Bill Gates sa v podstate netají svojimi ideami a v súčasnosti stojí na čele najmocnejšej mimovládnej organizácie na svete s ročným rozpočtom takmer 5 miliárd dolárov.
Majiteľ spoločnosti Microsoft má nápad, ako vyriešiť pandémiu a vytvoriť po nej nový, lepší svet. Jeho hlas, dychtivo reprodukovaný médiami, sa premieta do rozhodnutí globálnych agentúr alebo dokonca vlád. Ako sa vizionár z IT branže prekvalifikoval na pandemického veštca a čo nás čaká, ak sa jeho ambície naplnia?
Bill Gates, už roky najbohatší človek na svete, je osoba, ktorú netreba nijako zvlášť predstavovať. Stojí však za to venovať pozornosť niektorým aspektom jeho cesty k závratnému úspechu, ktoré osvetľujú jeho osobnosť a metódy práce. Vyrastal v bohatej americkej rodine (jeho otec bol vplyvný právnik v Seattli, matka pochádzala z rodiny bankárov) v duchu pracovitosti a neustálej súťaživosti, kde sa úspech odmeňoval a neúspech zatracoval. Brilantný matematik sa spolu s kolegom Paulom Allenom, s ktorým neskôr založil spoločnosť Microsoft, nadchol pre programovanie a prvé peniaze si zarobil ako tínedžer na školskom počítači (začiatkom 70. rokov bol počítač ešte veľkou vzácnosťou). Rodičia chceli z neho mať právnika, ale nakoniec štúdium na elitnej Harvardovej univerzite zanechal, aby mohol písať programy, ktoré laikom i hobistom umožňujú používanie počítačov.
Zlomom v jeho živote bola spolupráca s IBM vďaka matkiným konexiám. IBM chcela hromadne vyrábať „PC“ (osobné počítače), ale nemala pre ne vlastný operačný systém. Ako uvádza dokumentárny film Bill Gates: Microsoft Saga (Stephane Malterre, Tac Presse 2012), na obchodnom stretnutí 25-ročný Gates blufoval, že jeho spoločnosť vytvorí vhodný operačný systém pre počítače IBM a potom kúpil od informatika Tima Patersona jeho Q-DOS, ktorý upravil a premenoval na MS-DOS. Kľúčom k finančnému úspechu bola jeho obchodná stratégia, ktorá bola v tejto oblasti novinkou – Microsoft nielenže predal spoločnosti IBM možnosť využitia svojho softvéru, ale si aj účtoval poplatok za každý počítač predaný s operačným systémom MS-DOS.
Počítače IBM boli na trhu veľmi populárne a začali zaplavovať americké kancelárie a domácnosti, ich dominantné postavenie však veľmi rýchlo začal ohrozovať konkurenčný produkt Apple: počítač Macintosh s atraktívnym rozhraním, s ikonami programov a s prvou myšou a kurzorom na obrazovke bol veľmi ľahko využiteľný aj deťmi. Gates tým bol nadšený a videl v tom veľký potenciál.
Vo filme The Microsoft Saga rozpráva vtedajší inžinier spoločnosti Microsoft Marlin Eller o tom, ako mu jeho šéf položil Macintosh na stôl s tým, aby z neho využil všetko, čo sa len dá. Vtedy vznikol prvý Windows a pretože PC v predaji boli dvakrát lacnejšie ako Macintosh, v 90. rokoch vyše 90 percent počítačov na svete používalo operačný systém Microsoft. V roku 1995 sa Bill Gates stal najbohatším človekom na svete a obálka časopisu The Times ho dokonca nazvala „Pánom sveta“.
