O plánoch NATO rozpútať tretiu svetovú vojnu

(Diskusia na Drobnitského kanáli Telegram)

   Od decembra Rusko dostáva informácie o plánoch NATO rozmiestniť na území Ukrajiny 4 vojenské brigády (2 pozemné, 1 námornú, 1 leteckú). Navyše letecká brigáda so schopnosťou niesť jadrové hlavice. NATO sa na tomto rozmiestnení vojakov chcelo dohodnúť v lete 2022 na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Potom by s najväčšou pravdepodobnosťou do konca roka vyvolali konflikt 

a spustili proti nám rozsiahle vojenské operácie s použitím jadrových zbraní. T.j.NATO plánovalo rozpútať tretiu svetovú vojnu s použitím jadrových zbraní proti Rusku. Kľúčovú úlohu v tom mala súčasná, Američanmi ovládaná  vládnuca elita na Ukrajine a nacionalisti.

   Aby sa zabránilo 3. svetovej vojne a útoku na Rusko s použitím jadrových zbraní, vláda sa rozhodla túto situáciu zastaviť a obnoviť tam poriadok.

Západ pretláča informácie cez sociálne siete a iné kanály, že zaútočilo Rusko. Sú urazení, že ich plány boli zničené a Rusko teraz nemožno zničiť jadrovými zbraňami, ktoré sú na Ukrajine a na úkor Ukrajiny. Mimochodom, to čo povedal Putin: čas, kedy hlavice preletia z Charkova do Moskvy, sú 3 minúty, na odvetný úder nie je čas. Z USA – 30 minút, čas na odpoveď je.

   Až dnes bolo možné zverejniť spravodajské údaje o príprave provokácie, po ktorej by nasledoval zradný úder sо zničením obyvateľstva na území LĽR a DĽR.

Putin predbehol Ukrajinu a NATO a skutočne zachránil státisíce životov v republikách.

Deň pred začiatkom vojny na vyhladenie ruskojazyčného obyvateľstva na Donbase, padli osudné rozhodnutia.

   Ukrajinská armáda (ASU), pod vedením nacionalistických práporov, sa pripravovala na začatie vojenskej operácie na Donbase na 25.02.2022.

Vladimír Putin doslova o deň predbehol plány Kyjeva a Západu, čo umožnilo chopiť sa strategickej iniciatívy.

   Asi týždeň pred začiatkom ruskej špeciálnej operácie Eduard Basurininformoval o získanej mape útoku ASU na Donbas.

Tam bolo jasne stanovené, kedy budú uskutočnené útoky ďalekonosného delostrelectva, RSZO (Viacnásobného raketového systému), letectva, potom údery operačnej taktickej skupiny (OTG), respektíve „Sever“, „Juh“ a „ Východ“.

   OTG „Vostok“ mal použiť na rozdelenie Donecka a Luhanska.

Dostali tri dni na to, aby sa dostali na hranicu, pričom OTG „Juh“ by zasahoval spolu s „Aidarovcami“, ktorý podľa plánu mali hrať úlohu blokovacieho oddielu. Na severe, kde mali v Luhansku pôsobiť Ozbrojené sily Ukrajiny pod rúškom „Pravého sektora“, sa mali stretnúť v Komsomolskej oblasti južne od Donecka a odrezať LDNR od hraníc s Ruskom.

   Do dvoch dní sa plánovala začať „úplná čistka“. Okrem toho Doneck, Luhansk a niekoľko ďalších miest v tejto fáze neplánovali dobyť, ale jednoducho ich obkľúčiť a zablokovať, to znamená, že sa pred „úplným vyčistením“ počítalo s úplnou blokádou týchto území – bodov.

Existujú názory, že tento plán bol vypracovaný spoločne s kurátormi z NATO, pretože Američania predtým presunuli do Poľska asi 5 tisíc svojich vojakov, plus tam bola aj poľská armáda – podľa plánu mali zablokovať ruskúkaliningradskú skupinu, aby v takom prípade nemohla postúpiť na napadnuté územie juhovýchodnej Ukrajiny. 

