O bábkovom predsedovi vlády a jeho financpremiérovi, o záhade zmiznutého Harabina aj o udatnom slovenskom boji proti dezinformáciám v Gruzínsku

Na Slovensku sa dejú veci nevídané. Občas s pointou, akú by nevymyslel ani majster scenárista bláznivých komédií

Polícia dementuje informáciu, že by v súčasnej dobe vtipy o policajtoch ešte boli inšpirované nejakými skutočnými udalosťami. Podľa vyjadrení policajtov sa polícia dištancuje od nezmyselných činností, ktoré voľky-nevoľky musí vykonávať, ale vraj predpis je predpis. Tvrdia, že momentálne mentálny problém už nie je v policajtoch, ale kdesi oveľa vyššie.

Človeka z Pezinka, ktorý sa vracal z turistiky v Malých Karpát v okrese Malacky, kontrolovala policajná hliadka pri obci Pernek, len niekoľko kilometrov od jeho bydliska. A naparila mu pokutu za to, že opustil okres. A vysvetlila mu, že na turistiku môže chodiť iba v rámci okresu. Ten človek protestoval, že veď všade sa tam pohybuje aj kopa Bratislavčanov, ktorých polícia nepokutuje. A policajti mu vysvetlili, že Bratislavčania môžu chodiť do prírody po všetkých okresoch bratislavského kraja, ale ľudia z Pezinka iba po tom svojom okrese. Na otázku, kde je tam logika a rovnosť pred zákonom, policajti iba pokrčili plecami…

Najnovšie policajti riešili záhadu s údajným pátraním po bývalom predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi. Nakoniec sa ukázalo, že po Harabinovi nebolo treba pátrať, lebo bol celý čas doma. Pátranie malo súvisieť s tým, že Harabin nepreberal zásielky od vyšetrovateľa, ktorý ho chce stíhať za to, že mal verejne vyzývať ľudí, aby nenosili rúška. Harabin vysvetlil, prečo tieto nepreberal: „Pozvánky som nepreberal, lebo keď som išiel na poštu, tak ma nepustili dnu, pretože nenosím rúško – nemám takú právnu povinnosť.“ No nie je to vtipné?

Bábkový premiér a jeho (polo)tieňový šéf

Systémové médiá si robia otvorenú srandu z bábkového premiéra a poukazujú na to, že dnešný polotieňový financpremiér, ako keby sa nechumelilo, od výmeny kresiel s Eduardom Hegerom strká nos do všetkých ostatných rezortov, tak ako predtým.

Smerácka mládež si zase robí šťavnatú psinu z toho, ako je bábkový premiér svojím šéfom diaľkovo riadený, keď počas politických debát používa tablet, kde mu ktosi našepkáva, ako má reagovať (viď TU). Smeráckym mládežníkom sa to v tej opozícii smeje, lenže ich ten smiech môže veľmi skoro prejsť, keď dôjde k najhoršiemu a možno sa ani nenazdajú a budú musieť čoskoro oni vo vláde ukázať, či to vedia robiť lepšie.

Iní sa zase pohoršujú nad tým, že keď treba „zlíznuť smotanu“ a byť za toho dobrého, keď treba verejnosti oznámiť uvoľňovanie protipandemických opatrení, tak sa pred mikrofón bez najmenších škrupúľ namiesto bábkového premiéra natlačí financpremiér Matovič a so slovami, že mu „pripadla milá povinnosť“, divákov pri obrazovkách – tak ako za starých dobrých lokdaunových čias – obšťastní vysvetlením čo budú smieť a na čo budú potrebovať modrý papier s výpovednou hodnotou toho bieleho, ktorý sa predáva v kotúčoch.

SR podporuje boj proti dezinformáciám v Gruzínsku!

V tom hluku aj zanikol jeden z mnohých konfliktov záujmov tejto vládnej koalície, na ktorý upozornil poslanec Ľuboš Blaha na sociálnej sieti (viď TU). Jeho hlavnými aktérmi boli Pat a Matminister obrany Jaroslav Naď (za antikorupčné a transparentné hnutie OĽaNO) a logicky zrejme aj Naďov druh v zbrani, minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

O čo išlo? Naď, predtým ako vstúpil do antikorupčného a transparentného hnutia OĽaNO, bol zakladateľom a riaditeľom proatlantickej mimovládky Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (Slovak Security Policy Institute, SSPI). V tejto americkej Naďovej mimovládke SSPI robil aj poslanec Juraj Krúpa, ktorý dnes vedie Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, a tiež aj vedúca kancelárie ministra Naďa Monika Masariková.

A táto mimovládka SSPI koncom minulého roka podpísala so štátom zmluvu na dotáciu vo výške viac ako 50 tisíc eur. Pravda, tie peniaze by svojej rodnej mimovládke nemohol poslať Naď z Ministerstva obrany priamo, to by bolo príliš okaté. A tak so svojím euroatlantickým pobratimom Korčokom vymysleli iné riešenie: tie peniaze poslala Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu SAMRS), ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí.

Lenže bol tu drobný problém: čo má spoločné táto SAMRS, ktorá sa venuje rozvojovej pomoci tretím krajinám, s bezpečnostnou politikou? A tak naši euroatlanťania vymysleli fintu, že peniaze pôjdu na boj proti Rusku dezinformáciám v Gruzínsku. Vznikol projekt „Slovensko a Gruzínsko v boji proti dezinformáciám“.

Väčšina zmanipulovaných občanov tejtokrajiny je už tak ohučaná rečami o hybridnej vojne a potrebe boja proti hoaxom a dezinformáciám, že im na tom už ani nepríde nič divné. Živnostníci, majitelia reštaurácií a mnohí ďalší ľudia, ktorých zrazilo k zemi ochromenie ekonomiky z titulu opatrení proti pandémii, naozaj nemajú čas ani chuť riešiť ešte aj toto. A tak sa naši euroatlantickí Pat a Mat pred kamerami veselo „lakťujú“. Ale čudujete sa im? Možno aj vy by ste sa tak radostne lakťovali, keby vám cinklo na účet 50 tisíc eur… tak napríklad… na verbálnu podporu boja proti odchytu nosorožcov v Grónsku?

Ivan Lehotský

zdroj: hlavné správy