Autori stránky judita.online prinášajú úplne iný pohľad na kauzu. Zaoberajú sa znaleckým posudkom, ktorý nebol sudkyňou pripustený ako dôkaz, rozoberajú detaily pitevnej správy a aj výpovede Judity.
Na internete sa objavila stránka, na ktorej autori tvrdia, že v prípade vraždy gymnazistu Tomáša, ktorého v Žiline zavraždila Judita a bola za to v novembri odsúdená, existujú vážne pochybnosti. Vražda otriasla Slovenskom v máji 2019. Autori prinášajú celý rad informácií zo spisov, ktoré verejnosť nepozná a tvrdia, že odsúdená Judita nie je páchateľkou ale obeťou justičného omylu.
Autori Juditinej internetovej obhajoby prinášajú úplne iný pohľad na kauzu. Zaoberajú sa znaleckým posudkom, ktorý nebol sudkyňou pripustený ako dôkaz, rozoberajú detaily pitevnej správy a aj výpovede Judity. Redaktori stránky tvrdia, že v prípade ide o komplot žilinských osobností pracujúcich v justícii proti Judite a že niekto mal dôvod nevyšetriť vraždu poriadne, resp. uviesť na súde len tie skutočnosti, ktoré sa hodili do verzie, že vrahyňou je Judita.
Oficiálna verzia prípadu hovorí, že fakty, o ktorých vypovedala Judita po skutku, sú vymyslené. Tá tvrdila, že pri dverách zazvonil muž v pracovnom odeve a povedal Judite, že prišiel skontrolovať elektrinu. Tá mu vysvetlila, že rodičia nie sú doma a preto bude musieť prísť inokedy. Muž sa začal tlačiť do bytu, Judita sa zľakla a zavolala na Tomáša. „Keď (muž) zbadal Tomáša, zmenil sa mu výraz tváre…Chvíľu sa nič nedialo, potom vybral z tašky nôž a začal útočiť na Tomáša,“ vypovedala. Judita intuitívne vstúpila medzi Tomáša a útočníka a bránila Tomáša holými rukami. Pritom utrpela hlboké rezné zranenia na obidvoch rukách. Obidvaja sa bránili, Judita kričala. Ruky jej krvácali. Od bolesti a straty krvi stratila vedomie. Takto sa však skutok podľa záverov vyšetrovateľov ani sudkyne nestal.
Do hry vstupujú obhajcovia Judity. Na stránke na jej podporu tvrdia, že vyšetrovateľ postavil obvinenia dievčaťa na tom, že sa nepreukázala prítomnosť tretej osoby na mieste, pretože na kamere ktorá zachytáva vchod do domu, nikto nie je zachytený v čase vraždy, či pred ňou. Obhajcovia však upozorňujú na to, že existuje ešte jeden vstup, ktorý je mimo záberov kamery, ktorý skúmala polícia. O existencii druhého vstupu sa vyšetrovateľ dozvedel až z výsluchu Juditinho otca, šesť týždňov po skutku. Táto skutočnosť poukazuje podľa autorov obhajoby na to, ako ľahostajne vyšetrovateľ postupoval už pri zaistení miesta činu. Redaktori stránky ďalej tvrdia, že neboli vypočutí mnohí susedia a tí, ktorí boli, tak len veľmi povrchne. Jedna zo susied vraj opakovane vo svojich výpovediach uviedla, že zo svojej terasy, ktorá sa nachádza pod bytom, kde sa skutok stal, počula v čase skutku hlboký mužský hlas,“ píše sa na stránke. Ďalšie tvrdenie, ktoré rozporujú je, že vraj priamo v byte, kde sa skutok stal, sa nenašli žiadne stopy po tretej osobe – to je záver vyšetrovania. Obhajca Judity však podľa dokumentov upozornil vyšetrovateľa, že priamo na mieste činu – v byte, sú trasologické stopy (otlačky podrážok topánok), ktoré nie sú označené, zaistené ani vyhodnotené.
Autori stránky „judita.online“ tvrdia, že na jednom z posledných hlavných pojednávaní obhajoba predložila znalecký posudok rakúskeho znalca – súdneho lekára Mária Daroka. Závery tohto znalca sú, že Juditine zranenia sú obranné a nože označené ako vražedné zbrane nemohli spôsobiť Tomášove zranenia. Sudkyňa pojednávajúca prípad dôkaz však odmietla. So zraneniami súvisí aj výsledok pitvy, podľa autorov stránky nesedí hĺbka a veľkosť rán so zabezpečenými nožmi na mieste činu.
Najväčší problém však obhajcovia Judity vidia v spôsobe, akým boli svedkovia a znalci vypočúvaní, uvádzajú, že „otázky (boli) tendenčné a navádzajúce tak, aby vyšetrovateľ dostal odpovede, ktoré podporia jeho legendu.“ Tvrdia, že v skutočnosti „Juditine zranenia na rukách sú takmer totožné so zraneniami, ktoré na rukách utrpel Tomáš. V Tomášovom prípade znalec MUDr. Ivan (robil pitvu) bez najmenších pochybností konštatuje, že tieto zranenia sú obranné. Znalec Krajčovič však bez najmenších pochybností vo svojom znaleckom posudku prijíma záver, že Juditine zranenia rúk nie sú obranného charakteru, ale že si tieto zranenia spôsobila sama.“
Autori obviňujú znalca, ktorý v prípade robil posudok, že „vypracoval znalecký posudok podľa požiadaviek vyšetrovateľa,“ ďalej, že „znalec videl Juditine zranenia len na fotografiách a potom asi o mesiac, keď zranenia už boli zahojené. Vo svojom posudku ani raz neuviedol, ktorá Juditina ruka je dominantná. Judita mala rezné a bodné poranenia na oboch rukách. Znalec však v posudku vôbec nepopísal, ako si „mala“ tieto zranenia spôsobiť.“
Autori textov na stránke rovnako tvrdia, že „vyšetrovateľ mal už v ten večer (skutku) jasno, že páchateľom je Judita. Autori tvrdia, že majú informácia aj zo zákulisia, vraj „z prostredia polície je známe vyjadrenie vyšetrovateľa Hulmana: „dievča hodíme do väzby, za týždeň sa prizná“. Lenže prešiel týždeň, mesiac, rok a Judita sa nepriznala. Ako je možné, že obvinená sa „nezlomila“, nepoľavili jej nervy, nezrútila sa?“ pýtajú sa. „Naopak, trvá na svojej nevine. Aj keď viaceré médiá priniesli informácie o tom, že sa na začiatku priznala, nikdy sa nič také nestalo,“ upozorňujú.
