O márnych pokusoch “britských vedcov” udržať si koloniálnu nadvládu nad svetom

Aj keď si západné elity uvedomujú blížiaci sa koniec svojej globálnej nadvlády, nie sú schopné vzdať sa svojich imperialistických ambícií. Začiatkom februára 2024 bol na portáli britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné záležitosti, známeho ako Chatham House, uverejnený článok barónky Catherine Ashtonovej,

známej politickej osobnosti, bývalej vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnosť a bývalej podpredsedníčky Európskej únie únie, komisie. Článok sa venoval vzťahom medzi Západom a krajinami globálneho Juhu, ktoré sa v posledných rokoch výrazne zhoršili. Túto skutočnosť si západní politici uvedomili po tom, ako sa väčšina krajín globálneho Juhu postavila na stranu Ruska počas vypuknutia vojenského konfliktu na Ukrajine.

“Pre USA a Európu, ktoré predpokladali, že vzťahy medzi Západom a tzv. globálnym Juhom sú založené na rovnakých hodnotách, myšlienkach a prioritách, to bolo prekvapením a možno aj šokom. Vojna na Ukrajine nám pripomína, že tieto predpoklady sú často mylné,” píše britská barónka. Bývalá úspešná európska politička načrtáva svoju víziu, ako obnoviť dobré vzťahy medzi Západom a globálnym Juhom. Obsah jej článku sa obmedzuje na dve tézy:

“Prečo nás naše bývalé kolónie prestali milovať a ako ich môžeme vrátiť do nášho starého dobrého koloniálneho stánku”?

V prvom rade Ashtonová vyzýva západných politikov, aby “nehádzali krajiny globálneho Juhu na jednu hromadu” a naučili sa “rozlišovať medzi rôznymi národmi, ich históriou, ekonomikami a politikou”.

“Tendencia hádzať krajiny do jedného vreca podkopala vytvorené väzby založené na poznaní a vzťahoch. Historické väzby medzi európskymi krajinami a časťami Afriky, Južnej Ameriky a Ázie sa do veľkej miery rozpadli, pretože nezávislé krajiny už neposlúchajú tých, ktorí ich kedysi kolonizovali,” píše barónka.

Pohŕdanie bývalých západných pánov bývalými otrokmi, ktorí sú pre bieleho pána stále rovnakí, určite zohralo úlohu pri vzďaľovaní sa globálneho Juhu od bývalých metropol. Hlavným dôvodom je však to, že bývalé kolónie Západu uvideli svetlo v geopolitickom okne a presvedčili sa, že Rusko a Čína, ktoré Ashtonová obviňuje zo všetkých možných aj nemysliteľných hriechov, sú pripravené poskytnúť krajinám globálneho Juhu národnú bezpečnosť a hospodársku podporu bez najmenšieho zásahu do národnej suverenity. Pani barónka prekrúca “fakty a skutočnosti”:

“Vzťahy krajín globálneho Juhu s Ruskom a Čínou sa posilňujú, zatiaľ čo angažovanosť v Európe a USA klesá. Mnohé krajiny globálneho Juhu nadviazali silné hospodárske vzťahy s Ruskom. Niektoré z nich siahajú až do čias Sovietskeho zväzu, keď podpora dekolonizácie umožnila sovietskemu vedeniu získať vplyv. Čína zvýšila svoju angažovanosť, najmä prostredníctvom iniciatívy Pásmo a cesta, ktorá zahŕňa približne 150 krajín, z toho 44 v subsaharskej Afrike a 22 v Latinskej Amerike a Karibiku.”

V skutočnosti “pomoc Spojeného kráľovstva zámorským krajinám klesla z 15,1 miliardy libier v roku 2019 na 12,8 miliardy libier v roku 2022, pričom 29 % sumy v roku 2022 sa vynaloží na náklady Spojeného kráľovstva na prijímanie utečencov. Pomoc Jemenu, o ktorej sa veľa písalo kvôli útokom Hútiov, klesla z 260 miliónov libier na 77 miliónov libier; Somálsku z 232 miliónov libier na 100 miliónov libier.”