   Druhé zoskupenie je tisícka vojakov brigády Stryker (obrnené vozidlá) v Rumunsku. Toto zoskupenie by zablokovalo Podnestersko, aby tam rozmiestnené mierové jednotky nemohli postupovať cez juh do Odesy.

   Všetko to bol jeden súbor akcií, ktoré sa mali začať v noci z 24. na 25. februára.

   V skutočnosti boli akcie ozbrojených síl Ukrajiny predbehnuté len o jeden deň.

Prečo sú takí hysterickí? Pretože všetko bolo pripravené na zabratie územia a zrazu, o deň skôr, začali jednotky LĽR a DĽR aktívne pôsobiť s podporou Ozbrojených síl RF.

V prvom rade boli napadnuté letiská a vzletové a pristávacie dráhy tak, že nebolo možné pristávanie dopravných lietadiel so zbraňami zo Spojených štátov a iných krajín, boli vyradené veliteľské stanovištia, systémy protivzdušnej obrany, radarové stanice, protilietadlové raketové divízie atď.

   Ľudové milície LDNR s podporou nášho delostrelectva a vysoko presných zbraní začali ofenzívu proti skupine Vostok.

Moja úvaha na tému geopolitika a niektoré prognózy. Nenárokujem si na pravdu, nie som vševedúci.

   Po nástupe globalistov k moci v Spojených štátoch sa však ukázalo, že aktívne akcie začnú zadržiavať a rozbíjať geopolitických oponentov globalistov. V prvom rade Rusko a Čínu. Navyše som si istý, že Čína je ich hlavným cieľom, keďže čínska dominancia sa v ére Covidu len zvýšila a ďalšie vyhliadky jednoznačne podkopávajú hegemóniu Západu a jeho model rozvoja prostredníctvom tlačiarenského stroja na peniaze. Čína má však tretiu najväčšiu zásobu jadrových zbraní na svete, väčšinou medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM), ktoré sa nachádzajú blízko ruských hraníc v západnej a strednej Číne. 

Toto usporiadanie je spôsobené tým, že keď sú rakety odpálené, prejdú cez ruské územie a ako viete, najjednoduchšie je zostreliť raketu počas štartu. Ako viete, Američania majú doktrínu odzbrojujúceho úderu proti nepriateľovi pomocou CSGS (carrier strike group of ships – Skupina útočných bojovýchlodí), ktorá už bola dobre odskúšaná v Iraku a Sýrii. V tomto prípade, aby sa dostali k silám ICBM (medzikontinentálne balistické rakety), rakety budú musieť buď dlho letieť pozdĺž celej Číny alebo cez Rusko, v oboch prípadoch nezostanú nepovšimnuté a pravdepodobne budú zostrelené. Preto vznikla vojenská aliancia AUKUS, ktorá zahŕňa USA, Anglicko a Austráliu. Dosť dlhé rokovania s Indiou neviedli k výsledkom, no aj v tejto podobe je únia vážnou silou. V prvom rade na úkor Austrálie, ktorá nemá silnú armádu a námorníctvo. Ale Spojené štáty sa rozhodli vytvoriť pre ňu silnú jadrovú ponorkovú flotilu. Úloha je pochopiteľná, spustiť raketový útok na čínsku flotilu a systémy protivzdušnej obrany. Áno, je tu možnosť odvetného jadrového úderu, ale Austrália je v podstate púšť s malým počtom obyvateľov na východe pevniny, ktorú je možné pokryť protiraketovou obranou. V prípade odvetného jadrového úderu budú mať Spojené štáty a spojenci (Anglicko, Japonsko a Kórea) plné právo na odzbrojujúci úder proti „agresorovi“. Ako to už býva pri následnej okupácii. To všetko je možné len vtedy, ak bude Rusko dovtedy vojensky a politicky neutralizované. Práve Rusko by teda malo byť pre Západ prvým cieľom, od ktorého riešenia závisí aj splnenie druhého cieľa.