Stránka uvádza, že v prípade dochádzalo k „rodinkárstvu“: „Ešte v týždni, keď sa malo rozhodovať o Juditinej väzbe, bol Juditinej rodine poslaný odkaz, že ak si na zastupovanie vyberú kanceláriu advokáta Chlapíka, Judita nepôjde do väzby. V tejto kancelárii je zamestnaná manželka sudcu Béreša, toho sudcu Béreša, ktorý rozhodoval u Juditinej väzbe. Keďže odkaz ostal bez odozvy, Judita bola zobratá do väzby,“ uvádzajú zarážajúce informácie.
Tvrdia aj, že na prípade celkovo ide o spoluprácu „známych“ mien zo Žiliny a že sa všetko akosi dopredu dohodlo: „Sudkyňa Pilátová je známa tým, že je chránenkyňou sudcu Béreša. Toho Béreša, ktorý je dnes vo väzbe pre podozrenie z korupčného správania pri výkone funkcie sudcu…
Vyšetrovateľ Hulman zle vyšetril vraždu Tomáša… V spise je dostatok indícií aj na iné smery vedenia vyšetrovania, ale tieto Hulman vytrvalo ignoroval a pri tom mu asistoval dozorujúci prokurátor Mikuláš,“ tvrdia. Ďalej napísali, že „sudkyňa Pilátová nie je nestranná, jasne stojí na strane prokurátora, dovoľuje mu porušovať Trestný poriadok a pojednávanie vedie s jasným cieľom odsúdiť Juditu.“ Tvrdia, že „v prípade figuruje ešte jedna zaujímavá postava, a to zástupca poškodených – Halagan. Je to osoba s právnickým vzdelaním patriaca do skupiny tzv. žilinských vybavovačov na súdoch… Halagan navonok zastupuje Tomášovu rodinu, no v skutočnosti vedie boj s Juditinou mamou, pretože práve ona mu nechala prepadnúť syna na škole, kde učila.“
Autori textov na stránke sľubujú pokračovanie a prinášanie ďalších šokujúcich faktov o prípade.
Keď vo štvrtok 16.5.2019 privolané záchranné zložky dorazili na šieste poschodie bytového domu v Žiline, našli v chodbičke bytu ležiaceho chlapca s množstvom bodných rán a dievča s hlbokými reznými ranami na obidvoch rukách, ktoré privolalo pomoc.
Kým sa privolaní záchranári snažili oživiť chlapca a upokojiť a ošetriť dievča, policajt z hliadky, ktorá dorazila na miesto ako prvá, sa prešiel po byte. Na zemi aj na stenách chodbičky a predsiene boli krvavé stopy svedčiace o zápase. Bolo jasné, že v byte došlo k zločinu a preto policajt vyšiel z bytu a zišiel dolu schodmi ku kolegyni, ktorá hliadkovala na medziposchodí. Povedal jej, že tentokrát nejde o planý poplach a požiadal ju, aby kontaktovala operačné stredisko.
Traja záchranári, ktorí ošetrovali dievča, pracovali na chodbe pred bytom pri výťahu. Dievča posadili na zem ku dverám neobývaného susedného bytu a keďže bola v stave akútneho šoku, podali jej utišujúce prostriedky.
Jeden zo záchranárov vošiel dovnútra bytu spýtať sa kolegov, či nepotrebujú pomôcť. Lekár, ktorý chlapca oživoval, povedal, že nie, no aj napriek tomu do chodbičky a predsiene vošiel aj ďalší záchranár, aby sa tam popozeral.
Keď ošetrené dievča odvádzali do sanitky, na miesto dorazili kriminalisti. Vošli do bytu a začali ho prezerať spolu s ošetrujúcim lekárom, ktorý ukončil oživovanie chlapca s konštatovaním, že jeho zranenia sú nezlučiteľné so životom.
Na miesto činu prišli privolaní technici, ktorí začali priestor zaisťovať. kriminalisti zatiaľ prechádzali byt po byte a pýtali sa obyvateľov, či niečo videli alebo počuli. Po odchode záchranárov pokračovali v zaisťovaní stôp.
Do detskej izby ich doviedli stopy bosých nôh na dlážke. Do záznamu o obhliadke miesta činu vyšetrovateľ uviedol, že v spodnej zásuvke komody v detskej izbe sa pod čierno-bielym šálom našiel kuchynský nôž so stopami krvi.
Keď dopoludnia nasledujúceho dňa vyšetrovateľ odovzdal rodine kľúče od bytu, prípad mu bol jasný. Všetko zapadalo do šablóny, s ktorou pri takýchto zločinoch polícia pracuje: buď sú v tom drogy, resp. alkohol alebo žiarlivosť alebo psychický problém. A tak to bolo aj v prípade dvoch žilinských tínedžerov. Určite tvorili pár a niečo sa medzi nimi „zomlelo“. Nikto by sa nečudoval, keby boli decká na drogách – v takomto veku je to bežné, radi skúšajú a často to preženú. Všetko do seba na prvý pohľad zapadalo.
Polícia neváhala upokojiť vydesenú verejnosť, že má všetko pod kontrolou. Dievča tri dni po operácii obvinili z obzvlášť závažného zločinu a previezli ju z nemocnice do cely policajného zadržania. Podľa polície to bolo jednoznačné – skutok spáchalo dievča.
Prípad, ktorý mal byť jasný, má však veľa prečo a ale …
Judita a Tomáš boli dlhoroční kamaráti. Chodili spolu do kina, do fitka, trávili spolu veľa času.Často sa spolu učili a skúšali, vždy mali spoločné témy na rozhovor. Aj keď si mnohí, čo ich nepoznali, mohli mysliť, že spolu chodia, nebolo to tak. Tomáš nemal záujem o vzťahy s dievčatami, bol gay. Judita mala priateľa, vzťah medzi ňou a Tomášom nebol založený na partnerskej náklonnosti ale na úprimnom kamarátstve.
