78 97 32 115 110 195 173 109 107 101 32 112 114 101 122 105 100 101 110 116 107 97 32 83 82 32 90 117 122 97 110 97 32 196 140 97 112 117 116 111 118 195 161 32 115 116 111 106 195 173 32 112 114 101 100 32 110 111 118 105 110 195 161 114 109 105 32 112 111 32 115 116 114 101 116 110 117 116 195 173 32 115 32 112 114 101 100 115 101 100 111 109 32 112 97 114 108 97 109 101 110 116 117 32 66 111 114 105 115 111 109 32 75 111 108 108 195 161 114 111 109 32 97 32 100 111 196 141 97 115 110 101 32 112 111 118 1
Karty sa postupne odkrývajú, ukazuje sa kto za koho kopal, kto zakrýval trestnú činnosť a kto bojoval za spravodlivosť.
Povestný boj dobra so zlom dnes už dostáva jasné kontúry, dnes začína byť jasnejšie, kto bol na strane zla a kto na strane dobra.
O čo v kauze išlo? Pripomeňme si históriu. Je to presne rok a pár dní odo dňa, kedy skončil vo funkcii ministra vnútra dočasne poverenej vlády Ivan Šimko, len po 65 dňoch vo funkcii. Dôvody jeho konca vo funkcii boli interpretované rôzne, závisí teda, z akej strany sa človek na to, čo sa stalo, pozerá. Interpretácie toho, čo sa stalo, sa rôznili.
Dôvodom, ktorý verejnosti sprostredkúvala prezidentka Zuzana Čaputová a Ľudovít Ódor bola vzbura vedenia polície. Š. Hamranovi a spol. sa nepáčili údajné „snahy“ povereného ministra vnútra zasahovať do jej činnosti a tak sa začali vyhrážať odchodom. Ľudovít Ódor vtedy komunikoval, že dôvodom sporu medzi ním a Šimkom je aj „iný názor na informácie z polície“. Inými slovami, iný názor na to, v akom svetle treba vidieť aktivity takzvaných čurillovcov?
Ľ. Ódor aj Z. Čaputová verejne komunikovali aj informáciu, že dôvera medzi vedením polície (Š. Hamranom) a Ivanom Šimkom je natoľko naštrbená, že sa ju nepodarilo obnoviť. Ódor však odmietal upresniť akékoľvek ďalšie veci, odmietal verejnosti prezradiť, čoho presne sa dôvera týka. Prezidentka a poverený premiér vtedy komunikovali aj to, že Šimko chcel ovplyvňovať činnosť polície. Toto však Šimko razantne a jednoznačne odmietal.
Ivan Šimko označil za skutočný dôvod jeho konca niečo úplne iné, konkrétne to, že odmietal vymenovať už vtedy trestne stíhaného funkcionára Pavla Ďurku na riadiacu pozíciu v policajnej inšpekcii. Znamenalo by to totiž, že Ďurka by svojím spôsobom vyšetroval „sám seba“, keďže čurillovci už vtedy boli problémom.
Dnes, vo svetle súčasných udalostí už začína byť jasné, o čo išlo. Jednoducho povedané, hosť vyhadzoval vrchného, policajný prezident mal väčšie slovo ako jeho „nadriadený“, minister vnútra.
Dnes sa už začína odkrývať aj chobotnica, ktorú tvorili čurillovci, ÚŠP a sieť sudcov. Na svete je obvinenie skupiny čurillovcov, Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Ľubomíra Daňka a Michala Šúreka.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…