Niekedy veci nevyzerajú tak, akými v skutočnosti sú alebo Iný uhol pohľadu na dianie na Slovensku

Veci treba chápať v širšom kontexte a vidieť dopredu ako šachista. Nič sa nedeje náhodne. Tí „hore“ sa pohybujú na tenkom ľade. Teda myslím tých, čo sa dajú zaradiť do kategórie politik.

V sobotu 24. 7. 2021 navzdory búrlivému nesúhlasu stoviek občanov Slovenska pred budovou parlamentu, bol koaličnými poslancami odhlasovaný „segregačný vakcinačný zákon“.

Odozvy na túto udalosť sú rôzne. Je to hnev, ale aj bezmocnosť a rezignácia a porazenecké nálady.

Môj názor je ale ten, že niekedy veci nevyzerajú tak, akými v skutočnosti sú. Myslím si dokonca, že je veľmi dobré, že koalícia v tomto prípade uspela. Vlastne by sa dalo povedať, že „utrpela víťazsvo“, podobne, ako utrpela víťazstvo pani Čaputová, keď zmietla zo stola vôľu 600 000 občanov Slovenska a zmarila referendum, čím sa postavila na stranu súčasnej vládnej koalíce.

V prípade teraz prijatého, úplne nezmyselného, zákona sa takmer všetci zafixovali na „covid pas“. Toto už sa osobne dotýka každého a podľa emotívnych komentárov ľudí vidno, že sa ľudia zľakli.

Občas je ale dobré pozrieť sa na veci s väčším odstupom, kúsok ďalej od svojho nosa …Ak niekto viete hrať šach, viete, o čom píšem. Ak nie, budete možno po určitej dobe príjemne „zaskočení“ tým, čo sa v sobotu stalo. A možno aj nie. Uvidíme…

Nič sa nedeje náhodne. Tí „hore“ sa pohybujú na tenkom ľade. Teda myslím tých, čo sa dajú zaradiť do kategórie politik. Nemyslím anonymnú, stádovitú masu hlasujúcich poslancov, ktorých mená zapadnú do zabudnutia po skončení ich „mandátu“ , ktorý sa v ich ponímaní chápe ako „urvi čo môžeš teraz, lebo potom už nebudeš mať ako“.

Tí odhlasovali čo odhlasovali a ja odporúčam zapamätať si každé jedno ich meno. Nemali by zapadnúť do zabudnutia a mali by niesť zodpovednosť za svoje hlasovanie úmernú svojim platom. Aby každý v budúcnosti, kto sa pohrnie za poslanca NR SR ako hlasovací nástroj v rukách politikov vedel, že „každý špás niečo stojí“. To je jedna vec.

Druhá záležitosť je nasledujúca. Robert Fico rozohral vysokú hru. Má informácie a tí, čo sa zaklínajú, že mu uveria, keď si dá rúško dole, sú proste naivní. Nebudem objasňovať. Skúste sa zamyslieť. Bez rúška si napochoduje do parlamentu ten, ktorý nemá nič iné v zálohe, aby upútal pozornosť. To ale nie je prípad Fica.

A na margo odhlasovaného zákona. Ak by sa neprijal, len by sa predĺžila agónia. Ale on sa prijal. Porozmýšľajte, kto získal politické body a kto stratil. Ešte stále je to o ĽUĎOCH. Bez nich je politik nikto. A okrem toho, ak by sa zákon neschválil, tých 77 anonýmnych poslancov by sa opäť pohodlne zavŕtalo do našimi peniazmi vystlaného parlamentného kožucha a show by pokračovala.

Tu nejde o tento jednotlivý zákon. Tu ide o to ukázať ľuďom kto je kto. Prečo si myslíte, že Boris Kollár utiekol a vzápätí ide akože po krku Mikulcovi ? Vie, čo stratil tým, že utiekol, tak sa snaží získať aspoň niečo nazad. Všetko to bola hra, ktorej predchádzala mediálna masáž z jednej aj druhej strany. Skúste si predstaviť, ako sa na jeseň budú na základe tohto zákona „prijímať opatrenia“, kto to bude kontrolovať a ako, predstavte si ten chaos a potom tých 77 „zodpovedných“, na ktorých sa to zvalí.

