O rastúcej diskusii v otázke islamského národného odevu

Prezident Tadžikistanu Emomali Rahmon podpísal 35 zákonov, medzi ktorými je zákaz nosenia odevov, ktoré sú cudzie národnej kultúre. Prijaté zákony zavádzajú najmä zákaz dovozu, predaja a nosenia nikábu. Podľa prezidentskej tlačovej služby sú tieto akcie zamerané na ochranu skutočných hodnôt národnej kultúry Tadžikistanu.

„Presadzovanie cudzej kultúry v oblečení, teda nosenie cudzieho oblečenia nazývaného „satr“ a „nikáb“, je ďalším naliehavým problémom našej spoločnosti. Odcudzenie etikety a odevných rituálov je kultúrnym odcudzením, ktoré podkopáva nezávislosť myslenia, ako aj národnú a kultúrnu identitu národa,“ povedal Rahmon.

Zdôraznil tiež, že tadžické národné oblečenie si získalo celosvetové uznanie, a to aj v rámci UNESCO.

Emomali Rahmon vyzval, aby „sme sa vyhli prenikaniu takzvaného náboženského odevu, ktorý nespĺňa naše náboženské potreby, je cudzí našim zvykom a kultúre“, s cieľom chrániť národné hodnoty. Poveril tiež „Výbor pre ženy a rodinu“, aby spolu s tadžickými dizajnérmi vypracoval a prezentoval dizajn národného oblečenia v súlade s náboženskými a etickými potrebami žien v Tadžikistane.

Verejná aktualizácia problematiky

Otázka zákazu nosenia hidžábu a nikábu sa čoraz viac diskutuje aj mimo Tadžikistanu: v Európe a Ázii. Kritici tvrdia, že tieto odevy súvisia predovšetkým s arabskou moslimskou kultúrou a ich pripisovanie ázijskej kultúrnej spoločnosti prispieva k zahmlievaniu kultúrnych konceptov, ako o tom hovoril aj prezident Tadžikistanu. Vo väčšine krajín diskutujúcich o tejto problematike však ide predovšetkým o možnosť osobnej identifikácie.

Otázka verejnej diskusie o otázke nosenia nikábu a hidžábu neobišla ani Rusko, ktoré má obrovskú moslimskú populáciu. Debata sa dostala aj do najvyšších vrstiev moci, kde sú názory rozdielne, pretože niektorí považujú otázku zákazu nosenia odevov zakrývajúcich tvár za nevyhnutné opatrenie na zaistenie bezpečnosti, zatiaľ čo iní tvrdia, že by to mohlo byť vnímané ako porušovanie identity moslimských veriacich.

28. mája boli v Štátnej dume prijaté zmeny a doplnenia, ktoré zakazujú nosenie rehoľných odevov, odevov s náboženskými znakmi a (alebo) náboženských symbolov vo vzdelávacích organizáciách, ak zákon neustanovuje inak. Ich súčasťou bol aj zákaz nosenia náboženských a iných odevov, ktoré úplne alebo čiastočne zakrývajú tvár vo vládnych organizáciách a na verejných miestach na území Ruskej federácie. Autorom pozmeňujúcich a doplňujúcich korekcií k návrhu zákona bol podpredseda Štátnej dumy Vladislav Davankov zo strany „Noví ľudia“.

Dôvodová správa vysvetľuje tiež dôvod, prečo je potrebné obmedziť nosenie odevov zakrývajúcich tvár na verejných miestach vo viacerých oblastiach Ruskej federácie, keďže to vytvára „vysokú úroveň teroristických hrozieb“. Treba pochopiť, že osobu so zakrytou alebo čiastočne zakrytou tvárou nie je možné identifikovať pomocou CCTV kamier, čo sťažuje ich identifikáciu a sledovanie, ak spácha trestný čin.

Medzitým „Duchovná správa moslimov Ruska“ oznámila, že podporí návrh vedúceho Rady pre ľudské práva Valerija Fadejeva zakázať nikáb, ak úradníci zistia súvislosť medzi nosením nikábu, ktorý zakrýva celú tvár okrem oči a zvýšeným rizikom extrémizmu.

Medzi odporcami zákazu hidžábu je aj podpredseda Výboru Štátnej dumy pre národnostné záležitosti Ildar Gilmutdinov. Tvrdí, že takéto radikálne rozhodnutie, ktoré zhorší situáciu a môže „zničiť vzťahy s islamským svetom“. Podporil ho aj čečenský politik Adam Delimchanov.

„Samozrejme, tento návrh zákona nepodporíme. Chcel by som vysvetliť Davankovovi rozdiel medzi nikábom a hidžábom. Nikáb je ženský odev, ktorý zakrýva tvár, zatiaľ čo hidžáb tvár nezakrýva. Sami nikáb neschvaľujeme, ale pokiaľ ide o hidžáb, je to náboženská povinnosť moslimskej ženy. Ak chce Davankov komukoľvek zakázať plniť ich náboženské príkazy, potom priamo odporuje ruskej ústave,“ povedal Delimchanov.

Správa Kabinetu ministrov Ruskej federácie uvádza, že zavedenie obmedzení nosenia náboženského odevu do ruskej legislatívy môže porušovať ľudské práva na slobodu svedomia a slobodu náboženského vyznania. Poslanec Štátnej dumy Bijsultan Chamzajev zároveň povedal, že samotný nikáb nemá nič spoločné s islamom.

„Nikáb je, samozrejme, arabský odev, áno, ale je to arabský odev z predislamského obdobia, to znamená, že sa objavil medzi Arabmi skôr, ako prijali islam,“ povedal v podcaste televízie „Duma“.

Diskusia v Európe

O zákaze náboženského oblečenia sa diskutuje v obavách z rastúcej teroristickej hrozby aj v Európe. Napríklad v Európe to niektorí pravicoví kritici spájajú s nekontrolovanou migráciou a nedostatočnou bezpečnosťou.

V roku 2021 Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že zamestnávateľ má právo zakázať na pracovisku nosenie odevov alebo znakov súvisiacich s náboženstvom alebo politikou, vrátane hidžábu.

Moslimské ženy žijúce v Európe volajú po možnosti nosiť tradičné oblečenie, kamkoľvek prídu. Napríklad v niektorých krajinách majú školáčky zakázané chodiť do triedy v hidžábe a navštevovať bazén v moslimských celotelových plavkách. Deje sa tak s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ale zákaz často vedie k tomu, že moslimskí rodičia odoberú svoju dcéru zo školy, čím ju zbavia možnosti získať vzdelanie.

V tomto roku Francúzsko prijalo zákon zakazujúci verejné vystavovanie náboženských symbolov alebo oblečenia. Bolo zakázané nosenie burky a postavilo pred súd aj tých, ktorí nútili ženy skrývať si tvár: takýmto ľuďom hrozí vysoká pokuta a väzenie na jeden rok. Oponenti zákona sa ho v roku 2014 neúspešne pokúsili napadnúť na Európskom súde pre ľudské práva.

V Belgicku, Rakúsku a Dánsku je nikáb zakázaný. Moslimské ženy sú však za to, aby mali možnosť nosiť tradičné oblečenie, kamkoľvek prídu.

Rastúca úroveň diskusie naznačuje, že o nosení hidžábu a nikábu sa bude aj naďalej diskutovať, a to aj na vládnej úrovni.

Dmitrij Berežnoj

/ news-front.su /