Medzitým, o tri roky neskôr, utrpel bolestivý pád z piedestálu. Gates, ktorý dokonale vycítil a využil prichádzajúcu éru osobných počítačov, však zaspal začiatok internetovej revolúcie. Keďže nepostrehol potenciál tohto nového komunikačného nástroja, čakal, zatiaľ čo prehliadač Netscape začal dobývať trh. Microsoft sa pustil doháňať svojho konkurenta svojím Internet Explorerom a robil to bezohľadne, dokonca sa hovorilo o vydieraní, ako to opísal v Ságe investigatívec Christopher Sprigman, keď dal výrobcom počítačov na výber: buď prestanú inštalovať program konkurencie na hotové počítače, alebo prídu o prístup k systému Windows a už nebudú zaujímaví pre trh. Ako ukázalo neskôr vyšetrovanie amerického ministerstva spravodlivosti, táto taktika, interne známa ako „džihád“ (svätá vojna), sa osvedčila. Spoločnosť Microsoft však porušila protimonopolné zákony, začalo sa vyšetrovanie a výsluchy najbohatšieho človeka na zemi sledovali naživo milióny Američanov.
Pohľad na Billa Gatesa – mimoriadne brilantného muža s vynikajúcou pamäťou –, ktorý sa po otázkach, ktoré mu boli kladené, „tváril ako hlupák“ predstierajúc, že im nerozumie, akoby stratil pamäť, spôsobil pokazenie imidžu „Pána sveta“. Akcie spoločnosti klesli o 30 percent a samotné impérium sa malo rozhodnutím súdu (oddelenie vlastníctva operačného systému od zvyšku softvéru) rozdeliť na dve samostatné spoločnosti. Spoločnosť sa však odvolala a dohoda uzavretá s ministerstvom spravodlivosti zachránila Microsoft pred rozdelením. Zostávalo opraviť silne pošramotený imidž samotného Gatesa.
V roku 2000, vo veku 45 rokov, Gates rezignoval z funkcie prezidenta spoločnosti Microsoft a päť miliárd dolárov v akciách spoločnosti venoval ako dar Nadácii Billa a Melindy Gatesových, ktorá absorbovala Nadáciu Williama Gatesa založenú v roku 1994. Z vizionára, programátora a úspešného monopolného biznismena v odbore IT sa Bill Gates stal filantropom angažujúcim sa v boji o odstránenie chudoby a chorôb zo sveta a podporil programy v oblasti vzdelávania, zdravia a ochrany klímy. Filantropom dosť osobitým, ktorého francúzsky investigatívny novinár Lionel Astruc, autor knihy The Art of False Generosity – the Bill and Melinda Gates Foundation (Actes Sud, 2019), nazval výstižne – filantropokapitalistom.
Gatesova nadácia v skutočnosti funguje na základe prebytkov pridruženého investičného fondu (Bill & Melinda Gates Foundation Trust), ktorý zas investuje do zbrojárskeho odvetvia, farmaceutického priemyslu, priemyslu GMO, fosílnych palív (čítaj: energetický priemysel na báze uhlia alebo ropy), odvetvia rýchleho občerstvenia (fast food) či sódových nápojov. Médiá si pomerne rýchlo všimli, že podobné investície nie sú kompatibilné s deklarovanými cieľmi opatrení v oblasti zdravia alebo znižovania emisií CO2. Ako však informovali Los Angeles Times v roku 2007, fond si napriek kritike zachoval svoju investičnú politiku a kritikov obvinil z… naivity.
Druhým prvkom, na ktorý Astruc poukazuje, je väzba medzi grantmi nadácie a aktívami, do ktorých fond investuje. Napríklad v roku 2014 investovalo portfólio fondu do spoločnosti Coca-Cola viac ako 530 miliónov eur a nadácia zároveň zorganizovala programy na školenie päťdesiattisíc ľudí – roľníkov pestujúcich mučenku, ovocie, ktoré sa často používa v nápojoch vyrábaných týmto koncernom. Heslo nadácie: „Sme nezisková organizácia bojujúca proti chudobe, chorobám a nerovnosti vo svete“, znie síce na papieri pekne, ale v praxi je to charita, ktorá poháňa veľký biznis, ktorého akcie Gates de facto vlastní.
Podobné korelácie si všimol aj známy časopis Lancet, ktorý v máji 2009 venoval samostatné číslo aktivitám Gatesovej nadácie. Redakcia sa pochvalne vyjadrila o výdavkoch na projekty v oblasti zdravia, ktoré podľa nej taktiež stimulovali štátnych aktérov k zvýšeniu ich vlastných výdavkov. Zároveň pri analýze grantov udelených nadáciou v rokoch 1998 – 2007 v oblasti politiky zdravia dospel Lancet k záveru, že projekty financované nadáciou nezodpovedajú prioritám v oblasti zdravia vo svete a že granty sú udeľované na základe osobných konexií a väzieb. Lancet tiež vyjadril poľutovanie nad tým, že mu nadácia nechce prezradiť, akú rolu zohráva v globálnej zdravotnej politike, a riadi sa, ako je uvedené v jej správach, výlučne „záujmami a vášňami rodiny Gatesovcov“.
