Nový život

Príroda má všetko premyslené do najmenších detailov. To je jej veľká múdrosť. Počas celej svojej existencie na tejto planéte sa človek snaží spoznať jej záhady a tajomstvá.

Nedá sa povedať, že by sme v tom boli veľmi úspešní, pretože v celej histórii života na Zemi ľudia nikdy nedokázali úplne pochopiť seba a tento svet. Vieme tak málo o sebe, o živote a smrti, o večných procesoch odohrávajúcich sa v nás a okolo nás, o štruktúre života na tejto planéte i mimo nej. Príroda starostlivo uchováva svoje tajomstvá, čím tlačí človeka k neustálemu poznaniu, rozvoju a rastu.

Z času na čas sa duše inkarnujú do tohto sveta, aby znova a znova rástli a rozvíjali sa, aby poznali samých seba a získali skúsenosti pozemského života.

Zrodenie a objavenie sa nového života je veľkým zázrakom a jedným z najvnútornejších tajomstiev matky prírody. My ako vedomé bytosti chápeme podstatu tohto procesu, ale ak sa ponoríme hlboko do jeho duchovnej podstaty, uvidíme úžasnú cestu duše, ktorá je vtelená do hmotnej podoby.

Jemnosti tohto procesu sú mimo dosiahnuteľné, sú pred ľuďmi skryté, neviditeľné, nie sme schopní ich ovplyvniť ani kontrolovať. Všetko, čo môže človek urobiť, aby harmonicky kráčal touto cestou, je len dôverovať matke prírode, snažiť sa ju lepšie spoznať a pochopiť a uvedomiť si jej veľkú múdrosť a spravodlivosť.

V procese počatia, nosenia a pôrodu dieťaťa sa žena v tej či onej miere naladí na svoju vnútornú podstatu, spojí sa s materiálnou časťou existencie, so zemou, so svojimi koreňmi. Duchovne sa spája s Matkou Ladou tvárou v tvár Makoš a je pod jej ochranou. Musí nejako dôverovať prírode, dôverovať božským silám, dôverovať svojmu mužovi. Celý proces tehotenstva, pôrodu, jej budúci osud a osud dieťaťa do značnej miery závisí od jej dôvery.

Dôvera je kľúčovým článkom, ktorý tvorí reťaz udalostí vo vzťahu páru, počas tehotenstva a pôrodu a následne vo vzťahoch medzi členmi rodiny. Do akej miery dokáže žena dôverovať, uvoľniť sa, otvoriť sa, byť na hranici života a smrti, jej pôrod bude taký blažený a mäkký, alebo naopak ignorantský a hrubý.

Dôvera a uvoľnenie sú zďaleka najhoršími obavami väčšiny moderných žien. Všetko preto, že sme sa príliš vzdialili od prírody, prestali sme ju počúvať, cítiť tlkot jej srdca, stratili sme s ňou kontakt. Preto je toľko strachu, keď do života ľudí vstúpi dieťa…Tehotenstvo robí ženu citlivou, zraniteľnou a v tomto období potrebuje podporu a starostlivosť. Aby sa v tomto období cítila sebaisto, potrebuje sa spoľahnúť na niekoho silnejšieho a autoritatívnejšieho.

A na koho sa ženy vo väčšine prípadov spoliehajú?
Väčšina žien sa dnes pri hľadaní podpory a sily spolieha na medicínu. Naivne veria, že zdravotníctvo bude za nich zodpovedné a pomôže im. Systém to robí, ale v rozsahu svojich kompetencií má stanovené normy a pravidlá. Ak sa zamyslíme nad touto témou, uvedomíme si skutočnosť, že napriek všetkým moderným technológiám, vedeckým poznatkom, početným štúdiám v oblasti pôrodov sú poznatky, ktorými moderná medicína disponuje, zanedbateľné, sú neporovnateľné s poznatkami a múdrosťou prírody, ktorá vytvára práve tento život.

Žena vždy prehrá, keď sa rozhodne LEN A VÝLUČNE pre zdravotníctvo, ani si neuvedomuje, koľko stráca.

Pochopte správne, v žiadnom prípade nikoho nenabádame, aby sa vzdal medicíny, svoju prácu robí najlepšie ako vie a môže nám v mnohom poslúžiť a pomôcť. Ale nemali by sme sa vzdať zodpovednosti, nemali by sme ju presúvať na zdravotníkov, o tom hovoríme. Lekárske znalosti sú pre nás cenné a užitočné, mali by sme ich využívať na sledovanie svojho zdravia, ale nemali by sme sa na ne úplne spoliehať.

