Neobvyklá washingtonská aféra – niekoľko dní „ticha“ o vážnych zdravotných ťažkostiach amerického ministra obrany Lloyda Austina

Slovenský odborník na geopolitiku a docent sociológie PhDr. František Škvrnda, CSc., plk. v.v. sa vo svojom článku venoval kauze zdravotného stavu šéfa Pentagónu, ktorý začiatkom januára 2024 pre komplikácie po decembrovej operácii rakoviny prostaty nastúpil do nemocnice.

Hospitalizácia vyvolala v časti americkej verejnosti pobúrenie, pretože Lloyd Austin ju pred médiami štyri dni tajil a o diagnóze podľa Bieleho domu nevedel ani prezident Joe Biden.

O fungovaní bezpečnostného systému na najvyšších priečkach washingtonskej moci vznikli znepokojujúce nejasnosti v súvislosti so spôsobom informovania o zdravotnom stave ministra obrany USA Llodya Austina (*1953, prvý Afro-Američan na tejto funkcii, generál vo výslužbe). Minister obrany sa zaraďuje medzi štyroch najvýznamnejších členov kabinetu (vlády) a musí byť stále k dispozícii pre prezidenta (i ozbrojené sily USA). Nejde ani tak o to, že zdravotné komplikácie sa nevyhýbajú ani politicky najsilnejším osobnostiam na svete a že môžu byť tiež „práceneschopní“. Mediálny rozruch spôsobil predovšetkým spôsob informovania prezidenta a Kongresu o zdravotnom stave ministra.

O politicko-administratívnom a personálnom kolose Ministerstva obrany USA

Pentagon, ako sa mediálne často podľa tvaru budovy, v ktorej sídli, označuje ministerstvo obrany USA, je monumentálny kolos s celkovou plochou asi 620 tisíc m2. Do roku 2022, kedy ho predbehla diamantová burza v Surate (India), bol aj najväčšou administratívnou budovu na svete. V budove pracuje asi 23 000 vojakov a úradníkov. 3000 ďalších osôb vykonáva podporné zamestnania (z nich údajne viac ako tisíc v stravovacích službách).

Zaujímavejší je však pohľad na politicko-administratívnu a personálnu mašinériu ministerstva obrany. Minister obrany (oficiálne štátny tajomník Spojených štátov pre obranu – United States Secretary of Defense) má zástupcu (deputy secretary), ktorý musí byť civilom (najmenej sedem rokov po skončení aktívneho služobného pomeru). Od 8. februára 2021 je v tejto funkcii Kathleen Hicksová (*1970). Ide o prvú ženu (okrem dočasne poverenej Christine Foxovej od decembra 2013 do mája 2014) na tomto poste. Má dlhoročnú kariéru úradníka aj vo vysokých pozícií na ministerstve obrany. Pôsobila i v organizáciách bezpečnostného výskumu.

Ministrovi a jeho zástupcovi podliehajú podtajomníci (under secretary of defense). Aktuálne ich je päť a to podtajomník:

• pre politiku (for Policy),
• pre akvizíciu a udržanie (for Acquisition and Sustainment),
• pre výskum a inžinierstvo (for Research and Engineering),
• pre personál a pripravenosť (for Personnel and Readiness),
• pre spravodajstvo a bezpečnosť (for Intelligence and Security),
• kontrolór/hlavný finančný riaditeľ (comptroller/chief financial officer).

Spomenieme aj pomocníka ministra pre verejné záležitosti (Assistant for Public Affairs), ktorý je však mediálne málo známy. Tlačovým tajomníkom ministerstva je od augusta 2022 generálmajor Patrick Ryder. V záujme „zdokonalenia“ informovania o bezpečnosti zriadil prezident USA pri Rade národnej bezpečnosti v máji 2022 post koordinátora strategickej koordinácie, ktorým je John Kirby (*1963, kontraadmirál vo výslužbe, predtým bol aj tlačovým tajomníkom ministerstva obrany).

Ministerstvo obrany má zloženú štruktúru, v ktorej sú okrem politického úradu aj ozbrojené sily. Je to ich 6 základných zložiek: pozemné sily, vojenské námorníctvo, námornú pechotu, vojenské letectvo, vesmírne sily a pobrežnú stráž (patrí pod ministerstvo len v čase vojny – v mieri je súčasťou ministerstva vnútornej bezpečnosti). Špecifickú pozíciu majú nebojové agentúry (tajné služby) Obranná spravodajská agentúra a Národná bezpečnostná agentúra (prísne utajovaná, niekedy sa považuje za najväčšiu spravodajskú služba na svete). Celkovo bolo v organizáciách ministerstva obrany USA podľa mediálnych údajov z júna 2022 skoro 1 350 000 vojakov v aktívnej službe. V Národnej garde, ktorá pôsobí v jednotlivých spolkových štátoch ako aj v zálohách bolo skoro 780 tisíc osôb. Okrem toho je v rezorte necelých 750 tisíc civilných zamestnancov. Ministerstvo patrí k najväčším zamestnávateľom nielen v USA ale aj na celom svete.