Tvrdí sa tiež, že príjemcami zdravotníckych projektov určených pre chudobné krajiny sú v skutočnosti subjekty zo západných krajín, najmä z Ameriky. Astruc poznamenal, že Gatesove aktivity v Afrike v skutočnosti nebudujú správnu autonómiu, ale slúžia na vytvorenie odbytiska pre zahraničné koncerny. Plán očkovacieho desaťročia túto analýzu potvrdil.
Kritické hlasy nezabránili Gatesovcom podnikať ďalšie kroky podľa ich „záujmov a vášní“. Gates, pravidelný účastník a občas čestný hosť Svetového ekonomického fóra, v januári 2010 v Davose vyhlásil, že vakcíny budú mať v nasledujúcom desaťročí neslýchaný význam, a preto sa zaviazal, že v tomto období vynaloží na očkovanie viac ako 10 miliárd dolárov.
Nadácia v skutočnosti financovala očkovacie programy už od konca 20. storočia.
V roku 1999 dostala novovytvorená aliancia pre vakcíny – Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu (The Global Alliance for Vaccines and Immunisation – GAVI) – od Gatesa počiatočnú injekciu 750 miliónov dolárov a prísľub ďalších 4 miliárd dolárov. GAVI je zaujímavý projekt verejno-súkromného partnerstva vo veci zdravia, predovšetkým „zdravia odbytísk“. Misia prezentovaná na oficiálnych webových stránkach znie: „Formovanie trhov. Práca na zlepšení zdravia trhov s vakcínami a inými imunologickými produktmi.“
Aliancia financovaná Gatesom majúca za cieľ zlepšiť receptívnosť trhu (čítaj: reguláciu štátov a ich imunizačné programy) v prospech výrobcov, takže je to vlastne organizácia lobujúca za očkovanie.
Podobný mechanizmus veľmi dobre pochopila a opísala parlamentná vyšetrovacia komisia v Indii vo svojej správe č. 72 z roku 2013 o možnom zneužití vakcíny proti HPV, ktorej skúšobný očkovací program v Indii bol realizovaný vďaka grantu nadácie Gates Foundation. Vyšetrovací výbor zistil, že americký výskumný program úmyselne obišiel „náročnú a prísne regulovanú cestu klinických skúšok“ a snažil sa o „bezproblémové“ zaradenie vakcíny do očkovacích programov: „Výbor považuje celú záležitosť za zaujímavú a úskočnú. Výber krajín a skupín obyvateľstva, monopolná povaha propagovaného produktu, neobmedzený trhový potenciál a príležitosti v univerzálnych očkovacích programoch týchto krajín (India, Uganda, Vietnam a Peru) poukazujú na dobre naplánovaný model komerčného využitia situácie. Ak by sa PATH (projekt financovaný z Programu pre vhodné technológie v zdravotníctve) podarilo zaradiť vakcínu proti HPV do všeobecných očkovacích programov v daných krajinách, prinieslo by to výrobcovi nevídané zisky z automatického ročného predaja bez akýchkoľvek nákladov na propagáciu alebo marketing. Je dobre známe, že ak sa raz určité očkovanie zavedie do očkovacích programov, z politického hľadiska nie je možné toto očkovanie zrušiť.“
Výrobcom predmetnej vakcíny bola britská spoločnosť Glaxo-SmithKline (GSK), do ktorej Gates investoval po tom, ako odstúpil z predstavenstva Microsoftu – spolu s akciami spoločností Pfizer, Johnson & Johnson, Merck & Co. a ďalších lekárskych gigantov. Inými slovami, nadácia využívala svoj finančný vplyv na financovanie očkovacích programov v rámci svojej zdravotnej politiky pre chudobnejšie krajiny, na ktorých Gates, ako akcionár, zároveň zarábal prostredníctvom svojho fondu.
