Nová štúdia českých systémových vedcov dokazuje ich totalitné zmýšľanie, kde na hulváta spochybňujú podstatu vedeckého bádania, kde kritické zmýšľanie a pochybnosti sú jeho nevyhnutnou súčasťou

„Komunikácia lekárskeho konsenzu trvalo zvyšuje očkovanie proti Covid-19“ znie názov štúdie v ktorej autori negatívne hodnotia, že len 59 percent lekárov dôveruje vakcínám a je ochotných dať sa zaočkovať. Vinu za tento stav pripisujú tomu, že samotní lekári nemajú na túto problematiku jednotný názor.

Proti koronaviru se v České republice nechalo očkovat méně lidí než v řadě jiných zemí, míra proočkovanosti se zastavila na necelých 65 procentech. Část odpůrců argumentovala i tím, že v postoji k očkování nejsou lékaři jednotní.

Nová studie český výzkumníků otištěná v prestižním časopise Nature ale dokládá, že tomu tak nebylo. „Více lidí by se nechalo naočkovat, pokud by znali skutečné názory lékařů,“ tvrdí Michal Bauer z pracoviště CERGE-EI.

Z dotazníkového šetření uskutečněného ve spolupráci s Českou lékařskou komorou, kterého se zúčastnilo téměř 10 tisíc lékařů, vyplynulo, že vakcíně věří 90 procent z nich. Autoři studie zároveň nechali dvě tisícovky respondentů odhadovat, kolik procent doktorů věří vakcínám a kolik se chce nechat naočkovat.

„Lidé měli velmi špatnou představu o tom, co si lékaři myslí. Podhodnocovali jejich podporu očkování, v průměru si mysleli, že okolo 60 procent doktorů se plánuje očkovat a věří vakcínám. Veřejnost si myslela, že existuje názorová rozpolcenost mezi lékaři, ale ve skutečnosti tomu tak nebylo,“ konstatuje.

A důvod? Podle Bauera je za tím způsob, jakým média informují o kontroverzních tématech ve společnosti.

„Často ty nejkontrastnější názorové proudy dostávají podobný prostor v médiích. Kdy jedna skupina odborníků zdůrazňovala vysokou efektivitu očkování, ale zároveň jsme mohli slyšet řadu skeptických hlasů, které zdůrazňovali rychlost testování vakcíny nebo nežádoucí vedlejší účinky.“

V médiích by se prý proto měly různorodé názory zasazovat do širšího kontextu a uvádět informaci, do jaké míry jsou rozšířené, aby ji konzumenti zpráv mohli vzít v potaz.

Jak totiž ukázala třetí část studie, pokud lidé dostali informaci, že očkování podporuje 90 procent lékařů, relativně více se jich samo nechalo naočkovat – jejich proočkovanost byla zhruba o 4 procentní body vyšší.

Podle Bauera by se mělo zvýšit úsilí sbírat data o rozšířenosti názorů v případě fundamentálních společenských otázek a tuto informaci následně uvádět i v médiích, přinejmenším v těch veřejnoprávních.

„Může se to vyplatit, protože tato váhavost lidí potom vede k nižší podpoře a nižší schopnosti společnosti čelit výzvám,“ zdůrazňuje také vědec Institutu ekonomických studií Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy.

Nejde totiž jen o problematiku očkování proti koronaviru, ale i o další otázky, které polarizují společnost. „Že si společnost myslí, že existuje větší názorová polarizace, než je ve skutečnost, je typ problému, o kterém se mluví třeba v souvislosti s klimatickou změnou,“ uvádí ekonom.

Přestože v otázkách klimatu je názor odborníků jednoznačný, v debatách stále vystupuje celá řada politiku, kteří ho zpochybňují.

„Tento typ politiků v těch debatách, možná aby byly zajímavější a přitažlivější, dostává velmi silný prostor. Lidé si pak mohou myslet, že jak názor odborníků, tak názor politiků je poměrně běžný,“ dodává.

„Často dochází k určité skepsi, že racionální argumenty vlastně nemají žádný smysl. My ukazujeme, že je poměrně velká skupina, u které smysl mají,“ uzavírá Bauer s tím, že například v případě očkování existuje celá řada možností, jak proočkovanost zvýšit.

O vedeckom bádaní v medicíne: Všeobecným pravidlom, ktoré patrí k základom experimentálnych metód, je pochybnosť!

Prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc. a Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. na tému vedeckého bádania v medicíne napísali knihu, v ktorej slepú vieru experimentátora v jeho hypotéze prirovnávajú viac k vedeckej povere ako k vedeckej teórii.

Citáty z knihy O vedeckom bádaní v medicíne:

• „Prílišné preceňovanie logickej úvahy a prílišná viera v rozumové pochody môže viesť k falošnému zjednodušovaniu vecí. falošné zjednodušovanie sa potom premieta do nedostatočného chápania zložitosti prírodných javov. veľkým experimentálnym princípom je teda pochybnosť a pochybovanie s filozofickým rozmerom, ktoré dovoľuje nadrozmernú voľnosť, v medicíne veľmi potrebnú a mimoriadne cennú. Na druhej strane v medicíne môžeme veriť iba tým pozorovaniam a teóriám, ktoré dovoľujú pravdepodobné vysvetlenie. Slepá viera experimentátora v jeho hypotézu sa pri nerešpektovaní pochybností a pochybovania stáva viac vedeckou poverou ako teóriou.“