Na vrchole vojenskej organizácie je Spojený výbor náčelníkov štátov, na čele s predsedom. Od októbra 2023 ním je gen. Charles Q. Brown Jr. (*1962), ktorý predtým slúžil v letectve. Po tejto línii sú ozbrojené sily začlenené do 11 bojových veliteľstiev (šiestich územných: Afrika, Európa, Indicko-tichooceánske, Juh, Sever, Stred a piatich špecializovaných: dopravné, kozmické, kybernetické, strategické a špeciálnych operácií). Okrem toho pôsobia v rámci ministerstva obrany ako jeho samostatné zložky aj ministerstvo pozemných síl, ministerstvo vzdušných síl a ministerstvo námorníctva, ktoré vedú nekabinetní ministri.

Táto byrokratická vojensko-politická organizácia má aj také mechanizmy, aby dokázala nejaký čas fungovať samostatne (zotrvačne) bez nepretržitého riadenia. Pre USA, ktoré sa vydávajú za vzor demokracie, informovanosti, organizovanosti a pod. pre celý svet, je však trojdňové „ticho“ veľkou blamážou. Nezvyklé bolo, že zástupkyňa ministra K. Hicksová sa v inkriminovanom čase nezverejnenej hospitalizácie ministra nachádzala na dovolenke (podľa médií na Portoriku) a tiež spočiatku nebola úplne informovaná.

O aktuálnom zdravotnom stave ministra obrany USA, informovaní o ňom po jeho hospitalizácii a reakciách na udalosť

S informáciami o „tichu“ s hospitalizáciou L. Austina prišiel na svojom webe Politico, mediálna spoločnosť so sídlom v Arlingtone, ktorá pôsobí od roku 2007. Bola založená „odídencami“ z Washington Post Johnom F. Harrisom a Jimom VandeHeiom. Zaoberá sa politickým spravodajstvom v USA i vo svete. Niekedy sa považuje za zdroj blízky republikánom.

Ex-post je vývoj zdravotného stavu L. Austina už podrobne opísaný v článku v Politico z 8. januára „Debakel Austina v nemocnici: priebeh udalosti“ (Austin’s hospital debacle: A timeline of events). 22. decembra 2023 sa podrobil po predchádzajúcom diagnostikovaní rakoviny chirurgickému zákroku v renomovanom Národnom vojenskom lekárskom stredisku Waltera Reeda v Bethesde. Biely dom dokonca ani K. Hicksová, ktorá prevzala niektoré povinnosti ministra, neboli o zákroku informovaní. Nasledujúci deň z nemocnice odišiel.

Minister sa 1. januára 2024 ešte zúčastnil na videokonferencii prezidenta o vývoji na Blízkom východe. Podvečer pocítil silné bolesti a vrátil sa späť do nemocnice. Po ďalších komplikáciách zdravotného stavu ho 2. januára umiestnili na oddelení intenzívnej starostlivosti. Najbližší spolupracovníci ministra boli informovaní o jeho hospitalizácii. K. Hicksová však vraj nevedela, že minister zostal v nemocnici.

Až 4. januára bol informovaný o pobyte L. Austina v nemocnici poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý to večer oznámil prezidentovi. Z Bieleho domu naliehali na Pentagon, aby urýchlene uverejnil správu o Austinovom stave.

Ministerstvo obrany však až 5. januára pred 17. hodinou, len krátko pred uverejnením oficiálnej správy, informovalo Kongres o Austinovej hospitalizácii. V správe sa uviedlo, že sa očakáva, že ešte v ten deň sa minister vráti k vykonávaniu svojich povinností. K. Hicksová, ktorá už plánovala návrat do Washingtonu, po tomto oznámení zostala na dovolenke.

Veci sa začali dostávať do „normálu“ 6. januára, keď L. Austin priznal, že verejnosť mal primerane informovať a prebral plnú zodpovednosť za postup. Joe Biden mal s L. Austinom „srdečný rozhovor“. Najvyšší republikánsky senátor vo výbore pre ozbrojené sily Roger Wicker žiadal o „okamžité“ informovanie o situácii.

Predseda výboru Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily republikán Mike Rogers vyzval 7. januára ministra, aby čo najskôr poskytol Kongresu ďalšie podrobnosti o svojom zdravotnom stave a rozhodovacom procese počas minulého týždňa. L. Austin hovoril s demokratickým predsedom výboru ozbrojených síl Senátu Jackom Reedom. P. Ryder podvečer uviedol, že L. Austin zostáva hospitalizovaný a udržiava kontakt s prezidentom, K. Hicksovou, gen. C. Q. Brownom a ďalšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva.