V sobotu nadránom mali odchádzať na spoločný výlet do Londýna. Vo štvrtok poobede boli dohodnutí, že skontrolujú váhové limity batožiny a dohodnú si podrobnosti týkajúce sa cesty.
Po ceste zo školy išli spolu s kamarátkami tak, ako to robili často. A rovnako ako inokedy, sa na rohu OC Dubeň odpojili a zamierili k bytovke, kde bývala Judita.
Popri kontrolovaní leteniek, pozeraní videí a počúvaní hudby si ani nevšimli, ako čas beží. Keď zistili, že už je takmer pol štvrtej, Tomáš sa rýchlo obul, obliekol si bundu a chystal sa vyraziť na volejbalový tréning. Zistil však, že nemá telefón, ktorý ako vždy niekam položil a tak sa vrátil ho pohľadať.
Muž, ktorý v tej chvíli zazvonil pri dverách, bol oblečený v pracovnom odeve a nebol ničím výnimočný. Povedal Judite, že prišiel skontrolovať elektrinu. Tá mu vysvetlila, že rodičia nie sú doma a preto bude musieť prísť inokedy.
Muž sa začal tlačiť do bytu, Judita sa zľakla a zavolala na Tomáša. Keď Tomáš vyšiel spoza rohu, muž už stál vo dverách bytu. „Oni sa na seba pár sekúnd iba dívali,“ povedala Judita. „Keď zbadal Tomáša, zmenil sa mu výraz tváre…Chvíľu sa nič nedialo, potom vybral z tašky nôž a začal útočiť na Tomáša.“ Judita intuitívne vstúpila medzi Tomáša a útočníka a bránila Tomáša holými rukami. Pritom utrpela hlboké rezné zranenia na obidvoch rukách. Obidvaja sa bránili, Judita kričala. Ruky jej krvácali. Od bolesti a straty krvi stratila vedomie.
Keď sa prebrala, videla zraneného Tomáša ležať neďaleko seba v predsieni bytu. Snažila sa ho prebrať, skúšala, či dýcha. vedela, že musí zavolať pomoc. Telefón sa jej ale v porezaných rukách šmýkal. Opláchla si ich v kuchynskom dreze, ale to tiež veľmi nepomohlo. Krv z jej rúk stiekla na nože v dreze a pri tom pohľade jej opäť prišlo zle. Vydesená z toho, čo zažila, bezmyšlienkovite vzala nože a išla do svojej izby hľadať uterák, do ktorého by si utrela ruky a zastavila krvácanie. Nože položila na zem a snažila sa zo zásuvky v komode vybrať uterák. Kvôli zraneniam sa jej to nepodarilo, preto vybrala osušku z bielizníka v chodbe.
Keď čiastočne zastavila krvácanie, vytočila mamine číslo. Tá, keď počula, čo sa stalo, jej povedala, aby rýchlo zložila a vytočila číslo 112, aby operátorvi povedala, čo sa stalo, kde sa to stalo a že potrebujú pomoc.
Policajtom aj záchranárom, ktorí ju ošetrovali, povedala, čo sa stalo. To isté zopakovala aj policajtke, ktorá za ňou prišla do nemocnice. V tom čase bol pri Judite už aj jej otec, policajtka ho ale poslala preč, kým Juditu vypočúvala.
Prečo pri vypočúvaní 16-ročnej Judity nemohol byť jej otec? Je v poriadku, keď kriminalista počas odvádzania Judity do cely predbežného zadržania, jej nadáva do beštií a hovorí jej, aby zhnila v base? Keď sa pohŕdavo pýta rodičov, či veria „rozprávkam“ svojej dcéry? A to všetko ešte pred začatím samotného vyšetrovania. Je takýto postoj kriminalistu predpokladom nezaujatého vyšetrovania?
Ako polícia zaistila miesto činu ?
Čo bolo a nebolo vidieť na kamerách?
Kto sa správal podozrivo?
Prípad Judity a Tomáša je pre všetkých od začiatku jasný. Jasný pre políciu, jasný pre médiá, jasný pre verejnosť. Polícia Juditu obvinila, médiá ju odsúdili a verejnosť ju na sociálnych sieťach a v internetových diskusiách doslova zlynčovala. Prečo však od samého začiatku verejnosť pozná len jednu „správnu“ verziu? Prečo nikto nepripúšťa, že by mohla byť nevinná? Že existuje druhá možnosť? Prečo nie je tak „jasný“ prípad ani po 18-tich mesiacoch uzavretý? Prečo si už jednoducho Judita neodpykáva trest za to čo spáchala? Prečo je viac ako 500 dní vo väzbe? Otázka prečo je kľúčovou v celom prípade. Pritom odpoveď je veľmi jednoduchá – neexistujú dôkazy, ktoré by preukázali Juditinu vinu. Spravodlivosť pre vyšetrenie prípadu zavraždeného Tomáša bola pošliapaná. V nasledujúcom texte uvádzame závažné skutočnosti ako aj dôkazy, ktoré na všetko vrhajú úplne iné svetlo. Skôr ako ich spochybníte, skúste porozmýšľať, prečo ste sa s týmito informáciami doteraz nestretli. Prečo zostali neviditeľné? Prečo má v tomto prípade minca len jednu stranu?
