Dňa 4. augusta 2023 bol odvolaný riaditeľ Audiovizuálneho fondu Mgr. Art Peter Badač. Vo funkcii bol pol roka. Odvolanie Badača bolo nielen prekvapivé ale podľa všetkého aj protiprávne.
Badač pri nástupe do funkcie upozornil na nehospodárne nakladanie z finančnými prostriedkami fondu za predchádzajúceho vedenia v dôsledku čoho sa fond ocitol vo faktickej platobnej neschopnosti, keď nebol schopný plniť svoje záväzky a naďalej vykonávať svoju zákonom danú funkciu.
9. augusta 2023 vychádza na internetových stránkach magazínu Kapitál rozsiahly článok popisujúci situáciu v AVF. Autori reakcie na dianie v súvislosti s odvolaním riaditeľa vyjadrujú znepokojenie nad postupom vedenia fondu, vyzývajú ho na vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú situáciu v audiovízií, ako aj z atmosféry chaosu, ohrozenia a morálnej krízy. Vyjadrujú názor, že Rada fondu, ktorá fond kontroluje, menuje a odvoláva riaditeľa nekonala efektívne, porušovala etický kódex a jej rozhodnutia sú netransparentné. Pod reakciu sa podpísalo niekoľko desiatok popredných osobností z prostredia slovenskej audiovizuálnej tvorby.
14. 8. 2023 Peter Badač v rozhovore pre denník Pravda uvádza, že sa stal obeťou systému „našich ľudí“ a jeho zvolenie za riaditeľa fondu bola „chyba v systéme“. Považuje svoje odvolanie za čisto účelové, potom ako upozornil na neudržateľné hospodárenie s prostriedkami fondu.
15.8. 2023 vychádza v diskusií pod článkom v časopise Kapitál podrobná právna analýza vzniknutej situácie. Článok má pomerne vysokú odbornú úroveň, autor si však prial zostať v anonymite. Nie je ťažké uhádnuť prečo. Text mimo iné obviňuje vtedajšiu ministerku kultúry Silviu Hroncovú na spoluúčasti na vnútornom prevrate v AVF. Manžel vtedajšej ministerky je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti Film Europe, ktorá je významným poberateľom dotácií z fondu. Ministerka do rady fondu menovala Ivetu Malákovú (na základe §5, ods.1 pism. g zákona NRSR 516/2008 Z.z.), ktorá bola dovtedy členkou dozornej komisie (túto komisiu podľa zákona menuje rada). Maláková vypracovala správu komisie proti riaditeľovi Badačovi. Po svojom menovaní za členku Rady AVF sa potom na základe tejto vlastnej správy sama podieľala na odvolaní Badača (počtom hlasov 5 ku 4), čo je porušením základného princípu správneho práva –práva na nestrannosť. Peter Badač neskôr na základe analýzy podal proti vedeniu AVF správnu žalobu.
28.9.2023 Ministerstvo kultúry SR, ktoré predtým odmietalo s riaditeľom Badačom o situácií v AVF rokovať (rozhovor pre denník Pravda), nečakane uzavrelo s AVF dodatok k zmluve na rok 2023. Celková úroveň príspevku na rok 2023 sa ním zvyšuje z 12 290 000 na 40 107 425 Eur! Úroveň podpory audiovizuálnej kultúry (dotácie na projekty) sa zvyšuje zo 6 000000 na 12 000000 EUR. To všetko za stavu rekordne vysokého deficitu štátneho rozpočtu.
15.10.2023 sa stal riaditeľom AVF po mimoriadne rýchlom procese výberového konania, kde sa prihlásili len dvaja kandidáti, Vladimír Buriánek. Ten predtým pôsobil v RTVS ako intendant Jednotky. Bol tiež členom manažmentu produkčnej spoločnosti Maya. Je zrejmé, že výberové konanie prebehlo tak, aby o novom riaditeľovi ešte mohla hlasovať Hroncovej nominantka.
