Minulý týždeň sme si pripomínali Deň slobody tlače. A to práve v časoch, keď je možné sledovať, ako tvrdo šéfovia svetových médií kontrolujú obsah, s cieľom konkrétne manipulovať svoje obecenstvo, glosuje dianie exminister školstva Juraj Draxler na sociálnej sieti.
Jeho príspevok prinášame v pôvodnom znení.
Novinári sa búria, ale väčšinou skryto. Čoraz viac reportérov BBC je v súkromí otrasených tým, ako ich zamestnávateľ podáva správy o vyvražďovaní obyvateľstva:
“Pri informovaní o činnosti Hamasu sa bežne používajú výrazy ako “masaker”, “hrozivé akty” a “jatky”, no pri informovaní o tom, čo robí Izrael, sa už tieto slová nepoužívajú,” napísal svojim šéfm v emailovej komunikácii, ktorá unikla na verejnosť ich bejrútsky korešpondent Rami Ruhaven.
“Nevyplýva z toho spolupodieľnictvo BBC na aktoch navádzania na násilie, dehumanizácie a podieľaní sa na vojnovej propagande? BBC sa v ostatných rokoch podobne ako iné západné médiá hlasno prihlásila k boju proti fake news, dizinformáciám, nenávistným prejavom a podobne. Kde sa ale v príspevkoch organizácie hovorí o nenávistných prejavoch voči Palestíncom a kde sa analyzuje, k čomu to vedie?”
Tu treba poznamenať, že izraelskí predstavitelia sa už pomerne nepokryte pre domáce publikum vyjadrujú o Palestíncoch ako o nejakých podľuďoch, ktorí sa treba zbaviť, o tom korešpondent hovorí. Svetové médiá ale takmer vôbec o tomto neinformujú.
Pritom BBC sa ešte ako tak snaží o nejakú vyváženosť. Americké médiá propagandu tlačia úplne brutálne. Stačí spomenúť článok o znásileniach zo strany Hamasu, ktorý, ako vyšlo najavo, pre denník napísala priamo spolupracovníčka izraelskej vlády so spravodajskými koreňmi.
Okolo toho bol aspoň taký krik (a hrozba vnútornej vzbury v redakcii), že denník potom informácie ako-tak korigoval.
S tým sa, mimochodom, aj v týchto propagandistických hrách počíta, médium sa prezentuje ako čisté, “korekčné mechanizmy fungujú”, ale účel je v skutočnosti splnený, lebo väčšina čitateľov má už navždy v hlave zafixované správy o údajných znásilneniach, nie nejakú neskoršiu a málo nápadnú korekciu.
Vedenie denníka tiež vydalo novinárom usmernenia, ako o konflikte písať, s tým, že sa nemá hovoriť o okupovaných teritóriách, genocíde či etnických čistkách a novinári sa majú dokonca, až na výnimočné prípady, vyhýbať výrazu Palestína.
Proste fungujú asi tak slobodne ako TASS za Sovietskeho zväzu.
Odhalenie tohto memoranda, podobne ako príkladov internej komunikácie v BBC, či prípadov, keď boli “propalestínski” novinári vyhodení z práce v agentúrach a podobne (pričom “propalestínsky” znamená takmer hocičo, aj keď daný človek v minulosti verejne vyjadril súcit nad osudom ľudí na okupovaných územiach), to všetko sa deje takmer výlučne cez malé médiá fungujúce mimo mainstream.
Americký mainstream naopak napríklad masívne točí vyjadrenia o tom, ako sa na mierových zhromaždeniach vraj napájú Židia. Pričom v skutočnosti za prímerie aj za ukončenie okupácie sa vyjadruje aj veľmi veľká časť etnických Židov v USA (podľa niektorých prieskumov až 25 percent amerických Židov Izrael odsudzuje ako štát apartheidu). Veľmi veľa ich chodí demonštrovať za mier (a skandujú údajne antisemitskú vetu o slobodnej Palestíne medzi riekou a morom).
Mimochodom, vedenie jednej z univerzít ospravedlnilo povolanie políce tým, že spomedzi demonštrantov vraj zaznievali výkriky “Zabite Židov”. Demonštrujúci potom ukázali videá, kde tieto veci v skutočnosti kričali proizraelskí provokatéri, ktorí najprv do davu prišli provokovať (s izraleskými vlajkami a podobne), a keď nedosiahli žiadnu reakciu, začali vykrikovať spomenuté.
Médiá ale pomáhajú rozširovať len ten obraz, kde sa protesty vykresľujú ako antisemitské.
Podobné je to v Británii. Jeden z najprominentnejších je príklad známeho proizraelského lobistu, ktorý chodil osobne demonštrantov provokovať, chránený rovnakým bodyguardom, ako nedávno chránil izrealského prezidenta. Nikto sa ho ani nedotkol.
Ale polícia mu po čase jeho provokatívne nájazdy priamo na ulici zarazila, z čoho on dal do obehu zostrihané video a britské médiá šírili obraz, ako je vraj londýnska polícia antisemitská (čím sa dosiahlo, že politici na ňu začali vyvíjať ešte väčší tlak, aby čo najviac zakročovali proti demonštrantom za mier).
Ako je možné, že sa svet práve prizerá jednej z najväčších vyhladzovacích akcií priemyselnej krajiny voči okupovanému obyvateľstvu a nikto to nezarazí?
Mocní ovládajú médiá a prikazujú, ako informovať. A aj keď sa to zamestnancom nepáči a niektorí sa snažia brániť, nič im to nie je platné.
Mimochodom nechce niekto zorganizovať nejakú verejnú diskusiu o cenzúre vo svetových médiách? Nemusí byť ani pod záštitou prezidentky. Rád sa zapojím, zakončil svoj status Juraj Draxler.
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…