Tehotenstvo je posvätné obdobie, čas samoty, sebaobjavovania a interakcie so Vše-Bohom.

Tehotenstvo a pôrod, pri ktorých sa žena spolieha na inštinktívnu povahu vlastnej duše, na múdrosť svojho tela, spolieha sa na Boha vo svojom srdci a na Védu – božské poznanie. Toto je cesta silných a statočných a verte, stojí za to. Po prirodzenom pôrode dostávame od Matky Makoš štedré dary v podobe vynikajúceho fyzického a duševného zdravia. Proces rekonvalescencie po pôrode je rýchly a šetrný, pretože nedochádza k žiadnym zraneniam, ruptúram a pod., nie sú tam žiadni cudzinci, žiadne zdravotné problémy, žiadne popôrodné depresie.

Čo blokuje cestu k prirodzenému pôrodu?
Z veľkej časti sú to obavy, ktoré ovládajú mysle ľudí. Všetci sú tak zvyknutí na nemocničné pôrody, že úplne zabudli, ako rodiť prirodzene. A dnes prirodzené domáce pôrody väčšinou spôsobujú šok a zmätok.

Ale predtým neexistovali žiadne pôrodnice a všetci rodili v dome alebo v kúpeľoch. Nedošlo k úľave od bolesti ani k hormonálnej stimulácii. A ženy vedeli, čo robiť a ako to robiť, v akej polohe rodiť, aké bylinky piť, ako dýchať, ako prežiť kontrakcie, ako donosiť dieťa atď. Všetci vedeli a boli silní, pretože nebolo na koho preniesť ZODPOVEDNOSŤ.

Príroda je spravodlivá, nie vždy láskavá a jemná, skôr naopak, je pre silných, pre prirodzený výber, preto v prírode prežijú najsilnejší, ale neprežije slabé potomstvo, to je jeden z jej zákonov.

A dnes ženy zabudli, stratili kontakt so svojou prirodzenosťou, so ženskou múdrosťou, s tajnými vedomosťami, ktoré sa odovzdávali z matky na dcéru. A aké dôsledky môžeme pozorovať dnes? Ľudia zoslabli a ochoreli, mnohí nemôžu otehotnieť a iní nie sú schopní sami porodiť. Biela rasa degeneruje a toto je jedna z katastrof našej doby.

Ľudia sa stali náchylnými na strach. A strachy paralyzujú vedomie, znehybňujú tok energie, zmrazujú a zastavujú všetky vnútorné procesy. Toto sú hlavní nepriatelia ženy, ktorí ju oddeľujú od jej vlastnej prirodzenosti. Robia ženu hrubou a mužskou, vytvárajú prekážky a deformácie počas tehotenstva a pôrodu. Preto tehotné ženy potrebujú najmä psychologickú a duchovnú prácu s vlastným vedomím a nutne pracovať na prekonávaní strachov a negatívnych programov.

Tehotenstvo a pôrod prinášajú celé vrstvy genetickej informácie súvisiacej s prežitím. A to sú tie najhrubšie vrstvy, cez ktoré sa na povrch vyplavujú mnohé strachy.

Tehotenstvo je z môjho pohľadu intenzívne obdobie na vnútornú prácu. Proces pôrodu, jej budúci život a život jej dieťaťa priamo závisia od toho, ako žena prepracuje a uzdraví negatívne programy vo svojej mysli, zbaví sa strachu a upokojí sa. Počas tehotenstva dieťa rastie a vyvíja sa, všetko cíti a ladí s matkou. Ako dieťa rastie, vnútorné napätie sa zvyšuje a vrchol dosahuje ku koncu tehotenstva. Okrem napätia a vnútorného tlaku z tehotenstva sa zvyšuje aj stres matky spojený s blížiacim sa pôrodom.

Ak žena pozná techniky, dokáže toto napätie zmierniť a minimalizovať, čo jej zabezpečí bezproblémový pôrod.

Ak počas tehotenstva a bezprostredne pred pôrodom nič neurobí, potom bude jej pôrod vrcholom stresu. V tomto prípade nebude reč o dobrote a harmónii, o prirodzenom pôrode.

Počatie, tehotenstvo, pôrod, popôrodné obdobie – to všetko sú články jedného reťazca, ktoré sú úzko prepojené. Tým, že dnes vytvárame dobro a harmóniu v našom vnútornom svete, zajtra prijímame priaznivé udalosti.

Pestujte pokoj a dobro v sebe i mimo seba

Jasna-Lada