Nezaujatosť sudcu v slovenskej justícii alebo o pochybnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ohľadne „justičných svíň“

Potom, ako bola verejnosť konfrontovaná s desiatkami nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatujúcimi hrubé porušovanie ústavných práv obvinených osôb na osobnú slobodu, zákonného sudcu, súkromie, nedotknuteľnosť obydlia a ďalších práv, ktoré sú esenciálnym atribútom materiálneho právneho štátu, už skutočne iba ten, „kto žil ostatné tri roky na mesiaci“ pochybuje, že po zmene politickej mapy v marci 2020 došlo konaním konkrétnych vybraných predstaviteľov špecializovaných trestných zložiek k likvidácii elementárnych zásad trestného procesu (a súčasne k deformácii právneho výkladu hmotnoprávnych trestných noriem) v hrubom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými princípmi a právami zaručenými Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nejedná sa pritom o individuálne zlyhania jednotlivcov, ale o konkrétnymi osobami na troch stupňoch výkonu trestnej politiky štátu koordinované inštitucionálne zneužívanie trestného práva.

Dôkazom toho sú aj niektoré aktuálne rozhodnutia (o námietkach zaujatosti), ktoré možno použitím eufemizmu nazvať prekvapivými a použitím právnej terminológie rozhodnutiami, ktorých právne závery sú v extrémnom rozpore so skutkovými zisteniami, avšak predovšetkým odporujú štandardnému kognitívnemu výkonu priemerného zdravého rozumu, pretože urážajú aj úplného právneho laika.

Dňa 24.07.2023 šokovala tak laickú ako aj odbornú verejnosť informácia o tom, že známy senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5T, aktuálne po vylúčení sudcu JUDr. Klimenta v zložení sudcov JUDr. Štift, JUDr. Hatala a JUDr. Klemanič, rozhodli o tom, že sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Mgr. Záleská, ktorá sa vo verejnej sudcovskej elektronickej komunikácii o sudcoch zadržaných v tzv. kauze Búrka vyjadrila ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili…všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu…a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech…o ich nevine môže pochybovať už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci“ a opovrhujúco sa tým vyjadrovala ku prezumpcii neviny, nie je vylúčená z rozhodovania v trestnej veci autora tohto článku (bol medzi zadržanými sudcami). O podanej námietke proti sudkyni Mgr. Záleskej a sťažnosti proti jej nevylúčeniu viac tu

(http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1120-sudkyna-specializovaneho-trestneho-sudu-oznacila-obvinenych-sudcov-za-svine-teraz-ma-rozhodovat-o-obzalobe) a tu (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1152-je-poziadavka-na-rozhodovanie-nezaujatym-sudcom-iba-iluziou).

Nerešpektovanie prezumpcie neviny

Predmetné rozhodnutie senátu 5T sa nepochybne zapíše do análov mimoriadne kontroverzných „námietkových“ rozhodnutí nielen preto, že je v príkrom rozpore s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo podobných konaniach o námietkach zaujatosti, ale aj preto, lebo popiera nielen kogentné ustanovenia Trestného poriadku upravujúce podmienky pre vylúčenie sudcu z rozhodovania o veci, ale aj úplne elementárne pravidlá, princípy a zásady vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti sudcov pri rozhodovaní, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Európsky súd pre ľudské práva opakovane ustálene zdôrazňuje ako základný predpoklad spravodlivého súdneho konania.

Napriek takýmto neprípustným a pre slovník sudcu, ktorý je z princípu povinný rešpektovať prezumpciu neviny neprijateľným vyjadreniam, ktoré spochybňujú morálny štandard a integritu sudcu a jeho spôsobilosť nezaujato rozhodovať v trestnej veci o akejkoľvek osobe vôbec, senát 5T vo svojom uznesení zo dňa 24.07.2023, sp. zn. 5 Tost 29/2022 vyššie citované vyjadreniam sudkyne Mgr. Záleskejbagatelizoval a nepovažoval ich za dôvod vylúčenia tejto sudkyne z rozhodovania o trestnej veci autora tohto príspevku s odôvodnením, že „z obsahu jej tvrdení je zrejmé, že obvineného nemenovala, neoznačila ho osobne, ani sa nevyjadrovala k vine obvineného a jej expresívne vyjadrenia mali charakter hyperboly…z vyjadrenia sudkyne jednoznačne vyplýva, že zásada prezumpcie neviny má byť v trestnom konaní rešpektovaná“

Z uvedeného konštatovania senátu 5T je nepochybné, že záver súdu je v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým stavom (teda s citovanými vyjadreniami sudkyne Mgr. Záleskej, ktorá ich nepoprela), alebo alternatívne, vyššie uvedené tvrdenia sudkyne Mgr. Záleskej prieskumu súdu úplne unikli, resp. na tieto tvrdenia súd pri hodnotení jej zaujatosti (z neznámych dôvodov, keďže boli nosným podkladom argumentácie o zaujatosti sudkyne) neprihliadal. Inak ako argumentáciou ad absurdum totiž nie je možné vysvetliť, že vo svojej reakcii, ktorá nasledovala bezprostredne po zadržaní 13 sudcov v tzv. kauze „Búrka“, sudkyňa Mgr. Záleská nemyslela práve týchto sudcov (vrátane autora tohto príspevku) iba preto, že nikoho osobne nemenovala.

