiacov. Následne rozhodol, že celá doterajšia väzba bola protizákonná a v náleze publikovanom 14. mája 2021 nariadil Najvyššiemu súdu SR okamžite prepustiť z väzby na slobodu advokáta Martina Ribára, ktorému bolo porušené právo na osobnú slobodu a bezpečnosť.
„Závažné to nie je len kvôli obsahu tohto rozhodnutia, ktoré diskvalifikuje Špecializovaný trestný súd a špeciálnu prokuratúru, ale nám dáva obraz, ako dnes funguje polícia, prokuratúra a súdy pri rozhodovaní o väzbe. Toto rozhodnutie poukazuje, čo za ohavnosti sa páchajú na ľuďoch za posledný rok,“ uviedol vtedy Robert Fico na tlačovke.
„P. Ďurka povedal, že tieto vyjadrenia nezostanú nepotrestané, a že on o chvíľu uvidí, to povedal tak cez zuby smerom k R. Ficovi potichu. Následne agent povedal P. Ďurkovi, že je kok.t, pričom P. Ďurka reagoval s tým, že to by sa na neho aj J. Čurilla hneval, keby to zostalo nepotrestané,“ konštatuje uznesenie o obvinení Čurillu a Ďurka.
Vyšetrovatelia NAKA chceli v júli začať vyšetrovať podozrenia korupcie na policajnej inšpekcii. Uznesenie o začatí trestného stíhania však na základe paragrafu 363 stopol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Naopak, policajná inšpekcia zadržala štvoricu členov NAKA na základe toho, že ich chceli obviniť.
Ako dôkazy použila inšpekcia odposluchy, ktoré nainštalovala priamo do kancelárii vyšetrovateľov v budove NAKA. „Skutkový základ uznesenia o vznesení obvinenia bol získaný z doslovných prepisov zvukových záznamov vyhotovených na základe súhlasu Okresného súdu Bratislava III.,” stojí v uznesení.
Z prepisov odposluchov vyplýva, že pri začatí písania obvinenia Čurilla ani Ďurka nevedeli presne z čoho chcú policajtov z inšpekcie obviniť. „Ján Čurilla upozornil príslušníka Policajného zboru Pavla Ďurku, že aby v uvedenom uznesení bolo zrejmé, že príslušníci Úradu inšpekčnej služby to robia na základe toho, že majú zo SIS prisľúbenú finančnú alebo nejakú nenáležitú výhodu vo forme nejakej funkcie na SIS alebo niečo podobné,” píše sa v uznesení.
„V ďalšej časti sa Pavol Ďurka, Ján Čurilla a Milan Sabota bavili o tom, že do uznesenia o začatí trestného stíhania nedajú sabotáž, lebo ju tam nevtesnajú a na korupciu tam musia mať nejaké záznamy, alebo niečo, z čoho to bude vyplývať. Lebo to tam nemôžu dať len preto, že oni vedia, že príslušníci Policajného zboru zaradení na Úrade inšpekčnej služby to nerobili len tak,” uvádza sa ďalej v zápisnici. Čurilla mal podľa prepisov odposluchov navrhnúť, aby tam Milan Sabota dokomponoval krivé obvinenie.
„Pavol Ďurka príde s nápadom, že by tam dali vydieranie pričom Ján Čurilla mu to vyhovorí, že oni ešte nevydierajú. V ďalšej časti pri písaní uznesenia o začatí trestného stíhania sa Ján Čurilla pýta, či je tam korupcia len aby bola príslušná “špeciálna” (prokuratúra pozn. red.),” píše sa ďalej v obvinení.
„Absurdity v slovenskom právnom prostredí súčasných dní. Právny zástupca zadržaného vyšetrovateľa Pavla Ďurku argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré vyčíta nadkvalifikáciu skutku, podržte sa, práve osobou Pavla Ďurka, ktorý tým konal v mojom prípade nezákonne,“vysvetľuje životný paradox non plus ultra advokát Ribár.
Viac vo videu:
OČTK majú odposluchy ako Lipšic a Mikulec koordinovali a riadili činnosť organizovanej skupiny vyšetrovateľov NAKA „Čurilla a spol.“, ktorí boli od 13.05.2021 so súhlasom súdu 24-hodín denne odpočúvaní. OČTK majú z odposluchov k dispzícii množstvo materiálu svedčiaceho aj o trestnej činnosti Lipšica (Oľano) a Mikulca (Oľano)!
NIEKOĽKO DÔKAZOV SVEDČIACICH O TRESTNEJ ČINNOSTI LIPŠICA (OĽANO) A MIKULCA (OĽANO):
Zdroj: refresher.sk / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…