Nezabudnime! Na čurillovcov upozorňoval exminister Šimko, Čaputová a Ódor sa ho za to zbavili!

Karty sa postupne odkrývajú, ukazuje sa kto za koho kopal, kto zakrýval trestnú činnosť a kto bojoval za spravodlivosť.

Povestný boj dobra so zlom dnes už dostáva jasné kontúry, dnes začína byť jasnejšie, kto bol na strane zla a kto na strane dobra.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Na čurillovcov upozorňoval exminister Šimko

O čo v kauze išlo? Pripomeňme si históriu. Je to presne rok a pár dní odo dňa, kedy skončil vo funkcii ministra vnútra dočasne poverenej vlády Ivan Šimko, len po 65 dňoch vo funkcii. Dôvody jeho konca vo funkcii boli interpretované rôzne, závisí teda, z akej strany sa človek na to, čo sa stalo, pozerá. Interpretácie toho, čo sa stalo, sa rôznili.

Dôvodom, ktorý verejnosti sprostredkúvala prezidentka Zuzana Čaputová a Ľudovít Ódor bola vzbura vedenia polície. Š. Hamranovi a spol. sa nepáčili údajné „snahy“ povereného ministra vnútra zasahovať do jej činnosti a tak sa začali vyhrážať odchodom. Ľudovít Ódor vtedy komunikoval, že dôvodom sporu medzi ním a Šimkom je aj „iný názor na informácie z polície“. Inými slovami, iný názor na to, v akom svetle treba vidieť aktivity takzvaných čurillovcov?

Ľ. Ódor aj Z. Čaputová verejne komunikovali aj informáciu, že dôvera medzi vedením polície (Š. Hamranom) a Ivanom Šimkom je natoľko naštrbená, že sa ju nepodarilo obnoviť. Ódor však odmietal upresniť akékoľvek ďalšie veci, odmietal verejnosti prezradiť, čoho presne sa dôvera týka. Prezidentka a poverený premiér vtedy komunikovali aj to, že Šimko chcel ovplyvňovať činnosť polície. Toto však Šimko razantne a jednoznačne odmietal.

Interpretácia Ivana Šimka bola iná

Ivan Šimko označil za skutočný dôvod jeho konca niečo úplne iné, konkrétne to, že odmietal vymenovať už vtedy trestne stíhaného funkcionára Pavla Ďurku na riadiacu pozíciu v policajnej inšpekcii. Znamenalo by to totiž, že Ďurka by svojím spôsobom vyšetroval „sám seba“, keďže čurillovci už vtedy boli problémom.

Dnes, vo svetle súčasných udalostí už začína byť jasné, o čo išlo. Jednoducho povedané, hosť vyhadzoval vrchného, policajný prezident mal väčšie slovo ako jeho „nadriadený“, minister vnútra.

Dnes sa už začína odkrývať aj chobotnica, ktorú tvorili čurillovci, ÚŠP a sieť sudcov. Na svete je obvinenie skupiny čurillovcov, Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Ľubomíra Daňka a Michala Šúreka.

/ ereport.sk /