Rekapitulujúc desaťročie očkovania z hľadiska ekonomickej návratnosti v rozhovore pre CNBC v Davose v januári 2019, Gates uviedol: „Svet investoval celkovo 100 miliárd, z čoho naša nadácia niečo vyše 10 miliárd, ale sme presvedčení, že návratnosť je dvadsať ku jednej. Takže z hľadiska samotného ekonomického prínosu, v porovnaní s čímkoľvek iným, je to naozaj silné číslo.“ Podľa časopisu Forbes sa Gatesov majetok za rovnaké obdobie zdvojnásobil z 54 miliárd dolárov v roku 2010 na 111 miliárd dolárov v roku 2020 – v roku pandémie zarobil ďalších 20 miliárd dolárov. Charitatívne darcovstvo, nezisková filantropia – sa finančne oplatí, najmä v čase pandémií.
Ak má Gatesova filantropia charakteristické znaky investície, nemali by sa podobne posudzovať aj jeho konexie? Tedros Adhanom Ghebreyesus, súčasný generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), bývalý etiópsky minister zdravotníctva, ktorý v minulosti pôsobil v predstavenstvách a dozorných radách inštitúcií spojených s Gatesom:
– v ním založenom Fonde pre AIDS, tuberkulózu a maláriu, v spomínanom lobingu GAVI, ako aj v STOP TB Partnership financovanom Gatesom. Tedros je generálnym riaditeľom WHO od roku 2017 – do takéhoto vedenia sa oplatí investovať, keďže v roku 2019 bola Gatesova nadácia druhým najväčším sponzorom WHO po USA, pričom do organizácie prispievala viac ako Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Spojené kráľovstvo dokopy. Treba pripomenúť, že v spomínanom vydaní Lancet z roku 2009 bola podrobená kritike závislosť WHO od cielených grantov vlád a súkromných darcov, ako napríklad Bill Gates. Čo by povedal dnes?
Ďalšia fascinujúca konexia – Anthony Fauci, stratég bojujúci proti pandémii v Spojených štátoch, vedec pôsobiaci na pomedzí sveta virológie a veľkého biznisu, starý dobrý priateľ rodiny Gatesovcov, člen predstavenstva Gatesovho globálneho očkovacieho plánu na roky 2011 – 2020 a taktiež príjemca ich charity, „skromných“ 100 miliónov dolárov pridelených Národnému inštitútu pre alergie a infekčné choroby, ktorého je riaditeľom. Nomen omen. V roku 2001 bolo ocenených Cenou Andrewa Carnegieho sedem významných filantropických subjektov, vrátane rodiny Gatesovcov. Na pamätnej fotografii William Gates Sr (Billov otec), zastupujúci rodinu, stojí v jednom rade vedľa Georga Sorosa a Davida Rockefellera, neďaleko Anthonyho Fauciho, ktorý bol na udalosti prítomný ako zástupca vyššie spomenutého ústavu a „uznávaný výskumník HIV“.
Keď už sme pri filantropoch Sorosovi a Rockefellerovi, v roku 2009 spolu s Gatesom založili klub „The Good Club“, v ktorom boli aj Warren Buffet, Oprah Winfreyová, Ted Turner, Eli Broad a Michael Bloomberg. „Skupina miliardárov a šľachetných filantropov“, ako ich prvé stretnutie opísal denník The Guardian, sa stretla, aby hľadala odpoveď na „globálny hospodársky pokles a početné zdravotné a environmentálne krízy, ktoré sužujú svet. Svojím spôsobom to bol samit o záchrane sveta.“ Dojímavé! V skutočnosti bol však bližšie pravde titulok článku v The Wall Street Journal: Miliardári sa usilujú znížiť svetovú populáciu. Filantropi diskutovali o tom, ako využiť (investovať?) osobné bohatstvo na zvrátenie rastu svetovej populácie.