Toto marketingové heslo slovenskej polície má naše podvedomie presvedčiť, že okrem – ako inak – vysokej profesionality, presadzovania zákonnosti a čestnosti nám policajti ponúkajú aj svoju pomoc pri ťažkostiach, ktoré nás môžu stretnúť. Ak ste postrehli v predchádzajúcej vete dávku irónie, tak v súvislosti s prípadom Judita a Tomáš je namieste. Hneď na tomto mieste chceme povedať, že nehádžeme do jedného vreca určite veľké množstvo čestných policajtov, prokurátorov, sudcov. Práve teraz riešená situácia žilinských sudcov zadržaných pre korupciu a iné trestné činy však prináša dosť informácií o tom, ako to v Žiline so spravodlivosťou vyzerá. Tento príbeh majúci príchuť tragédie aj frašky zároveň, má nasledovné obsadenie:
Vyšetrovateľ: Hulman
Prokurátor: Mikuláš
Sudca pre prípravné konanie: Béreš
Sudkyňa: Pilátová
Znalci: Krajčovič, Ivan, Jančiová
Režisér: zatiaľ neznámy
Účinkujúci vstupujú do deja v rôznych fázach a rôznym spôsobom. Poďme však pekne poporiadku.
Vyšetrovateľ postavil obvinenia Judity na skutočnostiach, že sa nepreukázala prítomnosť tretej osoby na mieste činu, že zaistený nôž resp. nože sú vražedné zbrane a že zranenia na rukách si urobila sama, aby sa prezentovala ako spoluobeť. Vyjadrenie vyšetrovateľa je jednoznačné – bola na mieste činu, prežila – je vinná!
Prvotná informácia, ktorá preletela médiami ešte v deň vraždy, hovorila o prítomnosti tretej osoby v byte. Už na druhý deň však bolo všetko inak a prítomnosť niekoho cudzieho bola vylúčená. Vyšetrovateľ svoje tvrdenie opiera o kamerový záznam zo súkromnej kamery, ktorá zachytáva vstup do bytového domu, kde sa skutok stal. Je na ňom vidieť ako Judita spolu s Tomášom v čase približne o 14.00 hod vchádzajú do bytového domu.
Zároveň poukazuje na to, že od tohto času, až do okamihu zaistenia miesta činu, sa na kamerovom zázname neobjavila žiadna osoba, ktorá by zodpovedala opisu podozrivého podľa informácií, ktoré poskytla Judita.
Podľa vyšetrovateľa je teda všetko jasné. Je tu však predsa len viacero otáznikov. Je potrebné upozorniť na to, že súkromná kamera zachytáva len jeden vstup do bytového domu. Existuje však ešte jeden vstup, ktorý je mimo záber tejto kamery. Oba tieto vstupy sú prepojené. Oboma vstupmi je možné sa dostať k bytu, kde sa skutok stal. O existencii druhého vstupu sa vyšetrovateľ dozvedel až z výsluchu Juditinho otca (25.6.2019), teda šesť týždňov po tom ako sa skutok stal. Táto skutočnosť poukazuje na to, ako ľahostajne vyšetrovateľ postupoval už pri zaistení miesta činu. Práve tieto stopy bývajú vo väčšine prípadoch kľúčové.
Vyšetrovateľ tiež nepreveril garážové a pivničné priestory v prízemí bytového domu. Odignoroval oznámenie obyvateľa bytového domu, ktorý nahlásil poškodenie dverí v prízemí. Tieto dvere boli podľa oznámenia ráno nepoškodené a po obede už boli poškodené.
V bytovom dome je spolu 51 bytov, 10 bytov nebolo v rámci vyšetrovania preverených vôbec, pri 12-tich bytoch sa vyšetrovateľ uspokojil s tým, že sa na tieto byty zazvonilo, a keď nikto neotváral, nechalo sa to tak.
Ďalšou argumentáciou, ktorá má vyvrátiť prítomnosť tretej osoby je, že žiaden člen záchranných zložiek, ktorí prišli na miesto činu, si nikoho nevšimli.Argumentovať tým, že si prichádzajúce záchranné zložky nikoho podozrivého nevšimli a tvrdiť, že je to dôkaz o neprítomnosti tretej osoby na mieste činu je prinajmenšom zvláštne. Záchranári a policajti totiž prišli na miesto činu až 15 minút po nahlásení útoku.
Natíska sa otázka, či si nikto z obyvateľov bytového domu nevšimol nič podozrivé. Všimol, takéto svedectvo existuje. Vyšetrovateľ však úplne ignoruje skutočnosť, že suseda opakovane (4-krát) vo svojich výpovediach uviedla, že zo svojej terasy, ktorá sa nachádza pod bytom, kde sa skutok stal, počula v čase skutku hlboký mužský hlas.
Ďalším tvrdením, ktoré má dokazovať neprítomnosť páchateľa je, že priamo v byte, kde sa skutok stal, sa nenašli žiadne stopy po tretej osobe. Už v prvých dokumentoch, ktoré sú v spise, je však podnet obhajoby, v ktorom obhajca upozorňuje vyšetrovateľa, že priamo na mieste činu – v byte, sú trasologické stopy (otlačky podrážok topánok), ktoré nie sú označené, zaistené, vyhodnotené. Obhajca tieto stopy označil na fotografiách z miesta činu, ktoré urobil policajný technik.
Vyšetrovateľ tvrdí, že na mieste činu sa nenašla žiadna iná DNA stopa okrem Judity a Tomáša. Vyšetrovateľ však nenašiel žiadnu DNA stopu ani po Juditinej mame, sestre, otcovi a rodinných priateľoch. Je to vôbec možné? Ako teda hľadal? Všetko nasvedčuje tomu, že zaistenie miesta činu zo strany polície bolo urobené nedôsledne. Vyšetrovateľ mal totiž jasno už v ten večer, keď sa skutok stal. Páchateľom je Judita, bola na mieste činu a prežila.
Ďalším z „dôkazov“ proti Judite majú byť dva nože, ktoré sa našli v byte. Práve tie majú byť vražednými zbraňami. Je to však skutočne tak?
Zaistené nože sú v spise vedené, ako nôž s čiernou rukoväťou stopa č. 73 a nôž s pestrofarebnou rukoväťou stopa č. B2.
Nôž č. 73 má dĺžku čepele 18 cm.
Nôž č. B2 má dĺžku čepele 14,5 cm.
