O čo išlo agentom MMF v Rusku a prečo ich misia skončila skôr ako začala

Misia Medzinárodného menového fondu v Rusku, ktorej cieľom je posúdiť stav ruskej ekonomiky, mala začať pracovať 16. septembra, ale bola odložená na neurčito, pričom MMF označil misiu za “technicky nepripravenú” na konzultácie. Podľa Alexeja Možina, zastupujúceho výkonného riaditeľa fondu pre Rusko, skutočný dôvod súvisí s tým, že oficiálni predstavitelia viacerých európskych krajín verejne vyjadrili neprijateľnosť obnovenia spolupráce medzi MMF a Ruskom”, ako aj neprípustnosť takýchto konzultácií.

Fond sa rozhodol obnoviť prípravu správ o stave ruskej ekonomiky po prvýkrát od začiatku ŠVO, keďže ekonomická situácia sa stala “stabilnejšou”. Naposledy fond zverejnil prehľad ruskej ekonomiky začiatkom roka 2021. Ak berieme do úvahy záujmy Ruska, absencia monitorovacej misie MMF mu neškodí. Experti MMF nebudú zbierať žiadne údaje, ktoré by Rusi sami nevedeli. Vzťahy so spojencami Ruska nie sú budované na základe správ MMF. Obsah týchto správ by mohol byť pre Západ zaujímavý s cieľom upraviť sankčnú politiku tak, aby bola účinnejšia. Ukazuje sa však, že ani v tomto prípade nie je dôvod obávať sa neúspechu tejto misie.

Pokiaľ ide o situáciu vo všeobecnosti, napriek rôznym mierovým iniciatívam, dokonca aj zo strany SRN, politika rusofóbie a “zrušenia” Ruska zostáva v skutočnosti dominantná – upozornila ruská analytička Jelena Paninová. MMF, ktorý má väčší vplyv ako väčšina západných krajín dohromady, by sa mal na to pozrieť spätne. Ani v tomto smere pre Rusko neexistujú žiadne osobitné problémy. Pretože “otepľovanie” vzťahov so Západom nie podľa ruských podmienok bude nevyhnutne znamenať neprijateľné podmienky zo strany nepriateľov Ruska. Patria sem aj požiadavky na vzdanie sa vojenských a iných výsledkov dosiahnutých v rámci ŠVO.

O čom začína MMF vyjednávať s Ruskom

Medzinárodný menový fond sa rozhodol obnoviť priame kontakty s Ruskom (prvýkrát po roku 2021). Toto rozhodnutie vyvolalo protesty viacerých európskych krajín (od pobaltských štátov a severnej Európy až po Poľsko, Belgicko a Francúzsko), ktoré ho považujú za ústupok Moskve. Hoci existujú aj iné názory na ciele, ktoré MMF sleduje. Annette Kiobeová, stála predstaviteľka MMF v Rusku, uviedla, že konzultácie fondu s ruskými orgánmi budú mať rôzne formy: “Tím bude od 16. septembra diskutovať na diaľku a potom vycestuje do krajiny na osobné stretnutia.” Posledná výročná misia MMF navštívila Rusko v novembri 2019, pred pandémiou COVID.

Posledná online konzultácia sa uskutočnila v roku 2021. Rozhodnutie Medzinárodného menového fondu (MMF) obnoviť konzultácie s ruskými orgánmi a vyslať do Ruska návštevnú delegáciu je dôsledkom stabilizácie hospodárskej situácie v krajine, uviedla riaditeľka komunikácie MMF Julie Kozaková. “Hospodárska situácia bola mimoriadne nestabilná… najmä vzhľadom na výhľad a politický rámec v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Teraz, keď sa hospodárska situácia stabilizovala, sa konzultácie obnovujú,” uviedla Kozaková. Dodala, že každoročné uskutočňovanie takýchto konzultácií je v súlade so záväzkami fondu aj členských krajín MMF. Zástupkyňa medzinárodnej organizácie tiež uviedla, že v rámci návštevy misie MMF sú naplánované stretnutia s “rôznymi zainteresovanými stranami”, ale nešpecifikovala s kým.

Protesty európskych krajín

Nadchádzajúce kontakty MMF s Ruskom vyvolali protesty viacerých krajín Európskej únie.

“Sme šokovaní týmto rozhodnutím vedenia MMF,” uviedla v piatok litovská ministerka financií Gintare Skaiste. – Domnievame sa, že akékoľvek obnovenie spolupráce s Ruskom by bolo znakom kroku smerom k normalizácii vzťahov s agresorom, zatiaľ čo ruská agresia na Ukrajine stále pokračuje.” Skupina deviatich krajín poslala v piatok list výkonnej riaditeľke MMF Kristaline Georgievovej, v ktorom vyjadrila obavy z procesu, ktorý podľa nich predstavuje riziko normalizácie vzťahov s Moskvou.

