Noc oživených mŕtvol: Potknutie KDH na ceste do dúhového neba

Jeden z najdesivejších hororov na pokračovanie – parlamentné voľby, má rôzne štýlové odnože. K nim patrí aj noc oživených mŕtvol, keď zombie vychádzajú zo svojich straníckych centrál, aby desili pokojamilovných občanov svojím dobýjaním sa do budovy, zasvätenej kultu nedotknuteľnej demokratickej kravy, analyzuje politiku KDH portál Christianitas.sk.

K najvytrvalejším politickým mŕtvolám na slovenskej polit-hororovej scéne patrí nepochybne Kresťansko-demokratické hnutie. Podobne ako Peter Sellers na začiatku nezabudnuteľného filmu Večierok, aj KDH vykrvácané a prederavené ako rešeto, s dohasínajúcim kvikom stále trúbi do plechovej trúbky liberálno-demokratických hodnôt, v snahe ešte aspoň raz okúsiť blaho parlamentného koryta.

Nepotrebné pre kresťanov, vzhľadom na svoju otvorene liberálnu orientáciu, ktorú s obdivuhodnou a neochvejnou drzosťou nazýva konzervativizmom, môže poslúžiť už len globalistom a ich slovenským sluhom. Najlepšie ako pseudo-kresťanská kulisa, pri progresivistickom lopotení.

Potenciál na to v každom prípade má. Jeho predseda Majerský predstavuje skutočného garanta kontinuity kresťansko-demokratických predsedov. Je rovnako nemastný, neslaný, bez farby, chute a vône, dokonale prostredný, ani horúci, ani chladný, skrátka ďalší Ján Figeľ alebo Pavol Hrušovský. Hodnotové nastavenie majú slovenskí kresťanskí demokrati rovnaké ako ďalšie podobné pseudokresťanské klony, vygenerované na ohlupovanie kresťanských voličov: Kresťanská únia, Demokrati a SDKÚ, a to sa dá zhrnúť do hesla: S Európskou úniou a USA na večné časy a nikdy inak.

Dúha v čiernom futráli

No a keďže je teraz milovaná EÚ na čele dúhovej avantgardy, a Slovensko na chvoste, neváha ani KDH a už od minuloročnej mediálno-politickej hystérie okolo vraždy pri Teplárni sa snaží vsugerovať svojim potenciálnym voličským obetiam, že najlepšie ako naplniť svoju kresťanskú vieru, je rozplynúť sa pomaly v dúhovej tolerancii.

A samozrejme, voliť KDH. Nesmie sa ísť však na to zhurta, s bubnom na zajace, pretože kresťanský volič na Slovensku je ešte stále dedinský dezolát a ten ani nechápe, aké je to krásne, keď sa v Belgicku, Nemecku, USA či Rakúsku požehnávajú v kostoloch homosexuálne páry.

A tak môže príhoda z januára 2023 s vtedy najmladším členom predsedníctva KDH Milanom Kabinom, poslúžiť ako ukážka jednak toho, aké živly sa nachádzajú v tomto progresívno-konzervatívnom hnutí, a v druhom rade ako ukážka, že KDH ešte stále zastáva v dobre maskovanej pro-LGBT orientácii umiernené „konzervatívne“ stanoviská.

Avšak napriek väčšinovej „umiernenosti“ a príklonu k salámovej metóde v LGBT akceptácii v slovenskej spoločnosti u KDH a tomu, že Kabina odišiel pre údajné nepochopenie svojej ultra dúhovej prezentácie, zostáva otázka a tá znie nie prečo odišiel, ale ako sa tam vlastne so svojimi názormi do predsedníctva dostal? Nikto o nich nevedel? A koľko je v KDH takých mladých a nádejných kádrov?

O čo išlo? Kabina pod dojmom mediálnej hystérie okolo vraždy pri Teplárni začal konať nasledovne:

„Po vražde dvoch nevinných chalanov na Zámockej ulici som si dal do profilovej fotky zo súcitu so zavraždenými dúhovú vlajku a napísal som okrem iného: ,,Zbúrajme ten veľký múr, ktorý je medzi nami. Nič totiž nie je dôležitejšie ako ľudský život. Slobodný, krásny a naplnený láskou…“ Urobil som tak, pretože som chcel osobne zaujať jasný postoj, spraviť správnu vec. Neustále vyčkávanie, formulovanie, dohady a nakoniec vydanie nič nevraviaceho stanoviska, rozhodne nepovažujem za správne a reprezentujúce politickú stranu.“