Nôž č. 73 zaistil vyšetrovateľ v deň skutku na mieste činu v zásuvke komody v Juditinej izbe. Nôž č. B2 našiel Juditin otec o šesť dní neskôr, počas upratovania v tej istej zásuvke komody. Bol v uteráku v pozícii asi 10 cm od noža č. 73., viď. foto. Otec nález nahlásil a polícia nôž zaistila. Dá sa táto situácia nejako vysvetliť? Prinajmenšom to znie ako v nejakom nepodarenom filme. V tej istej zásuvke sú dva nože, jeden polícia zaistí a druhý prehliadne? Je to neschopnosť, ľahostajnosť, úmysel?
Ani na jednom noži sa nenašli žiadne otlačky prstov.Znalec z oblasti kriminalistická biológia a genetická analýza mal za úlohu zo zaistených vecných stôp vyhľadať biologický materiál a z neho urobiť DNA analýzy. Znalec na zaistených nožoch našiel len krvné stopy a DNA analýzou zistil, že na nožoch sa nenachádza čistá krv patriaca Tomášovi (našla sa len čistá Juditina krv a zmiešaná) a nenašiel ani žiadny iný biologický materiál napriek tomu, že Tomáš mal prebodnutý žalúdok, pečeň, žlčník, tenké črevo, hrubé črevo. Na čepeliach nožov sa nenašli stopy po natrávenine zo žalúdka, po žlči zo žlčníka ani stopy stolice z tenkého a hrubého čreva. Z tejto analýzy vychádza jednoznačný záver, že zaistené nože tieto orgány neprebodli.
Ani sám prokurátor si nie je istý, ktorý z týchto nožov a či vôbec niektorý z nich, je vražedná zbraň, pretože aj v obžalobe v skutkovej vete píše …teda pravdepodobne kuchynským nožom s rukoväťou čiernej farby, ako aj kuchynským nožom s farebnou rukoväťou…
Súdnoznaleckú pitvu zavraždeného Tomáša robili znalci MUDr. Ivan a MUDr. Jančiová. Podrobne popísali všetky zranenia, ktoré Tomáš utrpel. Zmerali dĺžky bodných rán na povrchu tela ako aj dĺžky bodných kanálov (hĺbky rán).
V čase pitvy bol k dispozícii políciou nájdený a zaistený nôž s čiernou rukoväťou, stopa č. 73.Vyšetrovateľ však tento nôž znalcom k dispozícii nedal.Znalci mali k dispozícii len fotografie zaistených nožov.Znalci v závere posudku konštatujú, že nože č. 73 a B2 mohli byť zraňujúce predmety. V posudku tiež píšu, že útok bol vedený veľkou razanciou a prudkosťou.
Na Tomášovom tele je 20 bodných rán spredu a 5 bodných rán zozadu. Z priloženej tabuľky je vidno, že žiadna z bodných rán nie je hlbšia ako 10 až 12 cm.Natíska sa teda ďalšia otázka. Je možné bodnúť 20-krát nožom s dĺžkou čepele 14,5 cm alebo 18 cm a 17-krát zastaviť nôž v rovnakej hĺbke 10 až 12 cm a pritom bodať do mäkkých častí tela (brucho) ako aj do tvrdých častí tela (hrudník)? A pritom 3-krát preťať rebro a stále nebyť hlbšie ako 10 až 12 cm? Vid tabuľka.
Veľký rozdiel je vidieť aj z porovnania veľkostí bodných rán na tele Tomáša a veľkostí čepelí zaistených nožov. Z grafického porovnania je vidno, že nože sú veľké a do rán sa nezmestia. Viď nôž č.73 a nôž č.B2
Znalci v závere posudku uvádzajú, že zraňujúci predmet mal vo vzdialenosti 10 až 12 cm od hrotu šírku 2,5 až 3 cm. V znaleckom posudku sú však popísané aj rany, ktoré majú hĺbku 10 až 12 cm, ale na povrchu tela majú dĺžku 2 cm, 2,2 cm, 2,3 cm, 2,4 cm. Akým nožom boli urobené tieto rany? Znalci v posudku popísali rany ako bodné, ale jedná sa o rany bodnorezné. Pri bodnoreznej rane je vbod zväčšený narezaním a preto veľkosť rany nezodpovedá veľkosti čepele noža. Rana je väčšia, ako čepeľ noža. Znalec Ivan v rámci obhajoby záverov svojho posudku túto skutočnosť zatajil. Zároveň aby obhájil svoje tvrdenie, že zaistené nože mohli byť zraňujúce predmety klamal, keď povedal, že bodná rana sa po vytiahnutí noža zmenší o 30 percent.
Porovnaním veľkostí rán na Tomášovom tele a veľkostí čepelí zaistených nožov je záver, že nôž s čiernou rukoväťou, stopa č. 73 nemohol urobiť ani jednu ranu a nôž s pestrofarebnou rukoväťou, stopa č. B2 mohol urobiť štyri rany z 25-tich popísaných rán.
K uvedeným nožom sa ešte vrátime v samostatnom článku, kde predstavíme analýzu, ktorou dokážeme, že s nožmi bolo po skutku vedome manipulované.
Znalecký posudok na Juditine zranenia je pre vyšetrovateľa najväčší tromf, na ktorom postavil svoju vyšetrovaciu legendu. Na tomto mieste je dôležité povedať, že vyšetrovateľ nemá jediný dôkaz, že skutok, z ktorého je Judita obvinená naozaj spáchala. Pre objektívnosť v rámci tohto článku pripájame aj fotografie Juditiných zranených rúk (foto č.1, foto č.2, foto č.3), znalecký posudok znalca Krajčoviča a aj celú výpoveď znalca Krajčoviča z hlavného pojednávania. Po oboznámení sa s týmito dokumentmi si môže každý sám urobiť vlastný názor.
Celé „divadlo“ začína zadaním otázok vyšetrovateľa znalcovi. Tieto otázky sú tendenčné a navádzajúce tak, aby vyšetrovateľ dostal odpovede, ktoré podporia jeho legendu. Znalec Krajčovič bol vyšetrovateľom ubezpečený, že prípad nikdy nedospeje do štádia, že bude musieť svoj posudok obhajovať na súde. Bol ubezpečený, že dievča sa prizná a prípad bude rýchlo vyriešený. Tieto informácie sú z prostredia polície a zapadajú do celkového obrazu tohto prípadu.
