Novinár Plus 7 dní Adam Valček čelí pokusu o diskreditáciu pre zverejnenie závažných informácií ohľadne podozrivých obchodných operácií spolupracujúcich obvinených v korupčnej kauze Mýtnik

Obhajcovia kajúcnikov vystupujúcich v kauze Mýtnik mali podľa zistení investigatívneho novinára, známeho počas svojho pôsobenie ešte v denníku SME, nakupovať pol tony mincí z peňazí jedného zo spolupracujúcich kajúcnikov.

Novinár Adam Valček nedávno na stránkach PLUS 7 DNÍ zverejnil závažné zistenia o neštandardných obchodných operáciách obhajcov spolupracujúcich obvinených v kauze Mýtnik – advokáta Miroslava Ivanoviča a advokátky Jany Valkovej. 

Adam Valček je po ich zverejnení vystavovaný pokusom obmedziť jeho slobodnú novinársku tvorbu a čelí snahe o diskreditáciu. Vydavateľ PLUS 7 DNÍ považuje takéto praktiky za neakceptovateľné zásahy do slobodnej novinárskej tvorby. Aj preto sme sa rozhodli zverejniť sériu článkov, v ktorých Adam Valček vysvetľuje šokujúce pozadie tohto prípadu.

Miroslav Ivanovič je obhajcom bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý je obvinený v kauze Mýtnik. Imrecze spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a vypovedá o údajnej korupcii pri verejných obstarávaniach na finančnej správe, ministerstve financií a ovplyvňovaní legislatívnych procesov.

V rozhovore pre portál startitup.sk z 11. októbra Miroslav Ivanovič v súvislosti s mojou osobou uviedol, že výpovede spolupracujúcich svedkov v kauze Mýtnik podrobujem kritike preto, že Imrecze ma vraj spomína „v niektorých trestných konaniach“.

O údajných výpovediach Františka Imreczeho v súvislosti s mojou osobou nemám žiadne informácie, preto nemôžu byť dôvodom, prečo už viac ako rok píšem o kauze Mýtnik.

Obhajca Ivanovič k tomu zároveň dodal, že „určite má ten novinár vedomosť, že akých aktivít sa v minulosti zúčastnil a tým pádom, že sú tie informácie pravdivé, tak si asi vie domyslieť, že pri čom sa zúčastňoval a pri čom nie“.

Považujem to za podlé tvrdenie, pretože obhajca Ivanovič ním vytvára v mediálnom prostredí zdanie, že som sa v minulosti mal dopustiť nečestných alebo možno dokonca kriminálnych aktivít. Akoby akékoľvek výpovede Františka Imreczeho proti mne mala byť automaticky považovaná za pravdivú.

O kauze Mýtnik píšem, pretože ma zaujíma pravda. Nielen tá, ktorú teraz ponúkajú niektoré orgány presadzovania práva a zapadá do nášho rokmi vytušeného obrazu o ekonomickej kriminalite páchanej (nielen) počas dvanástich rokov vlády Smeru.

Zaujíma ma aj to, ako sa tieto orgány presadzovania práva k tej pravde dopracovali. Že to v konečnom dôsledku môže pomôcť ľuďom, ktorí sú teraz podozriví z korupcie či legalizácie výnosov z trestnej činnosti? Nemalo by byť považované za nežiadúce to, že by som si ako novinár nevšímal alebo podceňoval nezrovnalosti a nekládol oprávnené otázky iba z preľaknutia, že by to mohlo pomôcť trestne stíhaným osobám, ktoré práve teraz nevzbudzujú všeobecné sympatie?

Ak si teraz budeme pri kritike či samotných stíhaniach vyberať kedy a aké pravidlá platia v konkrétnej situácii podľa toho, aké sympatie alebo antipatie prechovávame k aktérom jednotlivých káuz alebo incidentov, nehrozí, že o dva, tri či päť rokov sa to otočí proti nám? Neprivedie nás to k opakovaniu rovnakých chýb z minulosti?

Stíhania po roku 2018 začali z túžby, aby sa na Slovensku posilnili princípy právneho štátu a vlády práva. Ale nerobíme práve takouto selektívnou kritikou systém presadzovania práva zraniteľnejší?

V prvom rade je za únik zodpovedná obhajkyňa

A toto je iba zopár otázok, ktoré sa mi víria v hlave pri písaní o každej kauze, ktorá má presah do justície.

Ani miera mediálnej kritiky by snáď nemala byť závislá od sympatií či antipatií novinárov k obvineným či ich obhajcom.

Napísal som článok, že obhajcovia dvoch rôznych kajúcnikov nakupovali strieborné mince od tej istej neznámej firmy približne v tom istom čas a na konci transakcií boli výbery stoviek tisíc eur v hotovosti z bankomatov.

Obhajcovia Miroslav Ivanovič a Jana Valková (zastupuje druhého spolupracujúceho obvineného podnikateľa s informačno-komunikačnými technológiami Michala Suchobu) nákup mincí potvrdili, ale odmietajú, že by išlo o fiktívne alebo inak nečestné transakcie.

Prečo by sa tu mala novinárska zvedavosť zastaviť? Pretože sú to obhajcovia spolupracujúcich obvinených, ktorí sú vykresľovaní ako pomocníci pri nachádzaní pravdy, ktorá tak ideálne zapadá do rokmi vytušeného obrazu o ekonomickej kriminalite na najvyšších miestach?