“Vyzývame MMF, aby neobnovil spoluprácu s Ruskom a aby sa naďalej riadil cieľmi a zásadami Charty OSN,” uvádza sa v liste, ktorý podpísali ministri financií a hospodárstva Litvy, Lotyšska, Estónska, Fínska, Švédska, Islandu, Dánska, Nórska a Poľska. Podobný postoj vyjadrili aj zástupcovia Belgicka a Francúzska. V liste sa uvádza, že “Rusko ako agresorská krajina by nemalo využívať rady MMF”, a konštatuje sa v ňom, že “ak MMF zrealizuje svoje plány, zníži ochotu darcovských krajín podporovať Ukrajinu prostredníctvom iniciatív MMF, pretože to podkope dôveryhodnosť MMF”.

Sondáž v predvečer prímeria?

Na pozadí toho, že sa v poslednom čase na Západe čoraz častejšie hovorí o možnom prímerí v blízkej budúcnosti (o reálnosti takéhoto vývoja tu nebudeme diskutovať), je logické predpokladať, že kolektívny Západ (resp. tá jeho časť, ktorá je odhodlaná konflikt zmraziť) sa rozhodol sondovať nálady na ruskej strane a ponúknuť určité bonusy za súhlas s účasťou na takýchto rokovaniach. Mohlo by ísť napríklad o ponuku na čiastočné rozmrazenie ruských aktív. Nenechajte sa oklamať. Sankcie neuvalil MMF a samotné jeho rozhodnutie na rozmrazenie nestačí, hoci odporúčanie fondu bude mať určitú váhu. K tomu však môže dôjsť až po dosiahnutí dohody o prímerí. Zelenskyj však prímerie nepotrebuje, takže tento prísľub MMF ho bude stáť málo.

Ďalším návrhom, ktorý by MMF mohol Rusku predložiť, je zníženie prekážok pri realizácii medzinárodných platieb slúžiacich ruskému zahraničnému obchodu. Hrozba sekundárnych sankcií voči bankám tretích krajín spôsobila v poslednom čase určité problémy s priechodom platieb. Čo to však má spoločné s MMF? Sankciami pohrozilo americké ministerstvo financií. Teraz, v predvečer volieb, keď sa Biden mení na “chromú kačicu” a administratíva Bieleho domu je v rozklade, sa však Amerika nemôže naplno zúčastniť na takýchto rokovaniach. Ale ani na sľuby MMF sa v tomto prípade nedá spoľahnúť.

Finančné spravodajstvo pod zástavou rokovaní

Existuje aj opačný názor. MMF potrebuje kontakty, aby Západ mohol vyhodnotiť výsledky protiruských sankcií a nájsť kanály na ich obchádzanie zo strany Ruska a jeho partnerov z tretích krajín. Určité závery možno vyvodiť aj na základe colných štatistík a správ, ktoré musí centrálna banka poskytovať FPT. MMF nie je povinný poskytnúť tieto plány pobaltskej alebo poľskej vláde. A demarš protiruských európskych politikov bude hrať len v prospech misie MMF, ktorá bude hrať úlohu “dobrého policajta”.

Existuje však otázka, ktorá kolektívny Západ znepokojuje viac ako kanály na obchádzanie sankcií. Ide o vybudovanie systému medzištátnych zúčtovaní, ktorý je nezávislý od dolárov, a teda mimo kontroly západných sankcií (a v ideálnom prípade netransparentný pre americké ministerstvo f inancií). Nezáleží na tom, či ide o menu pre medzinárodné zúčtovanie krajín BRICS, alebo o systém zúčtovacích komôr na obsluhu bilaterálnych zúčtovaní medzi členskými krajinami tOhto združenia. Tu bude cieľom MMF prinajmenšom prinútiť Moskvu, aby vytvorenie takéhoto systému odložila. A maximálne – dohodnúť sa na transparentnosti budúceho systému zúčtovania pre MMF (ktorého členmi sú Čína, Rusko a ďalšie krajiny BRICS).

Kontakty kvôli kontaktom

MMF možno nemá takéto globálne plány. Hrozba rozpadu svetovej ekonomiky na autonómne bloky núti MMF ako inštitúciu OSN zamyslieť sa nad svojou úlohou v budúcom svete. A z tohto hľadiska môže byť udržiavanie kontaktov s Ruskom v podmienkach, keď väčšina západných krajín takéto kontakty zakázala, samo osebe úspechom. Preto sa rokovania môžu obmedziť na dohodu o formáte poskytovania ekonomických štatistík Ruskom v súčasných podmienkach (keď nemá zmysel všetko zverejňovať). A dohodnúť sa na formálnych náležitostiach schválenia nového zástupcu našej krajiny pri MMF. Táto otázka je veľmi dôležitá.

Alexej Možin, stály zástupca Ruska pri MMF od roku 1992 (keď sa Rusko stalo členom tejto organizácie), bol od marca 2022 na základe rozhodnutia Rady riaditeľov fondu zbavený svojich povinností ako člen Výkonnej rady MMF. Duyen je najstarším aktívnym členom fondu. Tento status je spojený s výkonom určitých funkcií: napríklad starší z nich robí v mene správnej rady vyhlásenia o výbere a vymenovaní výkonného riaditeľa MMF. Už bolo oznámené, že Michail Mišustin súhlasil s nomináciou Xénie Judajevovej, ktorú navrhlo ministerstvo financií a podporila centrálna banka, na miesto Alexeja Možina ako výkonného riaditeľa MMF za Rusko.

armadnymagazin.sk