Juditine zranenia na rukách sú takmer totožné so zraneniami, ktoré na rukách utrpel Tomáš. V Tomášovom prípade znalec MUDr. Ivan (robil pitvu) bez najmenších pochybností konštatuje, že tieto zranenia sú obranné. Znalec Krajčovič však bez najmenších pochybností vo svojom znaleckom posudku prijíma záver, že Juditine zranenia rúk nie sú obranného charakteru, ale že si tieto zranenia spôsobila sama. Aby sa prezentovala ako spoluobeť a takýmto spôsobom zahladzovala stopy.
Keď sa porovnajú Tomášove a Juditine zranenia rúk, zistíme, že Tomáš mal len rezné poranenia a Judita mala rezné aj bodné. Juditine zranenia sú podrobne popísané v operačnej správe.
Po oboznámení sa so znaleckým posudkom, ktorý zabezpečil vyšetrovateľ, obhajoba oslovila znalcov v blízkom zahraničí (Česká republika, Rakúsko) a predložila dva znalecké posudky, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že Juditine zranenia sú obranné. Možno sa pýtate, prečo obhajoba oslovila práve zahraničných znalcov? Preto, lebo je verejným tajomstvom, že znalci na Slovensku spolupracujúci s orgánmi činnými v trestnom konaní robia tieto znalecké posudky podľa potrieb vyšetrovateľa. K tomuto poznaniu prišli aj Juditiny rodičia, keď sa snažili zabezpečiť znalecký posudok na Juditine zranenia na Slovensku. Oslovili viacerých znalcov a znaleckých organizácií, ale aj po počiatočnom prísľube sa nakoniec všetci zdvorilo ospravedlnili. Preto sa rozhodli pre znalcov z Českej republiky a Rakúska.
V krátkosti poukážeme na skutočnosti, ktoré dokazujú, že znalec Krajčovič vypracoval znalecký posudok podľa požiadaviek vyšetrovateľa.
Znalecký posudok vypracoval bez oboznámenia sa s operačným protokolom, ktorý popisuje Juditine zranenia a následne ich ošetrenia. Znalec videl Juditine zranenia len na fotografiách a potom asi o mesiac, keď zranenia už boli zahojené. Vo svojom posudku ani raz neuviedol, ktorá Juditina ruka je dominantná. Judita mala rezné a bodné poranenia na oboch rukách.
Znalec však v posudku vôbec nepopísal, ako si „mala“ tieto zranenia spôsobiť. Či si najskôr pravou rukou poškodila ľavú a potom ľavou rukou pravú, alebo naopak.
Znalec Krajčovič mal svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní obhájiť závery svojho znaleckého posudku. Pôvodne mal na súde obhajovať svoj posudok ako prvý a následne po ňom mali obhájiť závery svojich posudkov znalci zabezpečení obhajobou. V takomto poradí boli znalecké posudky založené do vyšetrovacieho spisu.
Predsedníčka senátu však zmenila poradie výsluchu znalcov, ako prví obhajovali svoje závery znalci obhajoby a následne znalec obžaloby. Aj napriek tomu, že súd dal znalcovi Krajčovičovi k dispozícii zápisnice z výsluchu znalcov obhajoby, znalec Krajčovič neobhájil záver svojho posudku. Opakovane bol obhajobou v rámci výsluchu usvedčený z klamstva, sám si protirečil, modifikoval záver svojho posudku a vytváral nové závery. Toto je jednoznačne preukázateľné zo zápisnice z hlavného pojednávania.
Znalec Krajčovič aj napriek tomu, že nedokázal popísať, resp. vysvetliť ako si mala Judita spôsobiť sama jednotlivé zranenia, neochvejne zotrváva na tvrdení, že zranenia si urobila sama a takto maskovala skutok, z ktorého je obvinená. Nevie popísať priebeh zraňovania sa, ale tvrdí, že je to tak. Legenda vyšetrovateľa postavená na tomto znaleckom posudku sa úplne rozpadla.
To čo sa deje v Juditinom prípade je od začiatku podozrivé. Z nejakého dôvodu niekomu veľmi záleží na tom, aby bola Judita uznaná vinnou a odsúdená. Už na prvý pohľad je tu ale veľa nejasností a podozrení. Vyšetrovanie je vedené len jedným smerom – proti Judite. V spise je zadokumentovaných veľa dôkazov, na niektoré sme poukázali aj dnes, a ktoré dokazujú Juditinu nevinu. Naopak, v spise nie je ani jeden dôkaz, ktorý by dokazoval Juditinu vinu.
Skutok sa stal vo štvrtok 16. 5. 2019. Vyšetrovateľ mal už v ten večer jasno, že páchateľom je Judita. Juditu operovali nasledujúci piatok a víkend strávila v nemocnici. V pondelok 20.5.2019 vyšetrovateľ obvinil Juditu zo závažného trestného činu a popoludní ju zobral do cely predbežného zadržania. Policajtovi stačí na obvinenie len podozrenie a následne má v takomto prípade 72 hodín na to, aby cestou dozorujúceho prokurátora predložil návrh na vzatie obvineného do vyšetrovacej väzby. O tejto vyšetrovacej väzbe rozhoduje sudca v prípravnom konaní.
O Juditinej väzbe sa rozhodovalo vo štvrtok 23. 5. 2019. Sudca pre prípravné konanie rozhodol, že berie Juditu do vyšetrovacej väzby. Vyšetrovacia väzba môže trvať maximálne 7 mesiacov a pred koncom tejto lehoty musí vyšetrovateľ predložiť dozorujúcemu prokurátorovi návrh na vznesenie obžaloby a následne dozorujúci prokurátor vznesie obžalobu. Keď vyšetrovateľ návrh na vznesenie obžaloby nepredloží, požiada o predĺženie väzby. V Juditinom prípade bola vznesená obžaloba a súd túto obžalobu prijal. Vyšetrovacia väzba sa zmenila na súdnu väzbu. K dnešnému dňu je Judita vo väzbe 523 dní.
