O bábkových prezidentoch

Marxizmus (a ako viete, „Marxovo učenie je všemohúce, pretože je pravdivé“) popiera rozhodujúcu úlohu jednotlivca v histórii. Vrátane osobnosti hlavy štátu.

Na pozadí tektonických procesov v globálnom meradle, určovaných povahou výrobných vzťahov a ekonomickým usporiadaním, sa aj ten najveľkolepejší panovník stáva rukojemníkom objektívnych procesov. Osobnosti iba mierne menia konfiguráciu a dodávajú úplnosť formám, ktoré sa vytvárajú na základe objektívnych predpokladov.

Na druhej strane je potrebné poznamenať, že chyby alebo správne rozhodnutia niektorých vedúcich predstaviteľov štátu (alebo napríklad generálov) vážne zmenili rozloženie na svetovej šachovnici. A hoci niektorí (ako veľký Alfred Thayer Mahan) majú tendenciu zveličovať úlohu subjektívneho faktora, nemožno mu úplne poprieť existenciu.

Napríklad v 70. rokoch minulého storočia vôbec nebolo jasné, kto má na vrch v zápase dvoch titanov — ZSSR alebo USA. Objektívne faktory a tendencie (o ktorých nepochybovali ani západní analytici) mali viesť k víťazstvu práve Sovietskeho zväzu, ktorý reálne stál na hranici úplného víťazstva. Výsledok, ktorý poznáme, bol možný práve kvôli zrade elít, ktoré opustili isté víťazstvo kvôli vstupu do systému západnej oligarchie a skutočne podpísali kapituláciu. Toľko k úlohe osobnosti. Lepšie povedané osobností.

Samotné napísanie takejto úvahy v predchádzajúcich troch odsekoch dáva možno až príliš veľkú váhu objektu, ktorý sa chystám rozpitvať. Ukrajinský prezident Zelenskij si nezaslúži ani toľko. A napísal som toľko toho len aby bolo jasné, že „v takom prípade, Schellenberg, nemôže byť maličkostí“ („17 zastavení jari“, 2. diel). A dokonca aj taký bezvýznamný a závislý človek môže zohrať určitú úlohu.

Je tu prvá vec, ktorú chcem hneď zdôrazniť. V mnohých textoch sa stretávam s formuláciami ako „Zelenskij rozhodol …“, „prezident sústredil moc vo svojich rukách nad…“, „Zelenského zámery…“ a podobne. Pri akejkoľvek analýze musí byť predovšetkým presnosť formulácií. Také frázy okamžite pripravia text o značnú časť primeranosti.

Pripomeniem, že dokonca aj Josif Stalin (s ktorým si mnohí spájajú pojem absolútnej moci) dokonca aj vo svojich „najlepších“ rokoch — 1939 až 1949 manévroval medzi niekoľkými mocnými skupinami. Jedna z nich sa nakoniec po jeho smrti dostala k moci a zničila väčšinu toho, čo vytvoril. Ľudovít, pod poradovým číslom 14, ktorý vyhlásil — „Štát som ja!“, celý život vládol opierajúc sa o vplyvných ministrov, pričom u mnohých bol sám rukojemníkom. Rímski pápeži, ktorí, ako sa zdá, nezodpovedajú vôbec nikomu, sa v skutočnosti točili nieže ako veverička v kolese, lež ako žaba v mixéri (prečítajte si Léo Taxila), manévrujúc medzi talianskymi klanmi, kardinálmi, cisármi a žoldnierskymi skupinami. O Chammurapim je veľmi málo informácií, ale niečo mi hovorí, že ani tento úžasný človek nebol úplne nezávislý.

Keď dokonca ani jednotlivci takejto veľkosti nedisponovali absolútnou mocou a rozhodnutia, ktoré robili, boli prinajlepšom kolegiálne, ak už nie celkom nanútené, potom, keď si spomenieme na takú figúrku ako prezident Ukrajiny, tak nám už akosi zrazu nie je ani do smiechu. Keď narážam na špekulácie o motívoch, ktoré vedú Zelenského robiť samostatne nejaké rozhodnutia, len si krútim prstom pri hlave. Preto ustanovíme prvú axiómu: prezident Ukrajiny je postava z bábkového divadla s rukou manipulátora strčenou do neslušného miesta, ktorej nezávislosť je obmedzená na to, čo má drístať v neprotokolárnej besede, s čím hrať na klavíri alebo ktorý zo záchodov v budove na Bankovej navštíviť medzi zasadnutiami. Všetko. A to ešte nie je isté.