V tejto súvislosti sa Biden rozhodol ukončiť misiu v Afganistane, keďže boj proti terorizmu už nie je taký aktuálny. Navyše, vytvorenie troch tamojšíchhlavných hráčov – nedobytého Talibanu, ISIS a vládnej armády vytvorenej pomocou NATO, podľa plánov stratégov malo viesť k dlhým bojom a obdobiu nestability. Všetko sa však pokazilo.

   Plán na obmedzenie Ruska sa však nezastavil. V prvom rade bolo potrebné vytvoriť alebo zintenzívniť podkopávanie spoločnosti zvnútra, čo sa dosiahlo aktivitami zahraničných agentov, falošnými správami ako otrava Navaľného a rastom nacionalizmu, predovšetkým panturkizmu. Pri hodnotení Putinovej reakcie som si už dávno všimol, že je o pol kroku vpredu. Som si istý, že to nie je zásluha kompetentných stratégov v administratíve (ktorých nevidím), ale skôr dobrá inteligencia. Okamžite nasledovali Putinove činy v podobe rozohnania opozície, samotná hrozba trestného postihu a pochopenie, že schéma bola odhalená, viedli k úteku väčšiny opozičných lídrov alebo Bidenových agentov, ak chcete. No očividne predčasný krok v podobe vojny v Karabachu pochoval myšlienky panturkizmu napriek všetkému úsiliu tureckého sultána.

   Ďalší plán očividne počítal so širokou zónou nestability okolo Ruska v podobe štátov presadzujúcich protiruskú politiku. Totiž okrem štátov NATO (Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko) sa vo Fínsku dostala k moci protiruská vláda, ktorá okamžite začala hovoriť o možnom vstupe do NATO. Gruzínsko a Azerbajdžan na juhu. Ukrajina a Moldavsko na juhozápade, ostali ešte dva smery, to je západ – Bielorusko a juh – Kazachstan. Čo sme tam videli?

   V Bielorusku civilizovaný svet nielenže neuznal víťazstvo Lukašenka vo voľbách, ale susedné Poľsko a Litva uznali Tichanovskú za hlavu Bieloruska. A to nie je náhoda. Nebudem zachádzať do detailov volieb a kto tam dostal koľko hlasov, lebo to nie je v geopolitike dôležité. Veď napriek tomu, že Trump dostal viac hlasov, už bolo rozhodnuté, vyhral Biden. Elita sa teda rozhodla a všetko rýchlo urobili. Potom začali aktívne prípravy na zvrhnutie Lukašenkaprostredníctvom vojenskej špeciálnej operácie. Plán bol vo všeobecnosti jednoduchý. Tri lietadlové lode boli sústredené v malom Jadranskom mori(americká 6. flotila, talianska a španielska námorná flotila), a britská námorná flotila sa priblížila k pobrežiu Nórska. To všetko bolo na pozíciách začiatkom decembra 2021. Vzhľadom na to, že bieloruská armáda je takmer nič (45 000 vojenského personálu so zastaranými zbraňami), uvoľnenie 3 000 – 5 000 riadených striel by spôsobilo, že by tam nezostala ani najmenšia vojenská infraštruktúra. Na západe Bieloruska sa sústredila takmer celá poľská armáda (v počte 120 tisíc) a veľké sily NATO rozmiestnené v Poľsku a Litve, ktoré tam, samozrejme, bojovali proti utečencom. Je jasné, že po prvom údere a začatí zavádzania vojsk by Putin jednoducho fyzicky nestihol poskytnúť Bielorusku pomoc. A aby rozptýlili sily, mali súčasne spustiť ofenzívu Ukrajiny na Donbase, provokácie na Kryme, zintenzívnenie konfliktu v Karabachu a hlavne povstanie v Kazachstane.

