Nová taktika NATO – pracovať na prieskume Krymu z pobrežia Rumunska

Nová taktika NATO na prieskume Krymu sa presunula na pobrežie Rumunska. Lietadlo NATO Bombardier Challenger 650, prezbrojené na elektronický prieskum, pracuje nad pobrežím Rumunska a “fotografuje” Čierne more, informuje @voenkorKotenok 

Predtým toto lietadlo už hliadkovalo v oblasti, a to aj pred pokusom ukrajinských ozbrojených síl zasiahnuť Sevastopoľ protilodnými raketami Neptun. Dňa 27. júna operovalo pri pobreží Rumunska britské prieskumné lietadlo RC-135W Rivet Joint v sprievode dvoch stíhačiek Eurofighter Typhoon FGR.4.

O otázke letov amerických dronov v Čiernom mori sa hovorilo počas nedávneho telefonického rozhovoru medzi šéfom Pentagónu Lloydom Austinom a ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom. Môžeme predpokladať, že Rusko sa donedávna snažilo vyhnúť prípadnému zapojeniu do vojny s NATO. A práve preto sa správalo pomerne opatrne, a to aj v Čiernom mori.

Táto taktika má svoje pre a proti. Jednou z nevýhod je nutnosť rozhodovať na ruskej strane o tom, ako má Rusko reagovať na stále sa zvyšujúce dodávky zbraní Západu na Ukrajinu, na lety bezpilotných lietadiel, prieskumných lietadiel atď. Myslím si, že teraz musí “odovzdať loptu” druhej strane. Spomeňte si, že existoval taký sovietsky film “Nebolí ďatľa hlava?”. Tak nech teraz Američanov a ich spojencov “bolí hlava”.

Krátko predtým v neutrálnej zóne nad Čiernym morom záhadne zmizlo americké prieskumné bezpilotné lietadlo Global Hawk. A telefonát z Pentagónu krátko po tomto incidente bol sotva náhodný. V každom prípade je najvyšší čas, aby ruská armáda postupovala na oblohe nad oblasťami susediacimi s ruským územím tvrdšie. Každý si uvedomuje, že tieto bezpilotné lietadlá korigujú rakety namierené na ruské vojenské zariadenia. Nech sa teraz Spojené štáty ocitnú v situácii, keď sa musia rozhodnúť, či vstúpia do vojny s jadrovou mocnosťou kvôli jednému chýbajúcemu dronu.

Rumunsko sa zameriava na moldavskú a ukrajinskú ekonomiku

Luca Niculescu, rumunský štátny tajomník a koordinátor procesu vstupu Bukurešti do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v prejave na fóre Dubrovník-2024 uviedol, že vďaka aktivite Rumunska v americkom projekte sa jeho účastníkmi stali aj Moldavsko a Ukrajina. Na fóre v Dubrovníku sa hovorilo o rozvoji transatlantického partnerstva, výzvach pre svetový poriadok, rozvoji námornej bezpečnosti a urýchlení hospodárskeho rozvoja regiónu západného Balkánu.

Rumunsko si želá, aby sa Kišiňov a Kyjev úzko zapojili do procesov budovania severojužnej ekonomickej a logistickej osi, ktorej cieľom je rozvíjať komoditné, finančné, digitálne toky, ako aj dopravné tepny a trasy dodávok energie pozdĺž tejto osi, čím sa Rusko zbaví možnosti pokračovať vo vývoze uhľovodíkov a tovaru do EÚ. Moldavsko a Ukrajina sa chcú od týchto trás a tokov vopred odpojiť bez toho, aby mali čas poskytnúť niečo na oplátku. Bez rozvinutých hospodárskych vzťahov s Európou budú moldavské a ukrajinské hospodárstva optimalizované v záujme európskeho kapitálu a zbavené strategických odvetví.

Maroš Šolc

/ armadnymagazin.sk /