O čom všetkom sa klame II. diel

Toto je pokračovanie operety na tému „autá na baterky“. Možno že jej cieľom je iba odpútať pozornosť od hlavnej tragédie ktorú – ale to skutočne – predstavuje COVID, ale tú sa skôr snažia zvýrazniť. Tú majú ale na starosti mainstreamoví, do toho im – teraz chvíľu – nebudem kafrať.

Moje tvrdenie že … 15 tých veľkých lodí vypustí toľko výfukových plynov, ako všetky autá na svete spolu mám zo starších zdrojov, takže uvidíme čo sa tam píše – z roku 2009 (potom prejdeme na novšie):  Na tomto zdroji – Newatlas.com – sa môžeme dočítať- v článku s nadpisom „The big polluters: One massive container ship equals 50 million cars“,  („Veľkí znečisťovatelia: Jedna veľká kontajnerová loď sa rovná 50 miliónom áut“) v texte pokračujú mnou uvedeným tvrdením, že „15 of the world’s biggest ships may now emit as much pollution as all the world’s 760m cars“ – teda s informáciou že na Zemi je cca 760 miliónov áut a 15 najväčších lodí vypúšťa toľko emisií ako všetky autá.

Ale ešte pokračujú ďalšie fakty: Stavitelia lodí nielen pravidelne prekonávajú svetový rekord vo veľkosti (v tomto ich brzdia len možnosti dané prechodom cez Suezský prieplav), ale rovnako aj motory ktoré ich poháňajú. Jedna z najdlhších kontainerových lodí sveta, 1,300 stôp dlhá Emma Mærsk má zároveň aj jeden z najväčších piestových motorov na svete. Je vysoký 5 poschodí a váži 2300 ton, toto 14 valcové turbo dvojtaktné „monštrum“ dáva 84.4 MW (114,800 hp) – až do 90MW  keď sa započíta systém na využitie odpadového tepla. Tieto mamutie stroje spotrebujú približne 16 ton paliva za hodinu, alebo 380 ton za deň, keď sú na mori (tie tony sú uvedené v predošlom článku).  

V medzinárodných vodách sú ešte stále emisie lodí jednou z najmenej regulovaných zložiek nášho globálneho transportného systému. Palivo v lodiach je odpadový olej, v podstate to, čo ostane po procese rafinácie surovej ropy. Je to to isté ako asfalt, a je to také husté, že sa dá na tom chodiť. Je to najlacnejšie a naznečisťujúcejšie dostupné palivo, a tých 90,000 lodí sveta zožerie toho ohromujúcich 7.29 milión barelov denne, alebo ináč, viac ako  84% z celej produkcie ropy vyvezenej zo Saudskej Arábie, najväčšieho exportéra ropy. 

Lodná doprava je s veľkým odstupom najväčší dopravný znečisťovateľ na svete. Vo svete je dnes 760 milión áut, vypúšťajúcich približne 78,599 ton Kysličníkov síry –  Sulphur Oxides (SOx) ročne. Tých 90,000 plavidiel sveta spáli približne 370 milión ton paliva za rok, a vypustia 20 milión ton Kysličníka síry. To sa rovná 260 krát viac Kysličníka síry vypusteného loďami, ako všetkými automobilmi sveta. Jedna veľká loď sama môže vyrobiť približne 5,200 ton znečistenia kysličníkom síry za rok, čo znamená, že 15 z najväčších lodí dnes (v roku 2009) vypúšťa také množstvo SOx ako tých 760 miliónov áut.

A teraz z roku 2020: Množstvo paliva ktoré je skutočne použité pri plavbe závisí primárne na rýchlosti lode. Väčšina lodných motorov bola navrhnutá pre rýchlosť v rozsahu medzi 20 a 25 uzlami za hodinu, čo je medzi 23 a 28 míľ za hodinu. Kontajnerová loď typu Panama (menšia, čo prejde aj cez Panamský prieplav) môže spotrebovať 63,000 galónov námorného paliva za deň pri tej rýchlosti. 

