O Ráde Hospitalierov

Hovorí sa, že na všetko v živote treba dospieť. A tak sa stalo, že v istom čase som dostal pozvanie od niekoho, že prišiel ten čas, aby som sa ja a moja rodina stali rytiermi Suverénneho Rádu Hospitalierov. Stalo sa to doslova znenazdajky, pamätám sa na tú chvíľu presne.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa človek môže stať členom rytierského Rádu. Každý Rád má svoje vlastné pravidlá a svoje pravidlá má aj Rád Hospitalierov. Ešte predtým, ako som bol schopný podpísať konkrétnu zmluvu na základe mojej Slobodnej Vôle, pozorne som si ju prečítal. V tej zmluve sa presne definovali moje povinnosti a moja zodpovednosť ako rytiera, keď sa ním stanem. Ja som tú ponuku prijal. A prijali ju aj členovia mojej rodiny. Myslím tým najbližšej rodiny, v tomto prípade manželka a môj plnoletý syn. Druhé moje dieťa zatiaľ plnoleté nie je. Tá ponuka bola pre celú moju rodinu, my sme tú ponuku prijali a stali sme rytiermi Rádu Hospitalierov. 

Čo to znamená, že sme členmi tohto Rádu? Aké je poslanie Rádu Hospitalierov a aká je jeho misia? Zo svojich skúseností viem, že o Ráde Hospitalierov sa veľmi málo vie. Naozaj veľmi málo. Je to preto, lebo málo je o ňom napísané. Zvlášť v našom priestore. Dobré informácie o tomto Ráde sa dajú dočítať z ruských zdrojov.

Rád Hospitalierov sv. Jána Jeruzalemského z Rodusu a Malty je najstarší z Rádov. Starší Rád už nebol. Je historický najstarší, rovnako ako je historicky najstaršia aj Suverénna Svetová Banka Rádu Hospitalierov. Tento Rád má Gramotu – to znamená, že má Právo Najvyššieho Suveréna. To Právo je potvrdené v istom čase aj samotným pápežom. Keď vznikal, tak vznikal z kruhu víťazov boha Tarcha a bohyne Tary. To je veľmi blízko k Tartárii, ak by sme šli ešte hlbšie. V tom období sa na našej Zemi niečo dialo, tu v tomto Priestranstve, no dialo sa aj v ostatných Priestranstvách.

Preto v istom čase, keď sa niečo zachraňovalo, tak prišli víťazi. Víťaz je blízko Vital. To sú živí ľudia, ktorí majú isté schopnosti. Tie schopnosti sú im odovzdávané prostredníctvom toho, že sú v nejakom spoločenstve. Tak ako ja som v spoločenstve Rádu Hospitalierov. S tým prichádza istá Sila. Sila vo forme odovzdanej energie. To znamená, že títo Víťazi, ktorí vtedy prišli, keď sa podpisoval kedysi dávno v Hviezdnom Chráme mier, prišli urobiť poriadok. S niekým…

Prišli tu nastaviť poriadok. Nie v tom zmysle, že chodia niekde a na niekoho kričia a ponižujú ho… Prichádzajú a majú schopnosti, ktoré iní nemajú. Vedia tvoriť v tejto realite už zhmotnením myšlienky, nie len samotným slovom. Vedia vytvoriť danú skutočnosť, ktorá sa začne prejavovať v tomto hmotnom svete. Tú schopnosť má každý človek – za predpokladu, že má dostatočne vyvinuté Vedomie a má v sebe samom harmóniu. A túto schopnosť rytieri Rádu Hospitalierov majú.

Ľudia sa nás pýtajú: Koľko vás je?
Je nás dostatočné množstvo. Objem neznamená kvalitu. Sto ľudí niekedy urobí menej ako traja, ktorí vedia a poznajú matricu Sveta, aj ako funguje. A keďže to vedia, tak ju ovládajú. Musia vedieť, ako ju ovládať, aby niekomu neublížili. Každý rytier musí tvoriť Dobro. Dôležité je to slovo „musí“. Áno, musí. Rád Hospitalierov je Rád vojenský. Jeden z bodov, ktorý musí každý rytier Rádu Hospitalierov dodržiavať – je pomáhať vždy slabším. Vždy. Nie že teraz sa mi nechce. Oni tú Silu dostali. Dostali tú energiu, pretože si to zaslúžili. Presne vedia, ako s ňou majú pracovať.

Ja som tú možnosť dostal a prijal som ju. Stal som sa členom Suverénneho Rádu Hospitalierov a vedel som presne, čo je moja úloha. Tým pádom mi bol udelený titul Suveréna, som suverénny živý človek. Na mňa sa nevzťahujú zákony žiadnej korporácie, alebo spoločnosti, ktorá funguje tu na tomto svete. Mám Gramotu. To je konkrétna výhoda. Všetci vedia, čo je Gramota Suveréna, tí čo o tom majú vedieť. Z môjho uhla pohľadu mi tento Rád prináša konkrétnu výhodu absolútnej zodpovednosti voči sebe, lebo od seba potom prechádza zodpovednosť na iných. Nemôže urobiť niekoho šťastným ten, kto sám nie je šťastný. Nemôže prenášať na niekoho kompetenciu zodpovednosti ten, kto sám nie je zodpovedný.

Ja som cítil, aj moji rodní, keď sme vstúpili do Rádu, aká energia prichádza a s tou energiou človek zároveň dostáva aj informácie. Tie informácie sa nedajú nikde dočítať. Tie informácie sa dostávajú človeku prostredníctvom energie tak, že sa mu otvárajú portály. On čím ďalej, tým viac vie… vie… vie všetko. A necháva si to pre seba. Hovorí to iba tomu, kto sa na konkrétnu vec pýta. Aj to treba hovoriť dostatočne opatrne, aby to ľudia vedeli zvládnuť.

His Highness Emil

zdroj: podcast Slovanské Noviny