   A čo Rusko? Starý baťka (Lukašenko) si rýchlo pozrel video s poslednými minútami života Saddáma a Kaddáfího a okamžite súhlasil s prítomnosťou ruských vojsk a úzkou integráciou do Ruska. V skutočnosti sa Bielorusko stalo ruským protektorátom, s presunom vojenských veliteľských funkcií na Generálny štáb Ruskej federácie a dohľadom FSB nad štruktúrou KGB Bieloruska, kde okamžite zmenili vedenie. Predvolanie šéfov SNŠ do Petrohradu na nečakaný summit v decembri bolo očividne potrebné na vymytie mozgov Nazarbajeva a Tokajeva. Ale Nazarbajev odporoval, chcel udržať materiálne toky. Ďalšie udalosti s povstaním v Kazachstane jasne ukázali britskú stopu, ale nezohľadnili východnú špecifickosť národov Strednej Ázie. Nečakane a veľmi prudko tam vznikla vzbura, no rovnako náhle skončila a všetci sedia a pokojne jedia pilaf. Kto má záujem, môže si prečítať o nepokojoch v Kirgizsku. Objavenie sa ruských výsadkárov v počte 3 500 ľudí, napriek tomu, že početpovstalcov bol asi 20 000 ozbrojených ľudí a celkovo sa na pogromoch zúčastnilo niekoľko stoviek tisíc ľudí, umožnil rýchly prenos situácie, do režimu pilaf.

   Ale Putinovým hlavným krokom bolo decembrové ultimátum Bidеnovi. Putin sa rozhodol zvýšiť stávky. Biden, bez toho, aby nadobudol vedomie, začal analyzovať nepochopiteľnú situáciu. Neúspechy zo začiatku plánu ho jednoznačne zmiatli, no ale veď aj tak mal nateraz tromfy v rukách Západ. Aký ďalší tromf má Putin? Dlho som nemohol pochopiť účel tohto ultimáta, ale teraz je všetko jasné. Putin hral o čas. Naozaj nebol čas. Vojaci v Poľsku, Litve a na Ukrajine sú už dlho v plnej pohotovosti: 150 000 zo severozápadného zoskupenia, 200 000 z juhozápadu, ktoré sa nachádza neďaleko hraníc. Plus 4 formácie námornej flotily (Carrier Strike Group – operačná formácia lodí vrátane lietadlovej lode). Neexistovala možnosť použiť jadrové zbrane. Bielorusko by bolo rýchlo obsadené, proti Ukrajine kvôli invázii na Donbas a Krym. Odsúdil by to nielen „civilizovaný“ svet. V skutočnosti bola odpoveď vojenská, ako Putin sľuboval. Po dlhej diplomatickej korešpondencii a rokovaniach, ktorých účelom bolo pre Bidena zistiť – „aké sú vaše tromfy?“

   Tieto karty boli vyložené na stôl. Objavenie sa skupiny MIG-31 s hypersonickými raketami a ponorkami Severnej flotily pri Nórsku v Kaliningrade znamenalo, že britská Námorná flotila by nevystrelila viac ako jednu salvu a okamžite by prestala existovať. Vlajkové lode všetkých 4 ruských flotíl boli sústredené v Stredozemnom mori v podobe veľkých raketových krížnikov. Ich hlavnou úlohou vždy bolo zničiť nepriateľské Námorné flotily. Objavenie sa skupín ponoriek typu Varshavyanka, rozšírenie pristávacích dráh na leteckej základni v Sýrii a prijatie MIG-31 ​​s hypersonickými raketami na nich, jasne ukázali, že 3 nepriateľské Námorné flotily nachádzajúce sa v Stredozemnom mori, tiež nebudú môcť vystreliť viac ako jednu salvu.