Záver senátu 5T prekvapuje o to viac, že sudkyňa Mgr. Záleská vo svojom vyjadrení ku zadržaniu 13 sudcov doslova uvádza, že „všetci títo jednotlivci (teda jednoznačne obviňuje a konkretizuje 13 zadržaných sudcov a nejedná sa iba o všeobecnú kritiku sudcovského stavu tak, ako to zavádzajúco tvrdí vo svojom rozhodnutí o nevylúčení) boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu…a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech…“ a teda konštatuje záver o získavaní finančných prostriedkov dlhodobým páchaním ich trestnej činnosti, teda ich priamo obviňuje z ňou vyfabulovanej trestnej činnosti, z ktorej ich neobviňuje dokonca ani prokurátor.

Konštatovanie senátu 5T o tom, že sudkyňa Mgr. Záleská vo svojich vyjadreniach rešpektuje prezumpciu neviny v kontexte jej vyjadrenia, že „o ich nevine môže pochybovať už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci“, nepotrebuje žiadny ďalší komentár, k uvedenému možno len stručne dodať, že svojvôľa súdu pri argumentácii (arbitrárnosť) je neprípustná a z hľadiska porušenia práva na obhajobu, ktorého integrálnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, má ústavno-právny rozmer (primerane nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09,sp. zn. II. ÚS 311/2010, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, IV. ÚS 303/2010, primerane rozhodnutie ESĽP Ruiz Torio proti Španielsku z 09.12.1994, bod 29, rozhodnutie ESĽP Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997…).

Rozhodnutie senátu 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nevylúčení sudkyne Mgr. Záleskej z trestnej veci autora tohto príspevku vyvoláva oprávnené pochybnosti o jeho zákonnosti a správnosti aj v kontexte otázky konzistentnosti rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je totiž absolútne prekvapivým napr. vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1TdoVS/1/2021 zo dňa 22.02.2021 prijatým 5- členným senátom (a na to nadväzujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Ndt 19/2022 zo dňa 01.12.2022 o vylúčení sudcu JUDr. Klimenta z trestnej veci autora tohto príspevku), v ktorom súd konštatoval, že

“Ak teda bez predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o vine sudca, ktorý môže v budúcnosti rozhodovať o akejkoľvek otázke súvisiacej s trestným stíhaním ktoréhokoľvek obvineného zo skupiny stíhaných sudcov a verejne oznamuje, že by sa mali za také konanie hanbiť, ešte pred právoplatným rozhodnutím o vine oznamuje svoj postoj k prerokúvanej veci…ak sa sudca dopredu – pred tým, než dôjde k rozhodovaniu o konkrétnej trestnej veci príslušným súdom – vyjadruje o nej verejne prostredníctvom médií, a to tak, že navodzuje situáciu, že konanie obvineného dopredu odsudzuje, nie je možné očakávať, že takýto sudca objektívne rozhodne o akejkoľvek otázke týkajúcej sa prerokúvanej trestnej veci a ktoréhokoľvek z obvinených v tejto trestnej veci”.

Pokiaľ sú teda dôvodom na vylúčeniu sudcu z rozhodovania o trestnej veci jedného zo zadržaných sudcov jeho výroky o tom, že sa títo sudcovia majú hanbiť (čo spochybňuje jeho schopnosť o takejto osobe objektívne rozhodnúť), argumentom a minori ad maius nemožno dospieť k inému, ako k záveru o vylúčení sudkyne v prípade, keď týchto zadržaných sudcov označí za svine, o vine ktorých nepochybuje.

Ani takéto prezumpciou neviny opovrhujúce vyjadrenia však senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5T neprimali k tomu, aby sudkyňu Mgr. Záleskú vylúčil z rozhodovania a nevyrušila ho pritom ani elementárna “teória zdania”, ktorú zo svojho hodnotenia okolností prípadu úplne vynechal, podľa ktorej nestačí to, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa tak aj javiť v očiach strán a verejnosti.

Pokiaľ čitateľ tohto príspevku pri čítaní týchto riadkov neveriacky krúti hlavou, je pre vysvetlenie možných dôvodov takéhoto rozhodnutia nevyhnutné pripomenúť, že

rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5T, ktorý sa predovšetkým odbornej verejnosti nepochybne nechválne vryje do pamäti ako senát s najväčším počtom protiústavných väzobných rozhodnutí v histórii slovenského súdnictva

(demonštratívne nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020, sp. zn. III. ÚS 39/2021, sp. zn. II. ÚS 300/2021, sp. zn. III. ÚS 581/2021, sp. zn. I. ÚS 32/2021, sp. zn. I. ÚS 475/2022).

V kontexte vyššie uvedeného si autor tohto textu dovoľuje čitateľovi, ktorému aktuálna problematika zaujatosti sudcov pri rozhodovaní nie je ľahostajná (právo na zákonného a teda aj nezaujatého a nestranného sudcu je esenciálnym predpokladom spravodlivého súdneho konania), predložiť v poradí druhú námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Pamele Záleskej, ktorú podal v reakcii na novozistené skutočnosti, ktoré preukázateľne dokumentujú, že menovaná sudkyňa vo svojom pôvodnom rozhodnutí, ktorým rozhodla o svojom nevylúčení z rozhodovania v trestnej veci autora príspevku, hrubo zavádzala a predpoklady nevyhnutnosti jej vylúčenia založené na listinných dôkazoch, boli a sú naplnené.

JUDr. David Lindtner, advokát

Poznámka: celý článok, vrátane výroku sudkyne Pamely Záleskej je „neschopný idiot“, či „kokot, ktorý ide cez tlačenku“ si môžete TU

Ilustračné foto: Pixabay/SKsprávy