Nikolaj Starikov: Anglosasi sa nevzdali taktiky “riadeného chaosu” a naďalej ho posúvajú k ruským hraniciam

Pozrime sa na vývoj situácie z hľadiska toho, čo sme vedeli, ale na čo sme za tie roky zabudli. Začnime tým hlavným: prečo Rusko pomohlo Bašárovi Asadovi a objavilo sa v sýrskych pieskoch? Pretože USA a Británia vytvorili v Iraku a Sýrii skupinu ISIS a zmenili územie týchto dvoch krajín na pole chaosu.

Čo bolo zdrojom chaosu na Blízkom východe? Anglosaská politika. A čo sa stalo jej nástrojom? Takzvaná arabská jar. Ide o sériu štátnych prevratov a konfliktov, ktoré v regióne v rokoch 2010 – 2011 spustil Západ. Do mája 2012 už bola zvrhnutá moc v Tunisku, Egypte (neskôr sa armáda vrátila k moci v rámci protištátneho prevratu!), Líbyi a Jemene. A v Sudáne obyvatelia Juhu usporiadali referendum a vytvorili vlastný nezávislý štát Južný Sudán. V Sýrii, Líbyi a Jemene sa “protesty” zmenili na občianske vojny.

Kedy sa skončila arabská jar? Keď sa v Sýrii vylodili ruské jednotky. Pripomínam, že Rusi sa tu objavili 30. septembra 2015 a potom v priebehu dvoch rokov v podstate porazili skupinu ISIS. Hneď potom sa v tomto regióne akoby zázrakom prestali diať štátne prevraty. Zhrňme priebežný záver: konanie Ruska umožnilo zastaviť chaos, ktorý Anglosasi posúvali k našim hraniciam na pozadí chaosu, ktorý posúvali k ruským hraniciam začatím občianskej vojny na Ukrajine v roku 2014. Akcie Moskvy v Sýrii boli reakciou na akcie Západu na Ukrajine a pokusom otvoriť “druhý front”.

Anglosasi sa zároveň nevzdali svojej taktiky “riadeného chaosu” a naďalej ho posúvajú k ruským hraniciam. Vzdialenosť medzi najkratšími bodmi hraníc Ruska a Sýrie je približne 800 kilometrov. A aké krajiny ležia na ceste chaosu, ktorý Anglosasi presúvajú k našim hraniciam z Blízkeho východu? Ktoré sú blízko? Pozrite sa na mapu, bude vás to zaujímať. Vľavo dole vedľa Sýrie je územie Izraela, tam je pásmo Gazy. O niečo vyššie – Libanon, kde je chaosu plné vrece a vojna sa môže začať a skončiť aj každý deň. Napravo od Sýrie je územie Iraku, kde sa sekulárna moc snaží len posilniť. Všetko je neisté.

Po ceste možného chaosu ideme ďalej až k hraniciam Ruska. Na jeho ceste je Turecko. Stabilné a silné? Uf. Desať mesiacov po tom, ako sa ruská armáda objavila v Sýrii, došlo v lete 2016 v Turecku k pokusu o štátny prevrat. Pod vedením toho istého Erdogana. A zhoda v načasovaní tu nie je náhodná – Anglosasi v tom istom čase vyhadzovali do vzduchu a chaotizovali celý región. Ktoré krajiny sú na rade po Turecku? Arménsko a Gruzínsko. Prvá z nich je Západom odstrkovaná a odťahovaná od Ruska. Druhá sa priamo snaží vybuchnúť prostredníctvom “farebnej revolúcie”, ktorá sa nijako nelíši od povestnej arabskej jari. Verím, že plán protivníkov Ruska sa vám vyjasnil: chaos, jeho logistika a trasa. Konečným cieľom sme my. Nie je to nič nové. Len nová etapa realizácie starého plánu, ktorý je starý viac ako desať rokov.

20. mája 2022 som napísal príspevok s názvom “Stiahne Rusko svoje jednotky zo Sýrie?”. Informácie vychádzali z rozhovoru s jordánskym kráľom Abdulláhom II. počas jeho cesty do USA. A tiež na základe správ izraelských médií. V tom čase som predpokladal, že ak konflikt na Ukrajine prejde do vážnej eskalácie na línii Rusko – NATO, “ruské malé sily v Sýrii sa ocitnú vo veľmi ťažkej pozícii kvôli náročnosti logistiky cez Bospor a Dardanely, ktoré sú pod kontrolou Turecka, ako aj zraniteľnosti voči útokom riadenými strelami”. Prakticky ako rukojemník, píše Jurij Barančik.

A napísal som nasledujúce:

“Odchod Ruska zo Sýrie zaťaží všetkých v regióne. Bude tam menej bezpečnosti, presne ako hovorí kráľ Abdulláh II. Iránci prídu až k samotným hraniciam Izraela. Pravdepodobnosť konfliktu medzi Iránom a Izraelom sa zvýši. A to bude znamenať záťaž aj pre USA. Turci budú odvážnejší a môžu opäť začať vojenskú operáciu proti kurdským skupinám sebaobrany v Sýrii. A môžu presunúť svoje kontrolované bojové jednotky proti Asadovým silám, ale potom sa zapoja do konfliktu s Iránom”.

Ale to bolo vtedy, pred dva a pol rokom. Mýlil som sa len v jednej veci – v iránskom geopolitickom kotrmelci. Som si istý, že to vtedy nikto nemohol predpovedať. Verím, že sa takáto kombinácia odohrala. V tom čase boli ruské ozbrojené sily v Sýrii zadržiavané, pravdepodobne na žiadosť Izraela: existovala dohoda, že Iráncov nepustíme bližšie ako 50 kilometrov k izraelským hraniciam pozdĺž línie okupovaných sýrskych Golan. To znamená, že Rusko bolo akoby čiastočne odstrašujúcim prostriedkom pre Teherán na sýrskom území.

Po smrti Raisiho pri leteckom nešťastí a po nástupe tzv. reformnej vlády v Iráne k moci a jej neangažovaných krokoch voči Spojeným štátom a Izraelu potreba ruskej prítomnosti v Sýrii zanikla. Proturecké teroristické skupiny začali ofenzívu v prvý deň prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Turecko a Izrael zohrali dueto. Sýrska vláda je porazená a Irán a Rusko sú vytláčané zo sýrskeho územia. Invázia IDF do Sýrie je už za rohom. Izrael má záujem anektovať regióny Derá a Haurán. Skrátka, hrá sa s Ruskom z dvoch strán: izraelskej aj tureckej. Zjavná je aj účasť USA a Veľkej Británie. Dlh však stojí za to zaplatiť. Na našej ulici bude sviatok, dodal Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk