Dodal, že Slovensko chce mať s partnermi na Západe dobré vzťahy, ale nie založené na servilite, ako tomu bolo počas predchádzajúceho režimu.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka už vlani vo svojej analýze neodporučil poslancom NR SR schváliť prijatie obrannej dohody s USA, pretože ju pokladá za nevýhodnú pre Slovensko a presahujúcu záväzky štátov NATO. Uviedol tiež, že okupačná dohoda z roku 1968 bola výhodnejšia ako obranná dohoda s USA.
Dohodu o obrannej spolupráci s USA (DCA) bude nutné upraviť. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) to uviedol na sociálnej sieti po piatkovom (27. 10.) rokovaní s americkým veľvyslancom v SR Gautamom Ranom. Zároveň ho informoval, že Slovensko na Ukrajinu nebude posielať nové zásielky zo svojich muničných skladov. Teší ho zhoda na tom, že dialóg je cesta k vzájomnej prosperite.
„S americkým veľvyslancom Ranom sme viedli rozsiahlu diskusiu o bezpečnostných výzvach a otázkach spoločného záujmu oboch štátov. Stretnutie nám ukázalo, že vzájomne rešpektujeme svoje názory a dokážeme si bez predsudkov vypočuť a zvážiť požiadavky druhej strany,“ konštatoval Kaliňák.
Na stretnutí podľa svojich slov deklaroval, že si vláda váži dobré vzťahy so západnými partnermi, ale nie je ako „predošlé servilné vlády“. „Sme vďační za konštruktívny rozhovor a spoluprácu, ale len takú, ktorá je obojstranne výhodná,“ poznamenal.
Slovenská zahraničná a obranná politika zažívala podľa ministra zlyhanie za zlyhaním. „Pomedzi najväčšie zlyhania jednoznačne patrí nešťastne naformulovaná dohoda o obrannej spolupráci a trestuhodné rozdanie pre Slovensko nevyhnutne potrebnej vojenskej techniky a munície,“ konštatoval Kaliňák.
Dobré vzťahy s partnermi, členstvá v medzinárodných organizáciách a záväzky z nich vyplývajúce sú podľa Kaliňáka pre Slovensko ako menší štát kľúčové. Ako dodal, efektívna kooperácia pomáha zabezpečiť nielen obranu Slovenska, ale otvára tiež nové možnosti ekonomického rastu.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka obrannej dohode so Spojenými štátmi okrem mnohého iného vlani vyčítal aj to, že Slovensko podľa neho touto zmluvou prenecháva svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO.
Tiež, že slovenská strana nebude môcť vôbec ovplyvniť či skontrolovať, aké vojenské zariadenia či množstvo zbraní budú dovezené na Slovensko. Dohodou sa údajne vzdáva zvrchovaných práv na svojom území, vzdá sa svojej trestnej jurisdikcie, či tiež nebude mať riadnu kontrolu nad tým, kto vstupuje a kto sa nachádza na území Slovenska.
Ako uviedol, ešte aj právna úprava zmluvy o pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa z roku 1968 bola „nepochybne výhodnejšia“ ako súčasná obranná dohoda s USA.
„A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu,“ skonštatoval.
Táto zmluva bola podľa neho výhodnejšia než tá súčasná napríklad v trestaní sovietskych vojakov, ktorí v prípade páchania zločinov podliehali československému právnemu systému a orgánom, ale tiež preto, že zaväzovala sovietske vojská nemiešať sa do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky.
Za výhodnejšiu oproti obrannej dohode so Spojenými štátmi označil aj zmluvu Slovenska s NATO z roku 2004.
„Som presvedčený, že takúto dohodu, ako Vám bola predložená, by Slovenská republika nemala uzavrieť so žiadnym štátom,“ uviedol generálny prokurátor vo svojom prejave, ktorý mu predchádzajúci parlament neumožnil predniesť.
Na nevýhodnosť obrannej zmluvy poukázala aj dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková po tom, ako sa počas tohto leta v Nemecku odohral šokujúci prípad, keď dvaja americkí vojaci mali po hádke ubodať 28- ročného muža, občana Nemecka. Podozrivých z útoku vo veku 25 a 26 rokov zadržala polícia a odovzdala americkým vojenským orgánom činným v trestnom konaní. Tak, ako Nemcom káže obranná dohoda s USA.
V predajni obchodného reťazca Billa vo Zvolene došlo v máji tohto roku k incidentu medzi dvomi opitými americkými vojakmi, ktorí slúžia na vojenskej základni Lešť blízko Zvolena.
Incident pokračoval pred predajňou. Jeden z vojakov sa správal agresívne a odmietol sa policajtom legitimovať, kričal na nich a vulgárne im nadával.
Policajti vojaka spútali a odviezli ho na miestne policajné oddelenie. Situácia sa vyriešila až po príchode predstaviteľa vojenskej misie v Lešti a veliteľa amerických vojakov, ktorí policajtom dali doklady tohto agresívneho vojaka a amerických vojakov odviedli.
Zdroj: pravda.sk / InfoVojna
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…