Stretnutie nebolo zbytočné. Melinda Gatesová (nominálna katolíčka) chcela cezeň presadzovať nielen univerzálne antikoncepčné programy, ale aj očkovacie programy. Gates na konferencii TED 2010 uviedol: „V dnešnom svete žije 6,8 miliárd ľudí. A tento počet sa blíži k 9 miliardám. Ak odvedieme naozaj dobrú prácu s novými vakcínami, zdravotnými službami a službami reprodukčného zdravia, možno dokážeme tento nárast znížiť o 10 alebo 15 percent.“ Znižovanie pôrodnosti vakcínami? Gates to potom vysvetľoval ako paradox, viac zdravia – menej pôrodov: „Rodičia sa usilujú mať dve dospelé deti, ktoré sa o nich v starobe postarajú, a keďže deti niekedy aj zomierajú, rodí sa ich viac, a teda pri starostlivosti o zdravie detí sa ich jednoducho narodí menej.“ Mimochodom, Bill Gates a Melinda Gatesovci sa ako rodičia tešia z troch dcér, ktoré pravdepodobne nesplodili kvôli svojmu finančnému zabezpečeniu v starobe. Kto však zakáže bohatým zakladať šťastné rodiny a ísť nad rámec noriem kladených na ostatných?
Očkovacia dekáda symbolicky vyvrcholila vo forme cvičenia pre prípad pandémie koronavírusu, ktoré v októbri 2019 organizovala Nadácia Gatesovcov spolu so Svetovým ekonomickým fórom (kolegovia od Veľkého resetu) a Johns Hopkins Center for Health Security (ktoré potom zohrali významnú úlohu pri poskytovaní štatistiky covidu). Účastníci cvičení s názvom „Udalosť 201“ (Event 201) si zahrali scenár komplexného „riadenia“ pandémie. Poukázali na to, že jediným východiskom z podobných hrozieb je spolupráca vlád s globálnym biznisom. Zdôraznili, že vlády budú musieť zísť z „vychodených cestičiek“. Dokonca sa zmienili o potrebe cenzúry falošných správ, čítaj: informácií podkopávajúcich prijaté riešenia a stratégie. Takéto cvičenia súkromných subjektov sú tiež investíciou.
Dôležité je, že v roku 2020 poskytol Gates informačné granty trom veľmi vplyvným (a zároveň ľavicovým) médiám v rámci témy „Globálne zdravie a rozvoj. Verejná informovanosť a analýzy“. Treba dodať: trojročné granty – dostatočne spoľahlivé informácie až do konca pandémie, ktorú Gates predvída, že bude trvať do konca roka 2022. Vo Veľkej Británii dostal The Guardian na tento účel 3,5 milióna dolárov (za desaťročie 2011 – 2020 dostali tieto noviny od Gatesa spolu takmer 13 miliónov dolárov!), francúzsky Le Monde získal 2,1 milióna dolárov, a za oceánom CNN 3,6 milióna dolárov. Neprekvapuje, že Bill Gates, samozvaný epidemiológ, začal v médiách opakovane predkladať riešenie pandémie, v ktorom „sa situácia nevráti do normálu, kým nezískame skvelú vakcínu pre celý svet“. Toto riešenie potom politici a ich experti opakovali ako mantru, pravdepodobne v súlade s týmto partnerstvom medzi globálnym biznisom a vládami.
Pripomeňme „svätú vojnu“ z čias Microsoftu: monopolizáciu trhu a úplné odstránenie konkurencie. Zoberme si opäť paradigmu očkovacej dekády: NOVÉ vakcíny zabezpečia zníženie svetovej populácie. V tejto obchodno-pandemickej stratégii nie je podľa uvedenej definície žiadny priestor pre produkty, na ktorých by „globálny biznis“, v ktorom je Gates akcionárom, nemohol zarobiť. Zároveň je potrebné nielen dobyť trh, ale aj neustále predávať, podobne ako pri predplatených aplikáciách alebo IT službách.
S Gatesom späté spojenectvo lobistov GAVI od roku 2017 presadzuje biometrický identifikačný preukaz, ktorý by sme dnes už nazvali očkovacím pasom. „V konečnom dôsledku budeme musieť mať osvedčenia o tom, kto sa lieči, kto je očkovaný,“ odporúčal Gates na TED 2020. Hoci samotný očkovací certifikát možno sfalšovať, Gatesovi nechýba predstavivosť: Z jeho iniciatívy výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) – (ktorí v minulosti vyvinuli diaľkovo ovládateľný čipový dávkovač antikoncepčných hormónov na subkutánnu implantáciu, fungujúci šestnásť rokov) vyvinuli neviditeľný podkožný infračervený kód, ktorý je možné implantovať vakcínou a ktorý potom bude možné čítať z kože, napr. mobilom.