Jeho ultra-dúhové názory evidentne neprekážali v KDH natoľko, aby ho niekto vylúčil z predsedníctva. Naopak, Kabina odišiel sám, ako uviedol, pretože jeho názory boli natoľko pokrokové, že mu ešte aj maskovaný liberalizmus KDH pripadal slabý. O jeho pevných kresťanských názoroch svedčia tieto perly:

„Vďaka týmto udalostiam som dospel do momentu, kedy mám vážny problém ísť na sv. omšu. Pretože v prvých radoch vidím stáť pravoverných, ktorí sa v bežnom živote správajú voči mne i ľudom navôkol tak veľmi hanebne, že ma to neskutočne zarmucuje.“

Mikloško – dúhový remorkér

Čiže, liberálne KDH bolo pre neho slabé, potreboval progres. A to pritom posilnil pokrokové predvolebné rady KDH jeho starý harcovník, zvolávač na haluškové soirée a neúnavný forsírovač kresťanstvom maskovaného liberalizmu František Mikloško, ktorý sa svojím ústretovým prístupom k LGBT komunite nikdy netajil.

Ešte v temných dobách pred dvadsiatimi rokmi, keď táto téma znela na Slovensku ako hudba z Marsu, otvorene v relácii TV Markíza Sito vyzýval Jána Slotu (ktorého samozrejme tiež nikto nebude podozrievať z vášnivého kresťanstva), aby sa krotil vo svojich urážlivých hodnoteniach homosexuálov a uviedol, že s ním zásadne nesúhlasí.

Po incidente na Zámockej sa František Mikloško tak zinkluzívnil, že už nikto nepochybuje o tom, aké má s LGBT komunitou nadštandardne dobré vzťahy. V relácii RTVS Do kríža otvorene povedal, že si vie predstaviť registrované partnerstvá a že to vlastne homosexuálom dlhujeme.

S „katolíckou“ lesbou Radkou a mnohými medailami dekorovanou pani prezidentkou sa vybral do Vatikánu za pápežom Františkom, aby tam nasal atmosféru LGBT bratstva a inkluzívnosti, no a nakoniec zakončil dúhovú jazdu diskusiou v LGBT reštaurácii Tepláreň, kde nakydal na arcibiskupa Oroscha a všetkých katolíkov, ktorí sa držia učenia Cirkvi o nezriadenosti homosexuálnych vzťahov.

To všetko bolo zrejme pre Kabinu málo a preto otázka opäť znie: Ako sa vôbec mohol dostať do predsedníctva tejto nanajvýš kresťanskej strany? Ako neskôr uvidíme, podobných živlov je v hnutí zrejme viac, takže členstvo vedenia strany by sa dalo z pohľadu skutočného politického konzervativizmu rozdeliť na liberálne a ultra-liberálne.

Zahráme sa na dezolátov

Zoči-voči potenciálnemu úspechu tzv. dezolátskych, euroskeptických, populistických a orbánovských strán však nemastné-neslané KDH, s uplakanou tolerantnou rétorikou v štýle západných ľudovcov, ktorí celé desaťročia podporovali neomarxistickú agendu v Europarlamente, nemá šancu dostať sa do parlamentu, aj keď im prieskumy silou-mocou chcú tento úspech dopriať. Avšak to isté sa dialo aj pri predchádzajúcich dvoch voľbách a KDH zostalo s ovisnutým nosom pred bránami vedúcimi k rohu hojnosti.

Preto treba navodiť u dezolátnych kresťanov rýchlo dojem, že KDH je vlastne tiež takou stranou robustných slovenských a kresťanských dezolátov, len trošku kultivovanejšou a sofistikovanejšou. No a tu prichádza pán predseda a v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo sa odrazu z ničoho nič vzdáva svojho nemastno-neslaného naturelu a vyhlási:

„Obidve sú nešťastím ktorejkoľvek krajiny, nielen Slovenska – aj korupcia, aj LGBTI+. Sú to pliagy, ktoré ničia krajinu.“

Bum, a už je to tu. Neomarxistický cirkus vypustil do ohrady svojich artistov aj cvičené tulene a z liberála Majerského sa stal v očiach dezolátov jeden z nich: drsný a otvorený chlap, ktorý sa s tým predsa nebude maznať.