Od recesie v rokoch 2008-2009 veľkí prepravcovia zredukovali rýchlosť lodí na 19 mph – míľ za hodinu – pomalšou plavbou. Pomalšia plavba znižuje množstvo spotrebovaného paliva na každej plavbe. Ale tento kompromis znamená, že prepravcovia musia zvýšiť počet, alebo veľkosť, lodí na konkrétnych trasách, aby dodržali transportné harmonogramy. 

Takže zrejme „zase nič“. A ďalšou kapitolou sú ešte tzv. Cruise ships – výletné lode, prekladané aj ako vyhliadkové, ktoré okrem znečisťovania prostredia spaľovaním „nafty“ znečisťujú všeobecne moria tým, že sú vlastne malými mestami na vode, teda majú nasadené čističky mestského odpadu. Podľa ochrancov morí sú tie čističky menej účinné ako tie čo majú mestá. Okrem toho je problém zistiť ich počet, zdá sa, že „si to neželajú“ a majú páky proti tým čo by to zverejňovali. Citujem časť o spotrebe: Čo sa týka spotreby paliva – kľúčovým faktorom pre spotrebu a „účinnosť“ je veľkosť. Menšia loď spotrebuje menej paliva ako veľká loď, na rovnakú vzdialenosť. Ako veľkosť, tak aj priemerná rýchlosť ktorou  vyhliadková loď pláva vplýva na to, koľko spotrebuje paliva. V priemere, veľká výletná loď môže spotrebovať do 250 ton paliva na deň, čo je približne okolo 80,000 galónov. Cruise1st.co.uk hlási, že normálna výletná loď môže spotrebovať okolo 140 až 150 ton paliva každý deň, spotrebujúc 30 až 50 galónov na míľu(!!). V priemere, veľká výletná loď môže spáliť až do 250 ton paliva na deň, čo dáva okolo 80,000 galónov. Tá web stránka Cruise1st.co.uk vraj vyhlasuje, že normálne výletná loď môže spotrebovať okolo 140 až 150 ton paliva každý deň, spotrebujúc takto 30 až 50 galónov na precestovanú míľu.Poznamenávam ale, že som si tú stránku pozrel, a také údaje som nezistil, ale je tam diskusné prostredie a teda zrejme na otázky  odpovedajú. 

V každom prípade treba túto vec okolo ochrany nášho životného prostredia formou  „elektromobility“, a to nahradením osobných áut elektrickými, nejako predbežne uzavrieť:

Okrem toho, že je úplne jasné, že osobné automobily nie sú vôbec – ale naozaj vôbec – kľúčovým znečisťovateľom prostredia, ani ovzdušia, v porovnaní s loďami a lietadlami, a ešte aj kamiónmi, a teda sú až tým posledným článkom ktorým sa treba zaoberať – pripomenul by som jednu časť môjho predošlého článku. Riešenie problému, kedy sa ide násilne riešiť nejakých jeho 10%, pričom tých podstatných 90% „zatiaľ riešiť nevieme“, je „predstieranie riešenia“ a aj pokus o zastieranie tej neschopnosti (čosi ako „trochu vás oblbneme a možno zatiaľ na niečo prídeme“). A odporučil by som zástancom tej myšlienky aj nasledujúcu predstavu:

Väčšina vlastníkov osobných áut na sídliskách nevlastní garáž. Aby si všetci majitelia elektrických áut mohli cez noc auto dobiť (ináč ho ráno nemôžu použiť), musia byť na všetkých chodníkoch pri ktorých parkujeme, byť pomerne husto rozostavené nabíjačky. A to sú všetky chodníky pri ceste a okraje/priestory parkovísk, parkovísk pri kultúrnych pamiatkach, hradoch, a aj pri reštauráciách na všetkých cestách, atď. Celkove mi to určite vychádza, že je to jeden z prostriedkov odvádzania pozornosti  ľudí falošným smerom. Keby som tie koniny vymýšľal ja, vyhlásili by to za hoax.

Ivan Hečko/ Slovanské Noviny