Normalizácia v polícii: Mikulec získal právomoc dosadiť si „poslušných policajtov“

Poslanci vládnej koalície posilnili v parlamentne právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného. 

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili novelu zákona o štátnej službe. Právomoci generálneho tajomníka služobného úradu (GTSÚ) vo vzťahu k vedúcim zamestnancom sa posilnia. Zároveň sa posilnia aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného.

Pozmeňujúcim návrhom totiž poslanci zmenili aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Po novom teda bude môcť generálny tajomník odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Z funkcie bude môcť obdobne odvolať aj vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán. Podobne bude môcť postupovať aj pri zamestnancovi vo funkcii vedúceho, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.

„Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. GTSÚ bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,“ vysvetlili autori zmien. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne. Lehota desiatich dní by sa mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosti ani na jeho doručenie.

Pozmeňujúcim návrhom k tejto novele poslanci upravili aj zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek. Po novom bude legislatíva hovoriť, že „ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu“.

Poslanci schválili aj viacero ďalších pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej novele. Rozšíria sa tak napríklad aj kompetencie vedúceho zamestnanca v štátnej službe na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru – referent oddelenia organizačne začleneného do odboru. Upraví sa tiež oblasť hmotných výhod a paušálnych náhrad, aby mal aj štátny tajomník podpredsedu vlády paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v rovnakej sume, ako majú štátni tajomníci ministerstiev.

Odsúhlasením ďalšieho pozmeňujúceho návrhu sa upravili aj podmienky prijatia do štátnej služby. Kvalifikačnými predpokladmi bude po novom aj odborná prax. Posunula sa i účinnosť niektorých ustanovení v zákone o štátnej službe súvisiacich s centrálnym informačným systémom štátnej služby. Ten je podľa autorov zmeny aktuálne funkčný len čiastočne. Dátum spustenia niektorých jeho častí sa posunie.

Čaká políciu normalizácia? Mikulec získal právomoc dosadiť si ‚poslušných‘

Odstrániť nepohodlných policajných funkcionárov a na ich miesto dosadiť „poslušných ľudí“. Nielenže bude minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) sám vyberať policajného prezidenta a šéfa inšpekcie, ale získa aj právomoc odvolať napríklad všetkých krajských riaditeľov polície – a to bez udania akéhokoľvek dôvodu. Odborári síce upozorňujú na jasnú protiústavnosť narýchlo prijatých zmien, koalícia ich ale napriek tomu prezentuje dokonca ako odpolitizovanie a profesionalizáciu polície.

Mikulec to vysvetľuje tým, že vo funkciách sa zabetónovali mnohí policajní funkcionári bez potrebných profesionálnych predpokladov. „V prípade, že to bude vyžadovať záujem služobného úradu, bude môcť byť funkcionár odvolaný z funkcie aj bez udania dôvodu. Myslím si, že nám to pomôže,“ presviedča Mikulec.

Po roku a pol vo funkcii dosiahol minister vnútra v polícii stav, ktorý mnohí hodnotia skôr ako rozklad než akékoľvek zlepšenie. Niekoľko mesiacov už ministra za pasivitu otvorene a ostro kritizuje nielen opozícia, ktorá sa ho už dvakrát snažila v parlamente odvolať, ale aj jeho vlastní koaliční partneri.

„Mikulec sa v súčasnosti javí, že svoj rezort naozaj nemá pod kontrolou a je nejakým spôsobom vyradený z hry. Ak sú takýmto spôsobom zatýkaní jeho nominanti a v jeho rezorte prebieha vojna jednotlivých zložiek, takýto minister nemá vo funkcii čo hľadať,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

VIDEO: Mikulec: Situácia je po výmene policajného prezidenta pokojnejšia.

Čo s ministrom, ktorý svoju funkciu nezvláda? Podľa koalície je riešením výrazné rozšírenie jeho právomocí. Okrem posilnenia politického vplyvu na šéfov polície a inšpekcie totiž Mikulec vo štvrtok od Národnej rady získal aj priamy vplyv na všetkých riadiacich policajných funkcionárov.

Dosiahol to vďaka pozmeňujúcemu návrhu k novele o štátnej službe od svojho straníckeho kolegu Lukáša Kyselicu. Aj keď sa zákon pripravoval od leta, niekdajší šéf neúspešného tímu Gorila svoje zmeny doplnil len v utorok a už vo štvrtok celú novelu schválila Národná rada.