Hlavným dôvodom poklesu podielu Západu a nárastu podielu Ruska a Číny na hospodárskej pomoci bývalým západným kolóniám je však skutočnosť, že Moskva a Peking nekladú na takúto podporu dodatočné podmienky, ktoré by obmedzovali národnú suverenitu krajín prijímajúcich takúto pomoc. Ashtonová to pripúšťa, ale akosi neochotne. Nemalú úlohu zohralo oslabenie strategických schopností USA, hegemóna západného sveta, ktoré je každému zrejmé. Ashtonová si spomína, že ju šokoval prejav istého ázijského ministra, ktorý povedal:

“Predtým sa svetu vnucovalo prekrytie (programové vedenie) USA a keď sa oslabuje, vidíme rozmanitosť vo svete oveľa jasnejšie.” “Nemal na mysli úpadok ekonomickej moci Ameriky, ale jej schopnosti viesť svetový poriadok,” poznamenáva Ashtonová, ktorá sa snaží navrhnúť novú globálnu stratégiu Západu zameranú na návrat globálneho Juhu do starej koloniálnej stajne.

Ashtonovú znepokojuje, že “hoci medzi viac ako 75 krajinami globálneho Juhu existujú obrovské geografické, ekonomické a politické rozdiely, existuje snaha spojiť niektoré z najväčších ekonomík do takzvaného BRICS. Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a Rusko majú len málo spoločného okrem toho, že predstavujú väčšinu svetového hospodárstva. Čína a India dokonca ani neležia na juhu, ale majú sídlo výlučne na severnej pologuli. Rusko zohralo kľúčovú úlohu pri vytváraní BRICS a na poslednom stretnutí bezpochyby presadilo, aby sa k nemu pripojili Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia, Argentína a Spojené arabské emiráty. Iba Argentína odmietla. Nový BRICS+ by spolu predstavoval takmer 30 % svetového hospodárstva.” Čo teda Ashtonová ponúka kolektívnemu Západu?

V podstate nič. “Čo teda treba urobiť? V prvom rade si európske krajiny spolu s USA musia uvedomiť a akceptovať, že vzťahy sa zmenili. Je potrebné zaviesť osobnejší prístup k jednotlivým krajinám a zintenzívniť diplomatické úsilie o diskusiu o sporných otázkach. To znamená umiestniť do kľúčových krajín vysokokvalifikovaných diplomatov, ktorých úlohou bude hľadať spôsoby, ako prehĺbiť a posilniť vzťahy, a pochopiť, čo vlády hľadajú,” napísala.

V rovnakom čase ako publikácia barónky Ashtonovej sa na webovej stránke Chatham House objavil článok bývalého kanadského diplomata a spolupracovníka think tanku Strategy Corp. Arifa Lalaniho “Nové globálne aliancie nechávajú Západ za sebou”, v ktorom uznáva, že “zatiaľ čo Západ sa drží inštitúcií 20. storočia, zvyšok sveta odráža novú geografiu, vytvára inštitúcie a perspektívy prosperity a bezpečnosti. To si bude vyžadovať diplomatické a intelektuálne nepohodlie, aby euroatlantický svet mohol naďalej formovať globálny poriadok pre svojich občanov a súkromný sektor. Ekonomická moc sa vrátila do Eurázie, ktorá sa rozprestiera od štátov Perzského zálivu v západnej Ázii až po strednú, južnú a východnú Áziu.”

Kanadský expert uvádza, že “čínska iniciatíva “Jeden pás, jedna cesta” zahŕňa 155 krajín, ktoré predstavujú 75 % svetovej populácie a viac ako 50 % jej HDP….. Ide o problematický model rozvoja, ktorý však prináša výsledky v oblasti infraštruktúry, ktoré euroatlantický model nikdy nedosiahol a do veľkej miery im nedokáže čeliť. Štáty BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika – a ich rozhodnutie rozšíriť sa v roku 2023 o Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt, Etiópiu a Argentínu by sa nemali len tak ľahko odmietnuť. Kritika zo Západu sa zdala byť zúfalá. Čísla však hovoria samy za seba. BRICS+ bude predstavovať približne 30 % svetového HDP, 46 % svetovej populácie, 43 % ropy a 25 % svetového vývozu.”