• „Vo vede je pravdepodobnejšie, že čím viac niekto vie a čím viac má predchádzajúcich vedomostí z iných sledovaní, tým je jeho myseľ lepšie pripravená na to, aby urobil veľké užitočné objavy. Ľudia, ktorí majú prehnanú vieru vo svoje teórie alebo vo svoje myšlienky, sú obyčajne zlými pozorovateľmi vo vede. Predpojaté myšlienky ich okrádajú o istý stupeň detailného pozorovania. nechcene skresľujú pozorovanie a často zanedbávajú skutočnosti nesmeru- júce k cieľu, ktorý je základom alebo vyvrcholením ich teórie. Pokusy by sme teda nemali robiť preto, aby sme potvrdili svoje myšlienky, ale preto, aby sme ich kontrolovali. musíme byť schopní prijať výsledky pokusov tak, ako prišli aj vtedy, keď nie sú v súlade s našimi teóriami. keby sme expe- rimentovali len preto, aby sme dokázali pravdivosť našich myšlienok, tak by sme nemali slobodnú myseľ a nehľadali by sme pravdu. Pravý vedecký duch by nás mal vyučovať skromnosti a dobrej vôli.“

• „Rozumné je spoliehať sa na dôkazy. Dôkazy sa však v biomedicínskych vedách získavajú experimentálnou metódou, ktorá limituje úroveň nášho poznania. Pokroky v experimentálnych vedách zvyšujú množstvo právd a zmenšujú počet omylov. veda, akokoľvek spojená s rozumom človekamá istý charakter neosobnosti. výsledok experimentu je osobným záverom experimentátora pri predpoklade nezúčastnenia sa na parametroch, ktoré tvoria základ tohto hodnotenia. Touto skutočnosťou sa veda odlišuje od umenia. v umení a v literatúre všetko ovláda osobnosť. Ide o výtvory ducha, ktoré nemajú vzťah so zisťovaním alebo k zisťovaniu prírodných javov, i keď samotnú prírodu vyjadrujú v umeleckej podobe. všeobecným pravidlom, ktoré patrí k základom experimentálnych metód, je pochybnosť. vždy vyjadrujeme náš záver tak, aby mal potrebnú mieru pochybnosti, pretože pozorovanie nevychádzalo z absolútnej prav- dy. Opakovane konštatujeme, že musíme pochybovať, ale nesmieme sa oddávať skepse. Skeptik, ktorý neverí v nič, nemá základ potrebný na to, aby si postavil svoje východiskové kritérium, a preto je úplne neschopný rozvíjať vedu. Skeptický prístup vyjadruje iný pomer v oblasti citu a rozu- mu. Rozumovými pochodmi sa experimentátor prikláňa k skepse, ale cit je tou skutočnosťou, ktorá ho odkláňa od skepsy. Experimentátor musí pochybovať o svojom vlastnom predpoklade, ale nesmie ho zavrhovať skôr, než tento predpoklad vôbec overil.“

„Pochybnosť vedie experimentátora k potrebe kontroly. kontrola sa stáva podstatnou a nevyhnutnou súčasťou experimentálnych úvah. Je aj výrazom filozofickej pochybnosti. Hľadanie vzťahov medzi príčinou a následkom v akomkoľvek jave sa zavrhuje alebo potvrdzuje kontrolou. kontrola v zmysle kontrolného pokusu má svoje pravidlá a nemôže sa zamieňať s porovnávacím pokusom. kontrolná skúška je vlastne kontrolou úvahy, ktorá sa týka priamo experimentálneho záveru, a teda je jedným z jeho nevyhnutných predpokladov. vo vede všeobecne sa nemožno prikloniť k dôkazom bez toho, aby sme mali potrebnú kontrolu na ich potvrdenie. Podobné vzťahy platia medzi analýzou a syntézou. Analýza sa môže dokázať syntézou, ktorá ukáže začlenenie pozorovaných javov do širších súvislostí. Ale aj sama syntéza musí vychádzať iba z predchádzajúcej analýzy. kontrola v podstate dokazuje determinovanosť pozorovaných javov. Experimentátor vždy chce poznať príčinné súvislosti. na to používa úvahu a experimenty. na overovanie javov využíva aj matematiku s tým, že sa predpokladá prísne determinované rozloženie pravdepodobnosti náhodných javov.“

• „Veda učí skromnosti vedca, ale súčasne ho núti o všetkom pochybovať.“

• „Veda je a bude trvalo v neustálom konflikte vlastne sama so sebou.“

• „Veda sa napriek všetkému pokroku prikláňa ku konštatovaniu, že vo vedeckom bádaní vo všetkých smeroch sme na samom začiatku. veríme, že ľudstvo má pred sebou veľa času. nesmieme však uveriť sebaklamu, že všetko už vieme. nevieme vlastne takmer nič. v každej chvíli sme na začiatku. Ide o to, aby sme nastúpili na cestu poznania a poznávania.“

• „Veda je mimoriadne dôležitá, ale nateraz nedokáže život obsiahnuť vo všetkých smeroch. Rešpektujeme aj iné pohľady aj to, že život mimo vedy je život naplnený ideálmi a krásou.“

• „Medicína musí každý nový poznatok overovať v praxi a všetko musí smerovať k tomu, aby sa identifikovali príčiny porušeného zdravia, aby sa objasnila patogenéza, spresnila a zrýchlila diagnostika. Hlavným cieľom je odstránenie choroby a návrat k vytúženému zdraviu.“

Viac o zmysle vedeckého bádania TU.

Zdroj: irozhlas.cz / InfoVojna