Robert Fico nemá čo stratiť. Naopak, získava body a vie narábať s informáciami. A okrem sebe môže pomôcť aj všetkým nám. Fantasmagórie o priamej demokracii v SR a byť „mimo systém“ pri súčasnej úrovni vzdelanosti obyvateľstva v oblasti fungovania zložitých sociálnych systémov sú naozaj iba fantasmagórie.

Nedá sa preskočiť žiadny vývojový stupeň. Z lezenia po štyroch sa dá postaviť na dve, ale to neznamená, že už vieme chodiť, tobôž behať. Ale vďaka Bohu aj za to vzpriamenie sa. Jeseň bude ďalšou lekciou, vtedy už možno aj spravíme nejaký ten krok. Tento zákon nám dá totiž všetkým do žíl trochu potrebného „zosobneného“ adrenalínu. Takto to vnímam ja.

Nikdy som nebola členkou žiadnej politickej strany a nemienim s tým začať. Všetko, čo sa odohráva, vnímam ako hru, v ktorej sa všetci zúčastňujeme a k niečomu smerujeme.

Na Robertovi Ficovi vysoko oceňujem jeho politické schopnosti. Skúste sa zamyslieť, prečo Fico nie je členom práve OĽANO, alebo Sme rodina atď. Že nie všetko v Smere bolo čisté ? A v ktorej politickej strane kedy bolo ? A keď sme u toho, ukážte mi jediného „čistého“ človeka na zemeguli. Nie som ním ja, nie ste ním vy, nie je ním nik ! A politiku tvoria ľudia. Aj tých 77 ľudí, čo odhlasovali to, čo odhlasovali. Preto sme tam, kde sme. A o tom je celá hra. Je o každom jednom z nás.

Snažím sa veci chápať v širšom kontexte a vidieť dopredu ako šachista, aj keď šach nehrám. Ak máte informácie a znalosti a veríte Bohu, potom je šanca chápať veci správne veľká…

Je veľmi pravdepodobné, že zákon, ktorý prijalo 77 poslancov NR SR v sobotu 24.7.2021 vyvolá chaos v spoločnosti a nepochybujem o tom, že súčasná vláda nie je schopná ho zvládnuť. A môže dôjsť k tomu, že aj dnes zaočkovaní uvidia, kam sa dostali. Proste treba „padnúť na hubu“, ľudovo vyjadrené, aby si človek uvedomil, že padal.

A ak vyčítate Ficovi jeho schopnosť nedať sa zavrieť a umlčať, je vám to tŕňom v oku, potom ste na strane súčasnej vlády. Aj tú to nekonečne dráždi.

Skúste sa každý sám u seba spýtať, prečo to dráždi aj vás. A skúste sa zamyslieť, či by sme teraz vedeli o všetkých svinstvách, ktoré sa odhaľujú na týchto „čistých“ vo vláde. A možno by ste boli radi, keby ich odkrýval niekto iný ako Fico. Tak sa spýtajte, prečo to nik iný nespravil.

No a na záver. Keď upratujeme, najprv treba použiť silné a účinné upratovacie prostriedky. A iba na záver môžeme použiť treba prachovku na odstránenie prachu z kníh v knižnici… A na Slovensku sa prach z kníh ešte dlho utierať nebude, lebo je tu po kolená bahna. Na to vám prachovka nestačí. A veľa silných a inteligentných nástrojov na upratanie nevidím. Vlastne vnímam iba jeden. A samozrejme, nemám patent na rozum a môžem sa mýliť. Za to u seba preberám zodpovednosť.

Autor: Květoslava Štefániková

Zdroj: InfoVojna