Druhá axióma. Tie oligarchicko-dravé zoskupenia (ťažko ich nazvať „mocnými“, pretože peniaze sú pre nich jedným z nástrojov na získanie moci, a nie naopak), ktoré Zelenského vedú, sú zas na obojku u pracovníkov amerického (alebo aj, napríklad, britského) veľvyslanectva v Kyjeve. Vykonávajú rozkazy vlády vo Washingtone, a tá je zase ovplyvnená niekoľkými meniacimi sa silnými globálnymi elitnými skupinami. No práve takáto dlhá reťaz podriadenosti poskytuje nejakú mieru slobody konania, pretože takýto prenos usmernení sa prevracia na „pokazený telefón“.

Je to na prvý pohľad paradox, no v úplnom súlade so zákonmi dialektiky nadobúdajú určitý význam subjektívne faktory vrátane osobnosti samotného Zelenského. Koniec koncov, aj jednoduchý pracovný nástroj v rukách majstra, ktorý nemá vlastnú vôľu, má napriek tomu určité konštrukčné prvky, ktoré čiastočne určujú kvalitu hotového výrobku.

Čo môžeme teda povedať o osobnosti Zelenského? S psychologickým vzdelaním si možno dovolím určitú voľnosť a subjektivitu interpretácií. Navyše, objem článku je tiež veľmi obmedzený a nedovoľuje oddávať sa zdĺhavým úvahám (napriek tomu som si nemohol odoprieť potešenie začať s nimi, čo už, človek je slabý). Druhá časť bude teda striktne postavená na tézach.

Po prvé. Zelenskij je hlupák. A chamtivý blázon. Nechajme bokom jeho „zmysel pre humor“, o to tu nejde. Len blázon v podmienkach, ktoré boli na Ukrajine pozorované v rokoch 2018-19, je ochotný vrútiť sa do politiky, najmä do súťaže o prezidentské kreslo. Ešte aj „dobehol“ architekta svojej nominácie — Petra Porošenka. Áno, trvám na verzii, že na začiatku volieb skupina, navrhujúca Zelenského bola dohodnutá s vtedajším prezidentom, no potom túto dohodu porušila. Túto verziu navyše nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že Zelenskij takmer presne ide v Porošenkových šľapajach a pokračuje v jeho politike, proti ktorej pred voľbami tak „horlivo“ protestoval.

Typ politiky, ktorú uplatňuje, nehovorí nič o jeho charaktere — preto ho aj priviedli k moci, pričom má rovnaké možnosti ako narkoman počas „absťáku“. Zelenskij navyše očividne nechápe, kde sa ocitol a čo ho neskôr čaká. Pričom vôbec tomu nerozumie, niežeby to robil vedome, ako skutočný dobrodruh, prežívajúci zo dna na deň. Takže, páni, na jeho pohrebe harmoniku aj roztrháme.

Po druhé. Zelenskij je mimoriadne arogantný. Je to vidieť na spôsobe, akým vykonáva politiku, ktorá je mu nariadená. Úprimne verí, že keď si už raz vybral model správania komika, môže v ňom pokojne pokračovať aj pri výkone reálnej politiky. Navyše môžete jasne vidieť, kedy s ním pracovali politickí stratégovia a prinútili ho aspoň v dôležitých momentoch (napríklad na stretnutí s Merkelovou) vyzerať adekvátne a kde sa zasa objavila jeho vlastná kreativita. To na jednej strane nie je zlé, na druhej strane ho to robí úplne nepredvídateľným. Je dobré, že Ukrajina nemá červené tlačidlo. Porošenko by mal asi vnútornú výhradu ho stlačiť. Od Zelenského možno očakávať hocičo.

Po tretie. Zelenskij je ideálne dvojtvárny. Táto vlastnosť je pre dobrého politika dôležitá. Tu môžeme cítiť prítomnosť hereckej školy (aj keď na nižšej úrovni, ako mal Reagan), zvyknete si hrať, čo je objednané. S týmto treba počítať. Napríklad Merkelová, ktorá je v politike všetkými masťami mazaná, dokáže dokonale ovládať svoje vnútorné poryvy, aj keď v nej všetci čerti hrajú. A ovplyvňujú jej činy. Napríklad jej komunikácia s Putinom nie je len protokolárnou komunikáciou medzi dvoma lídrami štátov, ale aj hlboko osobným vzťahom medzi dvomi vybrúsenými individualitami.