Z prostredia polície je známe vyjadrenie vyšetrovateľa Hulmana: „dievča hodíme do väzby, za týždeň sa prizná“. Lenže prešiel týždeň, mesiac, rok a Judita sa nepriznala. Ako je možné, že obvinená sa „nezlomila“, nepoľavili jej nervy, nezrútila sa? Naopak, trvá na svojej nevine. Aj keď viaceré médiá priniesli informácie o tom, že sa na začiatku priznala, nikdy sa nič také nestalo.
Počas vyšetrovania dostávali rodičia otázky typu: …prečo kladiete taký odpor…, …prečo sa nechcete dohodnúť… a podobne. Opakovane boli urobené pokusy vynútiť si od Judity priznanie. Či už vyhrážaním sa vysokým trestom, prísľubom nízkeho trestu alebo znevažovaním práce jej obhajcov. Judita vždy odpovedala, že sa nikdy neprizná k tomu, čo neurobila. Tak isto bol vytváraný tlak na Juditinu rodinu, hlavne na mamu a sestru, aby presvedčili Juditu, nech sa prizná. Rodine boli podsúvané klamlivé informácie, že všetko je jasné, dôkazy sú jednoznačné a prípad vyriešený.
Ešte v týždni, keď sa malo rozhodovať o Juditinej väzbe, bol Juditinej rodine poslaný odkaz, že ak si na zastupovanie vyberú kanceláriu advokáta Chlapíka, Judita nepôjde do väzby. V tejto kancelárii je zamestnaná manželka sudcu Béreša, toho sudcu Béreša, ktorý rozhodoval u Juditinej väzbe. Keďže odkaz ostal bez odozvy, Judita bola zobratá do väzby.
Na pojednávaní o väzbe za účasti sudcu Béreša, prokurátora Mikuláša a obhajcu Otrubu sa v rámci rozhodovania rozoberala aj situácia, ako došlo k premiestneniu Tomášovho tela v rámci bytu, kde sa skutok stal. Tomášove telo pôvodne ležalo v chodbičke pri vstupných dverách do bytu. Krvavé stopy na podlahe však dokazujú, že telo bolo premiestnené (pretiahnuté) smerom do vnútra bytu. Na pojednávaní o vzatí do väzby sudca Béreš a prokurátor Mikuláš riešili nad fotografiou z miesta činu, kto a akým spôsobom premiestnil telo zo vstupnej chodbičky do bytu. Celé to uzavreli tak, že telo pretiahla do vnútra bytu Judita s jediným zámerom – zahladzovať stopy. Táto skutočnosť bola podľa sudcu Béreša rozhodujúcou pre vzatie Judity do väzby.
V čase posudzovania fotografie však prokurátor Mikuláš aj vyšetrovateľ Hulman vedeli, že telo premiestnili záchranári, ktorých Judita privolala. Počas premiestňovania tela bolo prítomných šesť záchranárov a dvaja policajti. Prokurátor Mikuláš vedel pravdu, kto a ako telo premiestnil, ale na pojednávaní o väzbe túto informáciu vedome zatajil, a tak zariadil, aby Judita bola vyšetrovaná väzobne.
Vyšetrovateľ aj prokurátor sú vo svojich funkciách preto, aby hľadali pravdu a nie preto, aby ju potláčali. Toto ich správanie len dokresľuje obraz, ako bolo vyšetrovanie vedené a ako bolo dozorované.Tak, ako píšu rodičia vo svojich vyjadreniach v rámci rozhodovania o väzbe, tak ako argumentujú obhajcovia, Judita bola zobratá do väzby protizákonne, tak isto je vo väzbe protizákonne držaná dodnes.
O Juditinej väzbe, jej zrušení alebo nahradení sa rozhodovalo už 6-krát. Obhajoba sa vo svojej argumentácii opiera o Trestný poriadok, o judikáty Najvyššieho súdu, o judikáty Ústavného súdu, ako aj o judikáty Európskeho súdu. Avšak sudca pre prípravné konanie Béreš a následne sudkyňa Pilátová nerešpektujú platné zákony, robia vlastný výklad zákonov a rozhodujú svojvoľne.
Obvinený môže byť vzatý resp. držaný vo väzbe z troch dôvodov. Z dôvodu, že by utiekol, z dôvodu, že by ovplyvňoval svedkov a maril vyšetrovanie a z dôvodu, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Práve tento dôvod – pokračovanie v páchaní trestnej činnosti využívajú súdy (okresný a krajský) na odôvodnenie svojich rozhodnutí, prečo ponechávajú Juditu vo väzbe.
Znalec z odboru psychiatria v závere svojho posudku na otázku vyšetrovateľa – zistite, či pobyt obvinenej je na slobode nebezpečný odpovedá: „Z medicínskeho hľadiska nepovažujem pobyt obvinenej Judity Hany Konečnej na slobode za nebezpečný pre spoločnosť. Uloženie ochranného opatrenia u nej nenavrhujem“. Načo sa menuje znalec, keď sa jeho závery ignorujú?
V zmysle Zákona o sudcoch sudca rozhoduje nestranne, spravodlivo a len na základe skutočností zistených so zákonom. Spravodlivé rozhodovanie nemôže byť založené na vyberaní „vyhovujúcich“ skutočností a ignorovaní „nevyhovujúcich“ skutočností.
Z prostredia Okresného súdu Žilina je známe vyjadrenie sudkyne Pilátovej, ktorá dostala Juditin prípad, že ju „odsúdi“. Toto vyjadrenie urobila v čase, keď jej bol prípad pridelený, ale nemala prečítanú ani jednu stránku zo spisu. Sudkyňa Pilátová je známa tým, že je chránenkyňou sudcu Béreša. Toho Béreša, ktorý je dnes vo väzbe pre podozrenie z korupčného správania pri výkone funkcie sudcu.
Vyšetrovateľ Hulman zle vyšetril vraždu Tomáša. Či to urobil z neschopnosti, alebo zámerne, to ukáže čas. V spise je dostatok indícií aj na iné smery vedenia vyšetrovania, ale tieto Hulman vytrvalo ignoroval a pri tom mu asistoval dozorujúci prokurátor Mikuláš. My sa k týmto indíciám vrátime v niektorom z ďalších pripravovaných článkov.