Obhajkyňa Valková kritizuje, že píšem o úniku jej údajných e-mailov a snaží sa ma v tom zastaviť aj súdnou cestou. Argumentuje aj advokátskym tajomstvom. Ibaže nositeľkou povinnosti chrániť advokátske tajomstvo je Jana Valková, nie novinári ani verejnosť.

Jana Valková zodpovedá za zabezpečenie svojich počítačových systémov a nesie primárnu zodpovednosť za to, že jej unikli údajné e-maily a niektoré boli anonymne zverejnené na webe. Stalo sa a novinári ich analyzujú a vyhodnocujú, či informovanie o konkrétnych správach je vo verejnom záujme alebo nie. Rovnako ako sa to stalo s nahrávkami Gorila (utajovaná skutočnosť) alebo stovkami zápisníc z neverejných výsluchov, z ktorých sme v posledných rokoch obsiahlo citovali, pretože sme to považovali za informovanie vo verejnom záujme.

Keď pred dvomi rokmi obhajcovia Mariana Kočnera Marek Para a Michal Mandzák opakovali, že ku Kočnerovej komunikácii cez Threemu, WhatsApp a ďalšie apky (vrátane komunikácie medzi Kočnerom a jeho právnikmi) sa vyšetrovatelia dostali protiprávne, novinári vrátane mňa k týmto ich vyhláseniam pristupovali skepticky. Súdy potom opakovane rozhodli, že komunikácia bola získaná zákonne. Prečo by som k Valkovej tvrdeniam o protiprávnom získaní údajných e-mailov nemal pristupovať rovnako rezervovane?

Rok to mali v zálohe?

Obhajca Ivanovič v rozhovore pre startitup.sk okrem iného uviedol, že to ja som pred rokom prišiel s obvinením, že došlo k manipulovaniu vyšetrovania kauzy Mýtnik. Nie, v skutočnosti s podozreniami z manipulácie tohto trestného stíhania prišla Slovenská informačná služba (SIS). Vyslovene sa to spomína v správe, ktorá bola prednesená v parlamente.

Komentáre obhajcu Ivanoviča považujem za ďalší diel v sérii pokusov zastrašiť a zdiskreditovať ma. Už pred rokom bol tento obhajca súčasťou komunikácie o nepravdivých informáciách, ktoré boli spôsobilé ma zdiskreditovať. Nakoniec k ich zverejneniu nedošlo.

Už vtedy mi Ivanovič avizoval, že Imrecze si „spomenul na nejaké stretnutia s vami“. Na detaily som sa nepýtal, pretože s Imreczem som sa stretol dvakrát za štandardných okolností. V oboch prípadoch išlo o spoločenské stretnutia, na ktorých sa ma Imrecze pýtal na moje názory ako novinára. Bola tam jeho terajšia manželka a nevidím dôvod to zatajovať.

Ak Ivanovič svojimi podlými vyjadreniami o údajných Imreczeho výpovediach v súvislosti so mnou myslí práve tieto dve stretnutia, tak potom sa musím sám seba pýtať, či mi vlani tú istú informáciu medzi rečou nespomenul z toho istého motívu ako ju teraz prezentuje verejne – vzbudzovať obavu, že by jeho klient mohol tieto stretnutia dezinterpretovať.

Nerozumiem ani tomu, prečo má potrebu na tieto stretnutia verejne poukazovať až teraz. Rok si nechávali túto informáciu v zálohe pre prípad, že by ma bolo treba upratať?

Toto celé vnímam ako snahu odradiť ma od ďalšieho kritického písania o kauze Mýtnik a vyvolať v časti čitateľov o mne pochybnosti, aby vo verejnom priestore nebola pripisovaná váha zisteniam, ktoré zverejňujem.

Toľko energie, aby zistili a zastavili

Vonkoncom nejde iba o posledné verejné vyhlásenia obhajcu Ivanoviča.

Jeho kolegyňa Valková dovedna podala na súd tri návrhy, ktorými sa usiluje o súdny zákaz, aby som ďalej nemohol informovať o jej údajných uniknutých e-mailoch či obchodných transakciách. Ale neostalo iba pritom.

V uplynulých týždňoch sa Valková obrátila prinajmenšom na štyri rôzne osoby (podnikatelia a právnici), aby cez ne vyzistila, čo všetko viem, aké mám ďalšie informácie a odkiaľ ich mám. Týchto ľudí navádzala, aby mi písanie rozhovorili.

Zašlo to tak ďaleko, že využila moje verejné poďakovanie konkrétnemu advokátovi, ktorý ma bezplatne zastupuje na Ústavnom súde, kontaktovala ho a snažila sa ho presvedčiť, aby tiež robil prostredníka v komunikácii.

Nezaostával ani Ivanovič. Ten sa vypytoval iných novinárov na moje zdroje a to, či budem v téme ďalej pokračovať.

Pre mňa je celá táto situácia nepochopiteľná. Prečo vynakladajú toľko energie, aby ma odradili od ďalšieho písania a aby zistili, čo viem, odkiaľ to viem a o čom sa ešte chystám písať namiesto toho, aby vysvetlili krok po kroku transakciu so striebornými mincami?

Prirodzene sa ponúka odpoveď, že je to preto, že dobré a presvedčivé odpovede sa minuli.

Autor: Adam Valček

Zdroj: plus7dni.pluska.sk