   Možná strata 4 Námorných flotíl by bolo pre infraštruktúru NATO dosť citeľná a prakticky by ponechala amerických európskych spojencov bez flotily.Preto britské a španielske Námorné flotily opustili divadelnú scénu vojenských operácií. V rovnakom čase sa aktivizovali ďalší spojenci USA v regióne, zjavne kvôli neutralizovaniu ruskej hrozby. Menovite Izrael, Turecko a arabské krajiny Perzského zálivu. Putinovou reakciou bol príchod iránskeho prezidenta, ktorý vystúpil v Štátnej dume a verejne oznámil, že Irán je strategickým spojencom Ruska v regióne. To vážne zmenilo pomer síl. Veď Irán hraničí s Tureckom a v prípade útoku na mierové sily v Karabachu je schopný neutralizovaťAzerbajdžan. Okrem toho môže zasadiť masívny úder Izraelu a zničiť tamojšiu vojenskú infraštruktúru. A možnosť uzavretia Hormuzského prielivu napríklad potopením prázdnych tankerov prichádzajúcich z USA či Európy môže nechať celý svet bez paliva na dlhé mesiace. Historicky však jeho východný sused, Pakistan, presadzoval proarabskú politiku. S čím mu pomáhali USA. Návšteva nového pakistanského prezidenta v Moskve s cieľom uistiť Putina o priateľstve však ukazuje, že Pakistan po stiahnutí USA z Afganistanu nie je pripravený ani na občiansku vojnu, ani na službu záujmom USA. Celý stredomorský región bol teda pod kontrolou Ruska. V Poľsku a Rumunsku je však pozičný priestor NATO s raketometmi Mk-41, podobnými tým, ktoré používa námorníctvo. Čo znamená, že sú tak schopní nahradiť vyradené lietadlové lode. Biden tak mal v rukách tromfy aj vo februári 2022. Na neutralizáciu hrozieb bola v priebehu januára až februára zavedená do Bieloruska veľká vojenská skupina (asi 100 tisíc), a na krytie protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany bola rozmiestnená pozdĺž línie 

St. Petersburg-Minsk. Do tohto regiónu boli prevezené (a stále sú) najnovšie ruské stíhačky.

   Putin celý ten čas viedol zdĺhavé rokovania o Ukrajine s cieľom „implementovať“ Minské dohody, no Zelenskij, ktorý vedel o Bidenovýchplánoch, sa otvorene smial nad hlúposťou Moskvy. Úloha pre Putina spočívala práve v zdĺhavých rokovaniach, ktoré sa skončili uznaním DĽR a LĽR. Odstúpenie Ruska od minských dohôd bolo nečakané a následné Putinovo ultimátum s novými, oveľa väčšími požiadavkami na Ukrajinu vyvolalo u Zelenského nový záchvat smiechu. Dokonca oznámil, že čoskoro vytvorí jadrovú raketu. Vzhľadom na chýbajúcu protivzdušnú obranu pozdĺž hranice s Ukrajinou a náročnosť jej vytvorenia, jednak z dôvodu terénu, jednak z materiálnych a dočasných dôvodov, bolo potrebné začať konať. Vlastne dnešný zásah „Tochkou-U“ na vojenskom letisku Millerovo (Rostovský región) to aj potvrdzuje.

V tejto súvislosti Putin podnikol dve akcie:

1. Začala sa špeciálna operácia na Ukrajine.

2. Vyhrážal sa NATO použitím taktických jadrových zbraní v Poľsku, Rumunsku a Litve.

Pokiaľ ide o druhý bod, NATO aj USA okamžite oznámili, že do ukrajinskej drámy nebudú zasahovať USA ani NATO. NATO prudko obmedzilo letecké lety na východe, no stále sa angažovalo v posilňovaní pozícií, najmä v Pobaltí. Ale o tom neskôr.

