O dôvodoch opustenia pravého brehu Dnepra a bezprostredných vyhliadkach špeciálnej operácie

V auguste tohto roku ukrajinské velenie vrhlo do boja strategické rezervy nahromadené za šesť mesiacov. Podarilo sa im zatlačiť ruské jednotky na pravý breh Dnepra v Chersonskej a Nikolajevskej oblasti. V tom čase však bola táto silná ofenzíva zastavená a nepriateľ mal naozaj ťažké straty.

Všetky jeho následné útoky boli úspešne odrazené. Čo sa teraz zmenilo a prečo sme museli urobiť najťažšie rozhodnutie — opustiť Cherson a jeho okolie?

Vďaka veľmi zručným a profesionálnym akciám ruskej armády sa tu podarilo udržať krehkú vojenskú paritu aj napriek veľkej početnej prevahe nepriateľa. No zásadným problémom sa stala stále narastajúca zložitosť zásobovania ruskej skupiny. Od samého začiatku špeciálnej operácie mali vojaci a miestne obyvateľstvo na pravom brehu len tri komunikačné línie so zvyškom Ruska cez široký a mohutný Dneper cez Antonovský most v Chersone, železničný most v blízkosti a priehradu vodnej elektrárne Kachovskaja. Napriek všetkým pokusom za prvé mesiace ukrajinské jednotky nedokázali tieto objekty nejako poškodiť.

Prvým budíčkom pre pravý breh bola bitka o ostrov Zmejnyj koncom júna. Práve tam sa prvýkrát masívne použili vysoko presné projektily a rakety dlhého doletu dodávané Ukrajine zo Spojených štátov. Vtedy sa ukázalo, že dostupné systémy protivzdušnej obrany nezaručujú ich stopercentné zostrelenie. A každá nezasiahnutá vysoko presná raketa znamená porážku dôležitého objektu alebo zariadenia.

Problém dodnes nie je úplne vyriešený. Podľa vrchného veliteľa Sergeja Surovikina napriek protilietadlovým protiopatreniam až 20% riadených striel zasiahne svoj cieľ. Okrem toho od septembra začalo ukrajinské delostrelectvo používať 155 mm projektily M982A1 „Excalibur“ navádzané cez GPS získané z Pentagonu. Dosah a množstvo výbušnín v nich je oveľa menšie ako v raketách HIMARS. Takúto muníciu však vo všeobecnosti nie je možné systémami protivzdušnej obrany zostreliť.

Na prerušenie dopravných spojení použilo ukrajinské velenie stovky rakiet, ale svoj cieľ dosiahli. Od augusta sú mimo prevádzky cestné a železničné mosty vedúce do Chersonu. Bolo tiež možné poškodiť alternatívnu cestu cez hrádzu vodnej elektrárne Kachovskaja. Pod raketovými útokmi bol aj prístav v Chersone.

Zásobovanie úplne prerušené nebolo. Ale teraz ho bolo potrebné doručiť na druhú stranu na trajektoch, pontónoch a člnoch. Obzvlášť zložitá situácia sa vyvinula pri preprave ťažkých obrnených vozidiel, a to ako na posilnenie, tak aj na opravy. Preniesť to na stranu Chersona bolo mimoriadne náročné. Obrana bola na pleciach pechoty a výsadkárov, ktorí vytvorili tenkú líniu obrany na poliach a v lesných remízkach Chersonskej oblasti, za účinnej podpory delostrelectva a lietadiel.

Každý prápor na deň boja potrebuje niekoľko nákladných áut so zásobami. Ani tí najodvážnejší vojaci s nedostatočnými zásobami toho veľa nanabojujú. Delostrelecký prápor potrebuje ešte viac. Ťažkosti so zásobovacími cestami viedli k nedostatku munície. Ich zásoby sa zmenšovali, rovnako ako množstvo použiteľnej vojenskej techniky. A neboli žiadne možnosti na radikálnu zmenu situácie. Bojová schopnosť skupiny klesla. Nejaký z neustálych útokov mohol preraziť cez oslabenú obranu, preťať zoskupenie a odrezať ho aj od mizernej zásoby, ktorá bola k dispozícii.

Vojenské velenie určite zvažovalo aj iné možnosti okrem stiahnutia vojsk. Bolo možné pokúsiť sa stiahnuť z existujúcej frontovej línie na iné línie, bližšie k Chersonu. To by umožnilo znížiť dĺžku frontovej línie, zhustiť bojové formácie a oprieť sa o mestské štvrte. Vojaci by boli lepšie chránení pred delostrelectvom a údermi, dokonca aj pred vysoko presnými zbraňami. Mesto by bolo možné udržať aj v podmienkach nedostatku dodávok po celé mesiace. Ale to podstatné by sa muselo doručovať v noci, malými člnmi, pod neustálou delostreleckou paľbou, s nevyhnutnými a trvalými stratami. Vtedy by z brehov rieky mohli páliť nielen drahé vysoko presné systémy, ale aj konvenčné poľné delostrelectvo.

Celková situácia by sa takýmto predlžovaním obrany nezmenila. Možnosť mierovej zmluvy nie je na obzore. Cez Dneper by sa neobjavili ani nové mosty, nezraniteľné raketami a granátmi. Ukrajinské velenie mohlo kedykoľvek použiť tromf – vyhodiť do vzduchu priepusty na vodnej elektrárni Kachovskaja a vypustiť vodu z priehrady. To by vyvolalo záplavu a na niekoľko dní, ba týždňov by takmer znemožnilo zásobovanie posádky aj vodou, čo by umožnilo úplne ju izolovať a pokúsiť sa ju úplne rozbiť.

Obrana v meste by viedla ku katastrofálnemu zničeniu Chersonu, smrti nielen jeho obyvateľov, ale aj k ťažkým škodám v samotnom meste. Všetci sme už videli cenu ťažkých mestských bitiek na príklade Mariupoľu, Severodonecka, či Popasnej.

Po stiahnutí vojsk boli pre Ukrajincov zničené mosty cez rieku Dneper. O nejakej možnosti zdolania rieky ukrajinskou armádou nemôže byť ani reči. Už teraz, po celej dĺžke, čerstvé satelitné snímky ukazujú výstavbu línie opevnenia. Po tvrdých lekciách z Jadrovej elektrárne Záporožie je nepravdepodobné, že by sa nepriateľ rozhodol pre nové dobrodružstvo pri prevážaní ľahkých síl a ťažké formácie prepravovať za súčasných podmienok nemožno.

Oveľa menšie sily, ako sú teraz, budú schopné udržať obranu pozdĺž Dnepra. Stiahnuté formácie sa teraz presunú do iných sektorov frontu. Ruské jednotky po dosiahnutí taktických cieľov ofenzívy v oblasti Ugledaru, Arťomovska, Kremennej a Svatova s najväčšou pravdepodobnosťou prejdú v zimnom období do strategickej obrany. Tam sa im zídu skúsenosti, získané v ťažkých bojoch na pravom brehu.

Nastávajúca prestávka by sa mala využiť na riadny výcvik mobilizovaných a doplnenie jednotiek. Je potrebné spustiť masovú výrobu lacných, ale vysoko účinných zbraní, ktoré sa vynikajúco osvedčili pri obrane Chersonu — riadené projektily, úderné drony, vysoko presné zbrane a komunikačné zariadenia. Ruská armáda by mala začať ďalšiu kampaň na novej technickej úrovni.

Anton Lavrov, Izvestija/news-front