Minister tvrdí, že s Kyselicom jeho pozmeňujúci návrh nekonzultoval, napriek tomu si ho pochvaľuje. „Osobne som to s pánom Kyselicom nekonzultoval. Toto ale nie je nič nové, čo tu doteraz nebolo. Ak niekto tvrdí niečo iné, tak klame. Táto možnosť už v zákone bola aj predtým. Aj to, že sa to v roku 2019 zmenilo, bolo to za účelom toho, aby sa mnohí ľudia vo funkciách zabetónovali. My dnes vnímame na funkciách mnohých, ktorí tam z profesionálneho hľadiska nemajú čo robiť,“ vysvetlil Mikulec.

Politizáciou k odpolitizovaniu

Vládne hnutie OĽaNO deklaruje, že ich novela posilňuje princípy transparentnosti, odpolitizovania, profesionality a etického výkonu povolania štátnych úradníkov. Ostatní majú ale iný názor. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Odborový zväz polície zhodne hovoria o protiústavnos­ti zmien.

„Koaliční poslanci sa pokúšajú o destabilizáciu štátnej správy vrátane ozbrojených zborov,“ reagovala hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. „Opätovne dôrazne upozorňujeme poslancov Národnej rady, ako aj ostatných ústavných činiteľov, že Ústavný súd už v prípade odvolávania nadriadených v štátnej službe bez uvedenia dôvodov vydal nález, v ktorom rozhodol, že odvolanie nadriadeného v štátnej službe bez uvedenia dôvodu je v rozpore s ústavou,“ dodala hovorkyňa.

Odborári argumentujú nálezom Ústavného súdu z apríla 2013. Najvyšší garant ústavy vtedy rozhodol o porušení práv prepusteného zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava Oblastnej správy Trnava. V januári 2009 prišiel o prácu z rozhodnutia ministra dopravy, ktorý jeho prepustenie odôvodnil len dôležitým záujmom štátnej služby.

„Takéto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené len všeobecným poukazom na „dôležitý záujem štátu“ bez toho, aby bol dôležitý záujem štátu konkretizovaný, ako to bolo v prípade sťažovateľa. V opačnom prípade možno rozhodnutie ministra dopravy o odvolaní sťažovateľa z funkcie zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava považovať za prejav jeho svojvôle, ktorá je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska neakceptovateľná a neudržateľná,“ uviedol v rozhodnutí Ústavný súd.

Mikulec ale tvrdí, že s ústavou problém v tomto prípade nie je a odvoláva sa aj na pomery medzi hasičmi. „Opakujem, že toto nie je niečo nové. Už to tu bolo. Keď dnes niekto tvrdí, že je to vo vzťahu k ústave sporné, tak pripomínam, že takéto oprávnenie je dodnes v zákone o hasičskom záchrannom zbore a nie je zneužívané. Tých prípadov nie je extrémne veľa. Takže sa nie je čoho obávať,“ trvá na svojom minister.

Likvidácia nevhodného funkcionára

Aj Odborový zväz polície uznáva, že takéto oprávnenie už v minulosti ministri mali, názor na jeho uplatňovanie však majú zásadne iný ako minister. „Spravidla teda išlo len o likvidáciu funkcionára, čo je v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj s princípmi demokratického, transparentného a nepredpojatého fungovania štátu,“ zdôraznil vo svojom stanovisku Odborový zväz polície.

„Primárnym cieľom takéhoto ustanovenia bola spravidla možnosť zo dňa na deň previesť, prípadne preložiť bez udania akéhokoľvek odôvodnenia na inú funkciu „nevhodného“ vysokého funkcionára, pričom sa takýto človek zvyčajne ustanovoval do omnoho nižšej funkcie, platovej triedy, prípadne bol preložený na iné miesto výkonu štátnej služby,“ upozornili policajní odborári.