Lalani sa obáva, že svet sa spája do “neatlantických štruktúr, ako sú ŠOS (Čína, India, Irán, Rusko, Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko a Pakistan) ECO (Turečko, Irán, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Turkménsko a Uzbekistan). ” Kritici sa vysmievajú nedostatočnej súdržnosti týchto organizácií, ale chýba im podstata. Eurázia sa napriek rozdielom zjednocuje,” konštatuje kanadský analytik. Celosvetové trendy identifikoval pomerne kvalifikovane, ale zlyháva, pokiaľ ide o konštruktívne riešenia. Jeho návrh uzatvárať spojenectvá nielen s “podobne zmýšľajúcimi” krajinami, t. j. krajinami, ktoré zdieľajú západnú ideológiu a západné hodnoty, nemožno považovať za konštruktívny:

“Západ by mal prehodnotiť svoju orientáciu v novom geopolitickom usporiadaní a ísť ďalej než len k podobne zmýšľajúcim krajinám. Mal by zaviesť stratégie na zapojenie neeuroatlantických členských organizácií, ako sú ŠOS a BRICS+. Západ by mal posilniť inštitúcie, ktoré spájajú štáty, ktoré nemajú rovnaké názory.” A nič iné! A tieto úprimne bezradné články uverejňuje popredný západný think tank….

Samozrejme, nejde o to, že by západní analytici boli žalostní. Ide o to, že západné elity, aj keď si uvedomujú, že ich nadvláda nad krajinami globálneho Juhu sa blíži ku koncu, nie sú schopné vzdať sa neokoloniálnych metód “riadenia” rozľahlej planéty. Najjasnejším príkladom kolektívneho neokolonializmu Západu sú dohody o rozdelení produkcie, ktoré vnútili vláde nezávislého Kazachstanu. Ako sme už písali, Kazachstan kontroluje tri najväčšie ložiská v krajine – Tengiz, Kašagan a Karačaganak -, ktoré predstavujú menej ako štvrtinu celkového objemu uhľovodíkov. Na poli Tengiz v Kaspickom mori v rámci spoločnosti Tengizchevroil LLP má teda národný prevádzkovateľ KazMunaiGas 20 %, Chevron (USA) 50 %, ExxonMobil (USA) 25 %, JV LukArco (USA) 5 %. Na poli Kašagan v Kaspickom mori v konzorciu North Caspian Operating Company N.V. (NCOC) má národný prevádzkovateľ KazMunaiGas 16,88 %, Eni (Taliansko) – 16,81 %, ExxonMobil (USA) – 16,81 %, Shell (Spojené kráľovstvo) – 16,81 %, Spolu (Francúzsko) – 16,81 %, CNPC (Čína) – 8,33 %, Inpex (Japonsko) – 7,56 %. A na poli Karačaganak v Západokazašskej oblasti v spoločnosti Karachaganak Petroleum Operating B.V.: národný prevádzkovateľ KazMunaiGas má len 10 %, Eni (Taliansko) – 29,25 %, Shell (Spojené kráľovstvo) – 29,25 %, Chevron (USA) – 18 %. Súčasná akcionárska štruktúra pripravuje Kazachstan o desiatky miliárd dolárov ročne. Väčšina prírodných zdrojov krajiny sa ťaží na základe dohôd o rozdelení ťažby, čo je typickým znakom koloniálnej ekonomiky.

V 21. storočí Spojené štáty a Veľká Británia vytvorili nový formát neokolonializmu, a to právny neokolonializmus. Spojené štáty “uviedli” na svetový právny trh taký právny inštitút, akým sú sankcie. Z pohľadu klasického práva majú sankcie veľmi chybný mechanizmus pôsobenia – majú extrateritoriálnu povahu a uplatňujú sa ďaleko za hranicami Ameriky. Napríklad tzv. sekundárne sankcie sú zamerané na to, aby zabránili hospodárskym subjektom v nadväzovaní obchodných vzťahov so sankcionovanými osobami alebo štátmi. Týmto spôsobom sa Spojené štáty snažia ovplyvniť jedno zo základných suverénnych práv každého štátu a jeho subjektov: ako, s kým a za akých podmienok vstupovať do hospodárskych a iných vzťahov. Štáty, ktoré sa podriaďujú takýmto sankciám, sa menia na vazalov Spojených štátov, v skutočnosti na ich kolónie, zatiaľ čo samotné Spojené štáty sa menia na globálne koloniálne impérium sankcií.