Zo zápisníc z hlavných pojednávaní je zrejmé, že sudkyňa Pilátová nie je nestranná, jasne stojí na strane prokurátora, dovoľuje mu porušovať Trestný poriadok a pojednávanie vedie s jasným cieľom odsúdiť Juditu.
Tak, ako to vo svojich vyjadreniach prezentuje obhajoba a rodičia, vyšetrovateľ mimo nepravdivého znaleckého posudku znalca Krajčoviča, nepredložil žiaden dôkaz o Juditinej vine, nenašiel žiaden motív, prečo by Judita mala spáchať skutok, ktorý je jej kladený za vinu.
Jediné, čo môže zachrániť vyšetrovateľa Hulmana a prokurátora Mikuláša je, že sa Judita prizná. A keďže obvinená od začiatku tvrdí, že skutok nespáchala, začína hra o čas. Toto priznanie sa snaží prokurátor Mikuláš za pomoci sudkyne Pilátovej dosiahnuť nezákonnou väzbou. Väzbou chcú Juditu zlomiť, donútiť ju k priznaniu a tým si zachrániť vlastný krk. Pretože, ak by súd zbavil Juditu obžaloby, oslobodil ju, tak nikto zo zainteresovaných Hulman, Mikuláš, Béreš, Pilátová nedokážu vysvetliť viac ako 520 dní Juditinej väzby. Bol by to pre nich problém galaktických rozmerov, a preto robia všetko pre to, aby donútili Juditu k priznaniu a mohli ju následne odsúdiť.
Dôkazná situácia na strane obžaloby nie že je slabá, ale žiadna. Obžaloba nemá žiaden dôkaz, ktorým by dokázala Juditinu vinu. Obvinenie bolo vyšetrovateľom Hulmanom úmyselne vykonštruované s jediným zámerom obviniť Juditu.
V prípade Tomáša a Judity figuruje ešte jedna zaujímavá postava, a to zástupca poškodených – Halagan. Je to osoba s právnickým vzdelaním patriaca do skupiny tzv. žilinských vybavovačov na súdoch. Slabé právne povedomie nahrádza veľmi dobrými kontaktmi medzi sudcami a prokurátormi. Zastupuje Tomášovu rodinu vo veci výšky náhrady škody pre stranu poškodených. Halagan navonok zastupuje Tomášovu rodinu, no v skutočnosti vedie boj s Juditinou mamou, pretože práve ona mu nechala prepadnúť syna na škole, kde učila. Tento chlapec neurobil ani opravné skúšky a až na intervenciu riaditeľky školy ho nechala Juditina mama postúpiť do vyššieho ročníka.
Halagan živí v Tomášovej rodine nenávisť proti Judite, pričom tak ako všetci ostatní zainteresovaní (Hulman, Mikuláš, Béreš, Pilátová) vie, že Judita skutok nespáchala. Vidina vysokého odškodného, ktoré sa podľa „žilinského kľúča“ delí 1/3 pre rodinu, 1/3 pre advokáta, ktorý to vybaví a 1/3 pre sudcu, ktorý to odklepne, je vysokou motiváciou obviňovať Juditu.
Ak vám informácie na týchto stranách pripomínajú science-fiction alebo nepodarenú kriminálku, nie ste ďaleko od pravdy. Toto je však realita, žiadny vymyslený príbeh. Prečo však práve prípad Tomáša a Judity nebol poriadne vyšetrený? Prečo ho od samého začiatku sprevádzajú nečinnosť, ľahostajnosť, jednostrannosť či úmyselné protiprávne konanie zainteresovaných? Prečo toľko otáznikov? V tomto príspevku sme vám odkryli niektoré z nich a zároveň ich podložili viditeľnými dôkazmi. Je ich však oveľa viac a budeme sa im venovať v ďalších pripravovaných materiáloch. Lebo spravodlivosť by nemala byť slepá. Tak otvorme oči.
V piatok 27.11.2020 sudkyňa Pilátová odsúdila Juditu napriek tomu, že existujú dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú jej nevinu a naznačujú možný motív a páchateľa.
Vykonanie týchto dôkazov sudkyňa na hlavnom pojednávaní nepripustila. Na získaní týchto dôkazov pracujeme. Po ich získaní ich ihneď zverejníme.
Na jednom z posledných hlavných pojednávaní obhajoba predložila znalecký posudok rakúskeho znalca – súdneho lekára prof. Dr. Mário Daroka, ktorý posudzuje Juditine zranenia rúk a tiež porovnáva veľkosti nožov s veľkosťami bodnorezných rán, ktoré utrpel Tomáš.
Závery sú jednoznačné: Juditine zranenia sú OBRANNÉ a nože označené ako vražedné zbrane NEMOHLI spôsobiť Tomášove zranenia vzhľadom na ich veľkosť – nože sú výrazne väčšie ako rany.
Zarážajúce je, ako sudkyňa Pilátová po porade s prokurátorom Mikulášom naložila s týmto dôkazom – odmietla výsluch znalca prof. Dr. Daroka a nedovolila ani prečítanie tohto posudku.
Jediným dôvodom takéhoto protiprávneho konania je, že tento posudok úplne vyvracia verziu obžaloby.
Zdroj: judita.online / hlavnydennik.sk
PODPORTE nezávislé médium.
Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
ďakujeme
Vyhlásenie:
Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Na kauzu upozornil Erik Kaliňák. Ministerstvo školstva pod velením Branislava Gröhlinga podpísalo zvláštnu zmluvu. Na…
Igor Matovič u Braňa Závodského v relácii tvrdil, že nenesie žiadnu vinu za 20 000…
J. Hrabko zhodnotil súčasnú politickú situáciu na Slovensku. Podľa neho, problémom vládnej koalície nie je…
Sťažnosť na ÚPN vo veci selektívnej prezentácie dejín na „Festivale slobody 2024“ Združenie slovenskej inteligencie…
Bývalý policajný prezident pred súdom. Petra Kovaříka posadila prokuratúra na lavicu obžalovaných za epizódu v…
Prípad, o ktorom médiá mlčia Tento týždeň vydal Ústavný súd dôležité rozhodnutie, ktoré akoby prešlo…