Nové náboženstvo na Slovensku – viera v dôveryhodnosť kajúcnikov a jej mediálne miništrovanie

Takmer 150 sudcov, advokátov a príslušníkov ďalších právnických profesií zverejnilo výzvu na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v SR. Sformulovali v nej výhrady k viacerým udalostiam, ku ktorým podľa signatárov došlo a dochádza v SR a ktoré majú za následok porušovanie princípov právneho štátu.

Informovali o tom aj na portáli dennikstandard.sk sudcovia Okresného súdu Bratislava II Patrik Števík a Eva Bieliková. Signatári kritizujú aj spôsob využívania inštitútu spolupracujúceho svedka či podmienky výkonu kolúznej väzby v SR. Upozorňujú pritom na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. „Za veľký problém považujeme aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií, pričom negatívne vnímame úniky zo spisov a zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení,“ píše sa vo výzve. (Ako je obvyklé – médiá ju akosi „obišli“ vo víre iných udalostí )

Mimoriadne veľkú váhu v téme zohráva aj článok JUDr. Petra Šamka, sudcu Krajského súdu v Bratislave na portáli pravnelisty.sk. Redakcia z neho vyberá:

Kult za­ru­če­nej prav­dov­rav­nos­ti ka­júc­ni­ka

„V ro­ku 2020 ma v tres­tnom prá­ve prek­va­pi­la až ná­bo­žen­ská vie­ra v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov (spolu­pra­cu­jú­cich ob­vi­ne­ných, či ko­run­ných sved­kov). Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vo svo­jich uz­ne­se­niach o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, sú­dy vo svo­jich vä­zob­ných uz­ne­se­niach, či via­ce­ré mé­diá vo svo­jich opa­ku­jú­cich sa člán­koch sa pri tej­to té­me dos­lo­va až pred­há­ňa­li v hľa­da­ní tých správ­nych ar­gu­men­tov, z kto­rých musí byť kaž­dé­mu jas­né, že ka­júc­nik ne­má dô­vod kla­mať, ho­vo­rí prav­du a ak niek­to kla­me, tak to mu­sí byť prá­ve oso­ba vo­či kto­rej ka­júc­nik vy­po­ve­dá.“

„Vy­chá­dza­lo sa tu zrej­me z to­ho, že po­kiaľ bu­dú mé­diá, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, res­pek­tí­ve sú­dy neus­tá­le (dl­ho­do­bo) opa­ko­vať, že ka­júc­nik ne­mô­že byť báj­kar, tak sa ten­to ná­zor vo všeo­bec­nos­ti pri­jí­me ako ne­men­ný fakt (no­to­rie­ta), o kto­rom ne­má vý­znam po­chy­bo­vať a kto­rý do­ká­žu spo­chyb­ňo­vať len tie oso­by, kto­ré ob­ha­ju­jú pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti (nie ob­vi­ne­ných, ale pá­cha­te­ľov, pre­to­že ka­júc­nik nie je žiad­ny kla­már), prí­pad­ne už len sús­tav­ní spo­chyb­ňo­va­či in­šti­tú­tu spolu­pra­cu­jú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho. Ozna­čo­vať ti­sic­krát opa­ko­va­né tvr­de­nie za prav­du je bež­ná ľud­ská vlas­tnosť (sla­bosť), po­kiaľ sa však nes­mie o nej po­chy­bo­vať, cel­kom ľah­ko sa z nej sta­ne to­ta­lit­ný prin­cíp.“

„Po­sad­nu­tosť za­ru­če­nou prav­dov­rav­nos­ťou ka­júc­ni­ka ne­má pri­tom žiad­ny ra­cio­nál­ny zá­klad, pre­to­že tres­tné ko­na­nie nie je za­lo­že­né na vie­re, ale je za­lo­že­né na do­ka­zo­va­ní.“

„V Tres­tnom po­riad­ku pri­tom neexis­tu­je žiad­ne us­ta­no­ve­nie, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka je ne­ja­ký „su­per dô­kaz“ (či dô­kaz dô­ka­zov – ako sa to čas­to pod­sú­va ve­rej­nos­ti), pri kto­rom pla­tí tzv. pre­zum­pcia prav­di­vos­ti (me­cha­nic­kej vie­ro­hod­nos­ti) ta­ké­ho­to dô­ka­zu. Rov­na­ko tak v Tres­tnom po­riad­ku nik­to ne­náj­de pre­zum­pciu lži­vos­ti vý­po­ve­de to­ho, vo­či ko­mu ka­júc­nik vy­po­ve­dá a už vô­bec v Tres­tnom po­riad­ku ne­mož­no nájsť us­ta­no­ve­nie, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka by sa ma­la ove­ro­vať až po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia oso­bám, kto­ré ako pá­cha­te­ľov ozna­ču­je vo svo­jej vý­po­ve­di a nie eš­te pred­tým. Ide o rov­no­cen­né dô­ka­zy a nie je žiad­ny dô­vod dá­vať, bez ďal­šie­ho do­ka­zo­va­nia, pred­nosť vý­po­ve­di ka­júc­ni­ka, auto­ma­tic­ky ju ozna­čo­vať za prav­di­vú a naiv­ne pred­pok­la­dať už na za­čiat­ku tres­tné­ho stí­ha­nia vie­ro­hod­nosť prá­ve vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka. Ta­ké­to hod­no­te­nie dô­ka­zov je svoj­voľ­né, nie je ve­de­né žiad­ny­mi lo­gic­ký­mi ar­gu­men­ta­mi a pre­to po­ru­šu­je us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku.“

Po­va­žu­jem za nep­ri­ja­teľ­né, aby sa skut­ko­vé zis­te­nia v tres­tnom ko­na­ní vy­tvá­ra­li, či sto­tož­ňo­va­li s neoverenými tvr­de­nia­mi ka­júc­ni­ka, či akej­koľ­vek inej oso­by. Neo­ve­re­né tvr­de­nia nie sú skut­ko­vý­mi zis­te­nia­mi a sa­mé oso­be, by ne­ma­li pos­ta­čo­vať ani na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia.“

„Ka­júc­nik ho­vo­rí vždy prav­du, pre­to­že ne­má dô­vod kla­mať“, je ne­lo­gic­ká man­tra ro­ku 2020 a už tre­ba len dú­fať, že zá­ko­no­dar­ca čos­ko­ro vlo­ží tú­to ma­gic­kú ve­tu pria­mo do Tres­tné­ho po­riad­ku s prí­ka­zom, že ka­júc­ni­ko­vi je nut­né ve­riť vo všet­kých sme­roch a bez­pod­mie­neč­ne.“

zdroj: hlavný denník

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.