   O Ukrajine. V prvom rade nejde o vojnu, ale o špeciálnu operáciu. Niečo ako Spojené štáty v Paname, na Kube, v Sýrii alebo NATO v Iraku, Afganistane atď. Rozdiel oproti vojne je nasledovný, počas vojny strany počítajú s dlhodobým nepriateľstvom:

– Obyvateľstvo sa mobilizuje.

– Vytvára sa logistická podpora pozdĺž hranice.

– Vytvára sa zdravotná podpora pre príjem ranených s hromadnou prípravou krvnej plazmy a nasadením nemocníc.

– V pohraničných regiónoch sa zavádza vojenská správa.

Nič z toho, ako vidíme, nie je prítomné; Putin ráta s rýchlym dokončením špeciálnej operácie v termínoch niekoľkých dní až týždňov so zapojením len špeciálnych síl, letectva a raketových síl.

   V skutočnosti to aj vidíme. Keďže nie som vojenským analytikom, odporúčam kanál skutočného profesionála v tejto veci. Prognózy a analýzy v jeho článkoch sa vždy splnili na 100%.

   Diplomati dopredu varovali pred uvedením sankcií. Najrizikovejšími sankciami sú teda zákaz predaja ropy a plynu do „civilizovaných“ krajín (presne to znamená aj odpojenie od SWIFT-u), no odvetné sankcie sú celkom pochopiteľné. Ide o dohodu s Iránom o zásobovaní tamojšej protivzdušnej obrany a blokovaní Hormuzského prielivu. Jedinými dodávateľmi ropy sa v tomto prípade stávajú Rusko, Irán, Venezuela a Nigéria. Cenu ropy ako aj výšku inflácie v „civilizovaných“ krajinách si viete ľahko predstaviť. V skutočnosti to povedie k demontáži globálneho finančného systému a nezmyselnosti akýchkoľvek sankcií. Zaujímavá je aj diplomatická reakcia na kroky Ruska zo strany iných krajín. Turecko vyhlásilo, že v žiadnom prípade nebude blokovať úžiny pre ruskú flotilu, t.j. Rusku skutočne pomáha pri realizácii strategických plánov. India nevyjadrila odsúdenie Ruska, len požiadala o pomoc pri evakuácii indických občanov. Zaujímavá je odpoveď predstaviteľa Ministerstva obrany Číny, že pomoc čínskej armády Ruska zatiaľ nie je potrebná. Myslím, že je jasné, o čo v dohodách ide. Irán, Kazachstan, Arménsko deklarovali plnú podporu Rusku a prefíkaný Alijev podpísal dohodu v Kremli a novinárom dlho vysvetľoval, že Azerbajdžan je teraz spojencom Ruska. Gruzínsko odmietlo uvaliť akékoľvek sankcie. Všetko je podľa mňa jasné. Brazília, Argentína a väčšina krajín Latinskej Ameriky nevyjadrili žiadne odsúdenie. Latinská Amerika je však ďalšou fázou tejto partie. O nej zatiaľ pomlčíme. Najhlúpejšie vyzerá vyhlásenie pobaltských krajín. Požadovať drakonické sankcie – ako je zvyšovanie sadzieb. Naozaj si myslia, že Putin len tak hovoril o hraniciachNATO v roku 1997? Alebo že Biden pôjde bojovať za nacistov z Lotyšska? Ale to všetko sú ďalšie fázy veľkej hry a je v nej veľa nejasného. Zaujímavé je aj vyjadrenie Trumpa, ktorý sa vyjadril, že Putinove kroky považuje za správne. Na jeseň voľby do Kongresu a postoje globalistov nevyzerajú až tak železobetónovo.

Zdroj: 

https://t.me/DrobnitskiChat/14895

https://t.me/DrobnitskiChat/14896

https://t.me/DrobnitskiChat/14897

https://t.me/DrobnitskiChat/14898

https://t.me/DrobnitskiChat/14899