V prípade Zelenského je všetko, čo hovorí alebo robí, maska. Vnímať ju ako niečo úprimné je v zásade nesprávne (pokiaľ samozrejme nemáme na mysli skutočne úprimnú lásku ku grimasám, bez ktorej sa druhoradí komici nezaobídu, Zelenskij nie je George Karlin ani Michail Zadornov). Z tohto hľadiska nemá zmysel analyzovať jeho prejavy, rozhovory alebo dekréty. Musíte brať do úvahy iba logiku konania.

Po štvrté. Má extrémne vyvinutý komplex menejcennosti, komplex „malého človeka“. Životná dráha, ktorú si vybral na dosiahnutie blaha, to len potvrdzuje. A potvrdzuje to aj jeho správanie (o čom hovoria aj ľudia, ktorí ho bližšie poznajú, i keď aj bez týchto informácií je všetko jasné — stačí sa pozrieť na obrazovku) po dosiahnutí určitého úspechu. Túžba po moci, aj v tom bezvýznamnom objeme priestoru, ktorý mu nechávajú, ho bude stále hnať ďalej a ďalej. Vzhľadom na vyššie uvedené faktory nedokáže túto moc plne využiť. No bude sa snažiť.

Po piate. Zelenskij je zbabelec. Jeho vtipné obrázky v nepriestrelnej veste a prilbe s tým nemajú nič spoločné. Aj keď, samozrejme, tézu potvrdzujú. Len zbabelosť je schopná prinútiť človeka tak slepo nasledovať pokyny svojich pánov, aj keď sú zjavne v rozpore s jeho vlastnými vyhláseniami a nepridávajú mu na sympatiách ľudí (pokiaľ ide o mieru poklesu ratingu po voľbách bojujú s Porošenkom o prvé miesto). Nie je verný patrónovi (nerobte si ilúzie, veru nie je), nezáleží mu na ideológii (fotografie pri hrobe jeho starého otca pár dní pred nacistickým pochodom), je zbabelý, nie hlúpy (v zmysle mentálnej retardácie).

Zbabelosť je dobrý motivátor, ale je mimoriadne nespoľahlivý. Necháva človeka v neustálom strese a robí z neho vykonávateľa bez štipky iniciatívy, čo vedie až k úplnej nepoužiteľnosti. Nezanechá človeku vlastný „ostrov“, niečo, čo je skutočne pripravený brániť, ak nie do konca, tak aspoň s dostatočnou vytrvalosťou. Zbavuje ho akejkoľvek motivácie okrem záchrany vlastnej kože. Spomínaný Porošenko je napriek všetkým svojim mnohým nedostatkom pripravený zradiť, predať a zabiť kohokoľvek za peniaze. Jeho prítomnosť v politike takmer tridsať rokov, schopnosť získať priazeň u akýchkoľvek šéfov, absolútna absencia zásad, ktoré by nebol ochotný zradiť kvôli osobnému obohateniu, dokonca vyvoláva istý rešpekt. Nie každý to dokáže. Zelenskij — určite nie. Keď prituhne, sám sa bude zachraňovať a zabudne na všetko na svete. Ale to nebude možné.

Po šieste. Aj ten najväčší hlupák si skôr alebo neskôr uvedomí nebezpečenstvo situácie, v ktorej sa nachádza. Zelenskij sa preto skôr či neskôr ocitne medzi strachom z toho, čo sa mu stane, ak bude naďalej dodržiavať pokyny svojich patrónov (spomeňte si, čo zvyčajne robia s kondómom po použití) a strachom, čo sa stane, ak ich neposlúchne . Čo si v takej situácii vyberie, je veľká otázka. Krysa v rohu je niekedy schopná tých najúžasnejších a iracionálnych akcií. Podávame stávky.

Každý, kto sa chystá rokovať s Ukrajinou a jej prezidentom, musí mať na pamäti tieto faktory. Som samozrejme presvedčený, že na žiadosť vyšších úradníkov bol psychologický portrét tejto postavy vypočítaný a zostavený v podrobnejších, kvalitatívnejších a sofistikovanejších podobách. Ale tí, ktorí k tomu ešte nemajú prístup, nech majú na mysli uvedené závery pri plánovaní svojich akcií. Žijeme v zaujímavých časoch. Neexistujú žiadne maličkosti.

Jevgenij Tamancev špeciálne pre News Front