OĽaNO tvrdí, že keď sa zbaví nepohodlných ľudí, ich nástupcov už bude vyberať transparentne. „Ide nám o posilnenie odbornosti a zabezpečenie transparentného výberu štátnych zamestnancov. V súčasnosti to totiž nie je možné. Vo funkciách sú často neodvolateľní a ‚zabetónovaní‘ politickí nominanti, ktorí sa tam dostali za vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd. Naším cieľom je obsadiť tieto pozície riadnymi výberovými konaniami, lenže ešte predtým ich musíme uvoľniť tak, ako to máme deklarované v Programovom vyhlásení vlády,“ vysvetlil poslanec OĽaNO a predseda hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský.

Uviedol paradoxný príklad, keď vraj štátni úradníci inštalovaní do funkcií za vlád Smeru namiesto ochrany verejného záujmu často porušujú platné zákony. Porušenie zákona je však už aj za súčasného stavu dôvodom na odvolanie funkcionára. Napriek tomu však hnutie OĽaNO trvá na tom, že odvolávať je najlepšie bez odôvodnenia.

„Ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu,“ uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu Kyselicu. Ten tvrdí, že tento návrh reaguje na viaceré vzniknuté problémy v praxi.

„Návrh je vyústením debaty s odbornou verejnosťou. Vypočuli sme aj mnohých policajtov, ktorí sú často frustrovaní z pomerov na krajských a okresných riaditeľstvách. Dávame šancu kvalitným a poctivým policajtom v kariérnom raste, rušíme uzavretosť a nepružnosť na riadiacich úrovniach policajného zboru,“ uviedol Kyselica.

Odborári preto dúfajú, že otvárajúcu sa možnosť likvidácie policajných funkcionárov zastaví ešte hlava štátu. „Verejne žiadame prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby uvedený takto schválený zákon nepodpísala, vrátila ho späť do Národnej rady na opätovné prerokovanie, prípadne sa priamo obrátila na Ústavný súd, ktorý by rozhodol, či schválené ustanovenia zákonov sú v súlade s Ústavou SR,“ dodali policajní odborári.

Logické vyústenie situácie

Vysokých policajných funkcionárov bude môcť minister po novom len odvolať, ale na obsadenie ich miesta bude musieť využiť verejné výberové konanie. V prípade policajného prezidenta a šéfa policajnej inšpekcie ich bude môcť meniť úplne slobodne. Navyše do týchto funkcií nemusí minister vybrať ani len aktívneho policajta. Bude si však musieť ešte chvíľu počkať.

Výber policajného prezidenta a šéfa inšpekcie totiž upravuje samostatný zákon. Jeho novelizáciu už 30. septembra poslanci zo všetkých štyroch koaličných strán predložili parlamentu. Prerokovávať by sa mal na ďalšej schôdzi Národnej rady, ktorá sa má začať 19. októbra.

V súčasnosti musí minister pri obsadzovaní týchto dvoch vysokých funkcií do určitej miery akceptovať odporúčanie brannobezpečnos­tného výboru parlamentu. Pri odvolávaní dokonca potrebuje súhlas až trojpätinovej väčšiny tohto výboru.

„Podľa navrhovanej úpravy budú mať tieto výstupy výboru voči ministrovi vnútra konzultačný charakter. Cieľom verejného vypočutia vo výbore pre obranu a bezpečnosť bude prezentácia kandidáta na funkciu prezidenta Policajného zboru pred poslancami Národnej rady a verejnosťou,“ uvádza sa v odôvodnení zákona.

Predseda brannobezpečnos­tného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO) vysvetlil, že novela je logickým vyústením situácie. „Je nutné a potrebné, aby minister vnútra mal aj posilnené personálne možnosti v prípade zlyhávania vedúcich funkcionárov, a tým pádom aj zásadnejší dosah na dianie v policajnom zbore. Ak sa nejaká toxická strana v minulosti rozhodla zneužívať políciu, nezabránil tomu ani komplikovaný spôsob výberu policajných funkcionárov,“ tvrdí Krúpa.

Odvoláva sa aj na prípad nedávno za korupciu odsúdeného riaditeľa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa. „Proti akýmkoľvek nebezpečným nomináciám naše hnutie vždy dôrazne bojovalo a bude tak robiť aj v budúcnosti. My chceme na vedúcich funkciách čestných a profesionálnych policajtov, za ktorých bude niesť plnú politickú zodpovednosť minister vnútra,“ uzavrel Krúpa.

Zdroj: pravda.sk / pluska.sk