Mašinéria odviedla svoju prácu, a keď bolo po kriku, začalo sa upratovanie v manéži. Pán predseda sa samozrejme za svoje výroky ospravedlnil:

„V odpovediach na divácke otázky som dnes na Markíze v rýchlosti použil nevhodné slová a je mi to ľúto. … Keď som dnes použil slovo nešťastie či pliaga, mal som na mysli ideológiu, vonkoncom nie konkrétnych ľudí. Toto nedorozumenie ma mrzí a ospravedlňujem sa, ak bolo nesprávne pochopené, resp. ak som sa tým niekoho dotkol.“

Cap sa nažral, kapusta zostala celá. Radoví členovia v KDH si šuškajú akého majú statočného drsňáka s vysúkanými rukávmi a v bielej košeli (uniforma vzor Radovan Procházka – Gazda pravice) a s tajnosnubným pochopením sa domnievajú, že práve pri tomto „prerieknutí“ sa odkryli tajné drsňácke názory pána predsedu. No a ten už tým liberálom, keď sa dostane do parlamentu, poriadne podkúri.

Ako?

Napríklad tak, že sa spojí s Progresívnym Slovenskom, aby zabránili dezolátom v orbanizácii Slovenska, však?

Všetko pre záchranu demokracie a lásky

KDH na čele s predsedom nato išli pred pár mesiacmi rafinovane. Keďže predsa len nemôžu svojim možným kresťanským voličom ukázať ideologického kráľa v plnej nahote: rozhodli sa mu naznačiť všetko vylučovacou metódou. Uviedli, s ktorými stranami vylučujú povolebnú spoluprácu – Smer a extrémisti (rozumej pravicoví), ale Progresívne Slovensko pritom nespomenuli.

No a staronová šedá eminencia KDH František Mikloško, inšpirovaný zrejme ideologicky osviežujúcim priateľstvom s lesbou Radkou a majiteľom reštaurácie Tepláreň, si vládnutie s PS otvorene dokáže predstaviť. V diskusii s Annou Záborskou sa dokonca velemúdro opýtal „s kým potom chce vlastne vládnuť“, ak vylučuje PS.

Nie všetci členovia KDH však správne pochopili tento predvolebný marketingový ťah pána predsedu a v nastanuvšej panike sa domnievali, že sú reálne ohrozené liberálne hodnoty. Ďalšia liberálna hviezda KDH a notorický eurohujer Ivan Štefanec narieka:

„Tie výroky boli prosto hrozné. Z môjho pohľadu to nie je v súlade s výrokmi predsedu demokratickej strany.“

V závese za ním nariekal ďalší člen KDH a kandidát do parlamentu Ivan Bošňák:

„Dnes LGBTI, zajtra cigáni, migranti, Ukrajinci. Podobné slová zo slovníka politikov musia vymiznúť, podobne ako slová čvarga, háveď, zberba a spomínaná pliaga.“

No, len či súdruh kandidát rovnako nariekal aj vtedy, keď pán minister Káčer častoval dezolátnych Slovákov svojimi láskavými slovami. Alebo keď bruselský tajtrlík Šucha tvrdil, že Slováci majú „pokazené gény“. V každom prípade si môžeme urobiť predstavu, ako by asi Bošňák hlasoval v prípadnej koalícii s PS. Keďže vidí za každým kritickým výrokom genocídu, určite by ju videl aj v nehlasovaní za práva LGBT.

Na druhej strane František Mikloško (inak hlavný KDH-LGBT mediátor) alebo Miriam Lexmannová (manželka pána predsedu), ktorí dobre vedia, že z tohto mračna nezaprší, považujú ospravedlnenia za dostatočné. Skrátka, škandálik splnil účel, vylepšil obraz Majerského medzi dezolátmi a pokiaľ sa tak podarí odlákať aj pár hlasov z dezolátneho tábora, stálo to za to.

No a keby motyka vystrelila a KDH sa nakoniec do toho parlamentu predsa len dostalo, prípadne by poslúžilo spolu s PS ako hrádza proti orbanizácii Slovenska, tak má už pripravený program ako riešiť problémy LGBT ľudí. Nebudú to partnerstvá, budú to dôverníctva.

To nám ale odľahlo. Sú tí „konzervatívci“ ale rafinovaní. Oni vám to vždy s tými neomarxistami vedia zaonačiť a nakoniec ich „prečúrajú“. No nie je to skvelé?

Branislav Michalka pre Christianitas.sk

christianitas/skspravy.sk