Elise Stefaniková, štvrtá najvyššia predstaviteľka republikánov v Kongrese, 8. januára vyzvala k odvolaniu L. Austina. Biely dom uviedol, že minister má stále prezidentovu dôveru, ale skontroluje, ako boli v prípade dodržané stanovené pravidlá a postupy.

Pentagon 9. januára uverejnil lekársku správu, že L. Austin sa liečil na rakovinu prostaty. Uvádza sa v nej, že následná infekcia, ktorá bola dôvodom novej hospitalizácie, sa vyliečila a prognóza je dobrá. Republikánsky kongresman M. Rogers oznámil, že začína formálne vyšetrovanie postupu L. Austina pri informovaní o jeho hospitalizácii. Ministra 9. januára premiestnili z oddelenia intenzívnej starostlivosti, ale stále má určité problémy.

K hlasom na rezignáciu L. Austina sa 10. januára pridal aj prvý demokrat – kongresman Chris Deluzio. 11. januára začal generálny inšpektor ministerstva obrany preskúmavať činnosti súvisiace s hospitalizáciou ministra s cieľom posúdiť primeranosť postupu.

O niektorých širších súvislostiach aféry

Média o L. Austinovi uvádzajú, že ide o jedného z „najuzavretejších“ ministrov obrany USA, čo možno viedlo aj k jeho postoju o informovaní o zákroku a hospitalizácii v nemocnici. Aj tak je však na zamyslenie, že v mašinérii ministerstva obrany bolo ticho. Zvolený postup sa nemilo dotkol aj Bieleho domu, ale ho aj zmiatol. Vzniknutá situácia (aféra) nahráva republikánom, medzi ktorými sa rozširujú výzvy na vyšetrovanie či disciplinárne konanie a aj na odvolanie L. Austina.

Aféra sa vymyká zo starostlivo pestovaného obrazu transparentnosti v politickej kultúre moci v USA. V roku prezidentských volieb umožňuje ďalšie útoky proti oslabenej pozícii J. Bidena, ktorý sa nevzdal myšlienky znovu kandidovať. Zlé jazyky tvrdia, že podivná aféra na začiatku roka pre neho (ale ani pre demokratov) nie je dobrým znamením.

V zahraničí sa afére nevenovala taká pozornosť ako v USA. Okrem bežných správ a komentárov však niektoré kruhy tiež znepokojila a pošramotenú povesť Washingtonu zhoršila. Obáva sa, že opakovanie takejto situácie by mohlo byť nebezpečné. Z bezpečnostného hľadiska je nezvyklé, že útok USA a Veľkej Británie a niektorých ďalších štátov na Jemen podľa CNN L. Austin „kontroloval“ z nemocnice. Nebol by to Donald Trump, keby to nevyužil na kritiku pomerov vo vláde demokratov.

Aféra nevylepšila obraz stavu americkej moci a bezpečnosti ani v ČĽR a RF, ktoré Washington považuje za svojich najväčších nepriateľov vo svete. Oficiálne vyjadrenia čínskeho ani ruského ministerstva obrany sme nenašli. Médiá v oboch štátoch aféru zoširoka rozoberajú a poukazujú na viacero poučení, ktoré by si z nej mali Peking a Moskva zobrať. Na pozadí kritiky USA zdôrazňujú „neporiadok“ v ich súčasnej vláde ako aj ďalší úpadok prestíže ich ozbrojených síl. Znepokojenie vyvolal aj spôsob narábania s jadrovým kufríkom.

Záver

Termín prepustenia L. Austina z nemocnice 15. januára o 10.00 SEČ nebol známy. V súčasnom stave medzinárodnej bezpečnosti, kde je veľa chaosu a straší sa kde čím, netreba aféru preceňovať a mentorsky dodávať, čo všetko sa mohlo stať. Oplatí sa však zamyslieť sa nad bonmotom „všetko sa raz stane prvýkrát“. Je priveľa vecí, ktoré sa v USA stávajú za vlády J. Bidena „prvýkrát“ (nehľadiac na „popletenia“ samotného prezidenta). A sprevádzajú ich nepríjemnosti.

Aféra však ešte neskončila. Zdôrazníme, že na medzinárodnej prestíži agresívnych USA „bojujúcich za demokraciu a transparentnosť“ nepridala. Nie je vylúčené, že vo washingtonskej administratíve povedie k ďalším krokom.

USA majú bezpečnostných (vojenských) problémov doma i za hranicami neúrekom. Vo veľkom si však stále vyrábajú nové… To je ale už téma na ďalšiu kritickú analýzu vývoja upadajúcej jedinej svetovej superveľmoci, ktorá dopláca na vlastné šírenie chaosu.

Zdroj: veci-verejne.sk