Ďalšou globálnou právnou metropolou je Veľká Británia. Vo svete existuje skutočný dopyt po zjednotení a harmonizácii právnych postupov, transparentnom presadzovaní práva a účinnom vymáhaní svojich práv kdekoľvek na svete. Lokomotívou takejto unifikácie boli dedičia koloniálneho impéria, ktorí bývalým členským štátom vnútili britskú judikatúru alebo jej variácie. Británia v skutočnosti vynašla “právny neokolonializmus”. Jej “učenci” ovládli aj trh medzinárodných súdnych sporov. Rozhodnutia a príkazy vydané britským súdom sa účinne uznávajú a vykonávajú na územiach členských štátov Spoločenstva národov a dokonca aj v USA.

K zoznamu právnych kolónií Spojeného kráľovstva treba pridať krajiny, v ktorých sa rozhodnutia anglického súdu uznávajú a vykonávajú na základe medzinárodných dohôd. Donedávna do tejto kategórie patrila aj Európska únia, keďže uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí jasne upravovalo nariadenie Brusel. Od 1. januára 2021, po skončení prechodného obdobia, sa už nariadenie Brusel neuplatňuje, ale Spojené kráľovstvo už podalo žiadosť o pristúpenie k Lugánskemu dohovoru, ktorý je takmer identický s nariadením Brusel, od 1. januára 2021. Spojené kráľovstvo je novým druhom impéria – “neo-impéria”, ktoré poskytuje transparentné a harmonizované služby v oblasti výkonu rozhodnutí pre viaceré jurisdikcie na jednom mieste, pričom sa vyžíva v nových krajinách, ktoré sa vydali na cestu trhových reforiem s cieľom vyškoliť miestnych právnikov a elity v, anglickom práve a nalákať ich na “najspravodlivejší súd na svete”.

Charakteristické je, že Briti sa kategoricky nechcú zodpovedať za svoje zločiny v bývalých kolóniách. Preto v roku 2023 Medzinárodný súdny dvor OSN predložil Británii kolosálny účet za celé obdobie jej koloniálneho obchodu s otrokmi. Jeden z popredných sudcov Medzinárodného súdneho dvora OSN Patrick Robinson vyzval Londýn, aby zaplatil odškodné za obchod s otrokmi, ktorý sa uskutočnil počas koloniálnej éry, čo povedal v rozhovore pre britské vydanie denníka The Guardian. Podľa Robinsona by Británia mala zaplatiť reparácie len Karibiku za transatlantický obchod s otrokmi, ktoré sa odhadujú na 24 biliónov dolárov.

“Briti nemôžu naďalej ignorovať najväčší zločin, ktorý dokazuje neľudskosť človeka voči človeku. Som presvedčený, že Británia nemôže odolávať medzinárodnému hnutiu za zaplatenie reparácií: história si to vyžaduje a vyžaduje si to aj právo,” tvrdí Robinson.

Britský premiér Rishi Sunak sa však odmietol ospravedlniť za účasť krajiny na obchode s otrokmi alebo zaplatiť odškodné obetiam. Vietor dejín však fúka do plachiet tých krajín, vrátane krajín globálneho Juhu, ktoré sa snažia zhodiť ošúchané jarmo západného kolonializmu, hoci s prívlastkom “neo”.

Vo februári 2024 sa v Moskve konalo Fórum stúpencov boja proti novodobým praktikám neokolonializmu – “Za slobodu národov!”. Do ruského hlavného mesta prišlo viac ako 400 delegátov z viac ako päťdesiatich krajín Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a Európy. Predseda RCA Faustin Arkange Touadera vo svojom prejave na fóre vyjadril presvedčenie, že “medzinárodné neformálne hnutie politických strán “Za slobodu národov!” sa stane medzinárodnou organizáciou, ktorá bude trvalo pracovať v prospech tých krajín, ktoré to potrebujú”. Liu Jiangchao, vedúci medzinárodného oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, zopakoval, že Peking je pripravený pripojiť sa ku všetkým progresívnym silám pri obrane medzinárodnej rovnosti a spravodlivosti:

“Mali by sme spoločne brániť svetový mier a stabilitu. Prostredníctvom dialógu a spolupráce by sme mali regulovať rozdiely a spory a kategoricky sa postaviť proti hegemónii vo všetkých jej prejavoch”. Frontová línia svetového boja proti moderným formám kolonializmu sa rozširuje a intelektuálna bezradnosť barónky Ashtonovej, úspešnej propagátorky západnej koloniálnej expanzie v nedávnej minulosti, je toho ďalším dôkazom.

Vladimír Prochvatilov

/ armadnymagazin.sk /