Univerzálny covidový pas je taktiež gigantickou databázou neustále sa meniacich dát a osôb vyžadujúcich príslušné informačné sledovanie. Žiadny problém, v roku 2018 sa Gates zapojil do projektu Earth Now – vytvorenia siete satelitov, ktoré umožnia monitorovanie celej Zeme v reálnom čase. Ešte jeden dôležitý prvok – bezhotovostný svet. Už v roku 2012 pomohla nadácia Gates Foundation založiť alianciu Better than Cash Alliance s cieľom urýchliť prechod od hotovosti k digitálnym formám transakcií. Gates sa netajil tým, že ide o vynikajúci spôsob boja proti „zakázaným“ transakciám, podvodom atď, čítaj: Úplné vylúčenie neprispôsobivých a odbojných osôb z finančného systému, ako sa to práve teraz realizuje v Číne.
Čerešnička na torte: Podľa Billa Gatesa bude v novom svete nutné rozlúčiť sa s konzumáciou živočíšneho mäsa, pretože „metán, ktorý vypúšťajú (chované zvieratá), každý rok produkuje rovnaký skleníkový efekt ako dve miliardy ton oxidu uhličitého a predstavuje 4 % globálnych emisií“, a cieľom sú nulové emisie CO2 do roku 2050, ktoré vytýčil Gates v TED v roku 2010, šesť rokov pred Parížskou dohodou. Dobrou správou je, že Gates sa vďaka svojim nedávnym investíciám stal najväčším vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v USA a zrejme sa postará o produkciu „mäsa“ na rastlinnej báze, na ktoré – ako tvrdí – sa dá zvyknúť.
Keď riaditeľ Rob Flynn zo spoločnosti The News-Hour, ktorá v roku 2008 dostala od Gatesovej nadácie grant vo výške 3,5 milióna dolárov na prípravu informácií o globálnom zdraví, dostal od agentúry Reuters otázku, či musí informovať o témach, ktoré sú pre nadáciu dôležité (otázka sa čiastočne týkala konfliktu záujmov), odpovedal: „Z istého pohľadu nie je, dofrasa, toho príliš veľa z oblasti globálneho zdravia, kde by Gates nemal svoje chápadlá.“
Nasledujúce prirovnanie bude tvrdé, ale nebude prvé, pretože po škandále v roku 1998, keď vyšli najavo jeho monopolné praktiky, sa objavili karikatúry znázorňujúce Gatesa ako fašistického diktátora. O osude Európy nebolo rozhodnuté, keď Adolf Hitler napísal svoj Mein Kampf, ale vtedajší (ne)zodpovední politici nebrali do úvahy jeho šialené a strašné plány, ktoré potom dôsledne realizoval. Bill Gates sa v podstate netají svojimi ideami a v súčasnosti stojí na čele najmocnejšej mimovládnej organizácie na svete (vlastne mimovládneho koncernu) s ročným rozpočtom takmer 5 miliárd dolárov. Popri Gatesovi je Soros so svojimi nadáciami otvorenej spoločnosti trpaslík, hoci Gates menej tlačí na presadzovanie ideológie a chce iba usporiadať Zem na svoj obraz a podobu a z toho profitovať. Nedávny prípad Švédska, ktorého vláda nakoniec odmietla Gatesovi dovoliť vypúšťanie aerosólov na oblohu za účelom ochladenia podnebia však ukazuje, že Gates ešte nie je všemohúci. Ak si chceme uchovať naše slobody a zvyky z predpandemickej „normálnosti“ – jedinej normálnosti – musíme klásť odpor a brániť sa pred jeho nesvätými vojnami. Pretože o tom, že Bill je na vojnovej ceste s ľudskou normálnosťou, niet pochýb.
Autor: Wojciech Golonka
Zdroj: dorzeczy.pl
Preklad: christianitas.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…