Audiovizuálny fond je tzv. verejnoprávna inštitúcia zriadená samostatným zákonom. Kľúčom k udeleniu dotácie z prostriedkov AVF je odporúčanie tzv. odbornej komisie, ktorá má minimálne 5 členov. Na jeho základe môže riaditeľ rozhodnúť o podpore projektu. Odborné komisie menuje a odvoláva Rada AVF na základe návrhu riaditeľa. Riaditeľ je preto dôležitým prvkom v systéme podpory audiovizuálnej produkcie. Druhým prvkom je Rada fondu, ktorá členov odborných komisií menuje aj odvoláva.
Radu podľa uváženia menuje minister kultúry na základe formálnych návrhov. Rada má mať 9 členov zo zákonom určených oblastí audiovízie. 8 členov rady je menovaných na 6 rokov a jedného člena môže na základe zákona menovať a odvolať minister kultúry podľa vlastného rozhodnutia.
Problémom AVF od počiatku jeho činnosti je úzke prepojenie medzi členmi odborných komisií a žiadateľmi. Rozhodujúca väčšina členov komisií boli alebo sú v pracovno-právnom, zmluvnom alebo príbuzenskom vzťahu k niektorému z „renomovaných“ žiadateľov. Iní producenti (Biermann, Svarínsky, Kerekeš, Brachtl, …) sú dokonca priamo členmi odborných komisií. Teoretik Martin Šmatlák, neskorší riaditeľ, a producent Patrik Pašš, neskorší predseda rady AVF, zákon postavili tak, aby činnosť AVF bola pod kontrolou pomerne úzkej skupiny ľudí. Zákon v roku 2008 presadil vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Žiadny z ministrov nenašiel politickú odvahu tento vyložene klientelistický a vysoko korupčný systém zmeniť. Táto podivuhodná chobotnica medzičasom prerástla celú slovenskú audiovizuálnu kultúru. Až do odvolania Badača proti tomuto systému neexistovala žiadna verejná kritika. Situácia sa zmenila v roku 2023, keď mnohí žiadatelia zistili, že fond im nie je schopný uhradiť prostriedky, na ktoré majú zmluvný nárok.
Špecifické fungovanie tejto inštitúcie bolo možné vďaka systematickému nezáujmu mainstreamových médií. O podivné praktiky nemali záujem ani mimovládne organizácie ako Zastavme korupciu, Via Iuris či Transparency International. Dôvod bol zrejmý. Slovenskí producenti boli totiž vždy na správnej strane politickej barikády.
Dve veľké kauzy však nebolo možné odignorovať. V roku 2010 museli pod verejným tlakom odstúpiť z funkcie predseda rady Patrik Pašš a podpredsedníčka Kolevská potom, čo fond pridelil ich vlastným firmám pridelili dotácie vo výške takmer 400 tisíc eur. V roku 2018 vypukla kauza Generál, kde fond pridelil dotáciu vyše 1 milióna eur projektu, ktorý bol zjavným subvenčným podvodom.
Mnohí producenti sa naučili využívať fond na základe rodinkárstva a prepletených a skrytých účastiach v produkčných spoločnostiach.
Z hľadiska verejných financií je najzávažnejším problémom fondu tzv. vratkový systém podpory audiovizuálneho priemyslu. Táto problematika by si zasluhovala samostatnú štúdiu. Základným problémom nie je len enormne vysoký podiel štátnej podpory z celkovej inevestície (33%) pre podnikateľov v oblasti audiovízie ale hlavne absencia akéhokoľvek systému kontroly. Nie je možné efektívne zistiť, aká časť štátnej podpory audiovizuálneho priemyslu bola zneužitá na fiktívne investície, či na umelo navŕšené cenové relácie s úmyslom získať neoprávnené spätné vyplatenie súkromných nákladov z prostriedkov štátu.
Toto všetko poukazuje na fakt, že takáto situácia, ktorá vyhovuje len určitej skupine ľudí v audiovizuálnom priemysle sa musí riešiť. Stratégia na základe legislatívnej zmeny je len reakcia MK na neúnosnú situáciu.
/ ereport.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…