Hraničné kontroly Nemecko spustí 16. septembra na obdobie šesť mesiacov. K tomuto kroku pristúpilo po augustovom smrteľnom útoku nožom v západonemeckom Solingene. Nemecko je rovnako ako Slovensko členom schengenského priestoru.
Nemecko zavádza od budúceho pondelka dočasné kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Na tlačovej konferencii to v pondelok oznámila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. Cieľom opatrenia je podľa nej znížiť počet prípadov nelegálnej migrácie a zvýšiť vnútornú bezpečnosť Nemecka, predovšetkým vzhľadom na možné ohrozenie islamistickým terorizmom a cezhraničnou kriminalitou. Nemecko už od roku 2015 kontroluje hranice s Rakúskom a od vlaňajšieho októbra tiež s Českom, Poľskom a Švajčiarskom.
Po novom bude spolková polícia kontrolovať najmenej šesť mesiacov aj hranicu s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom. Faeserová povedala, že o opatreniach už informovala Európsku komisiu, ako to vyžadujú pravidlá takzvaného schengenského priestoru. Vo vnútri neho by hraničné kontroly mali byť skôr výnimočné. Faeserová povedala, že kontroly budú potrebné dovtedy, kým začne fungovať nový migračný a azylový systém Európskej únie a bude dôsledne chránená vonkajšia hranica EÚ.
V Nemecku sa v posledných týždňoch vedie diskusia o sprísnení migračnej politiky. Rozprúdil ju predovšetkým augustový teroristický útok v Solingene, pri ktorom neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie na mestských slávnostiach zabil troch ľudí a osem ďalších zranil. Impulz tejto rozprave pridali voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasku a Durínsku, v ktorých získala protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyše 30 percent hlasov. Durínske voľby strana dokonca vyhrala a k víťazstvu mieri aj v krajinských voľbách v Braniborsku o dva týždne.
Podľa nemeckých štatistík podali cudzinci v Nemecku do konca júla zhruba 153 000 žiadostí o azyl, do konca roka by to mohlo byť až 263 000. V roku 2023 to bolo 352 000 žiadostí.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok večer reagoval na zavedenie hraničných kontrol v Nemecku. Kancelárovi Olafovi Scholzovi na sociálnej sieti X odkázal, že ho „víta v klube“, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Nemecko sa rozhodlo zaviesť prísne hraničné kontroly, aby zastavilo nelegálnu migráciu. Kancelár Scholz, vitaj v klube!“ napísal Orbán s hashtagom #StopMigration.
Podľa servera index.hu nemecké denníky uviedli, že nemecký kancelár sa zrejme odkazu maďarského ministerského predsedu nepoteší.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok oznámila obnovenie pasových kontrol na všetkých pozemných hraniciach Nemecka. Cieľom tohto kroku je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby zo strany islamistických a zločineckých cezhraničných organizácií.
Podľa denníka Bild Orbánov odkaz Scholza zrejme nepoteší. „Maďarský premiér presadzuje bezohľadnú migračnú politiku a chváli sa tým, že v roku 2015 Maďarsko na rozdiel od Nemecka neprijímalo utečencov. Orbán svojím odkazom budí dojem, že kancelár Scholz prechádza na stranu maďarskej migračnej politiky. Maďarsko však svojou rigidnou migračnou politikou porušuje právo EÚ,“ píše Bild.
Denník dodáva, že Európska únia v júni udelila Orbánovej vláde pokutu za jej utečeneckú politiku. Maďarsko to však doteraz nezaplatilo, aj keď z Bruselu dostala Budapešť už aj druhé varovanie. Maďarsko žiada na súde od EÚ dve miliardy eur, podľa Orbánovej vlády totiž toľko peňazí stála ochrana južných hraníc Maďarska od roku 2015.
Nemecko je rovnako ako Slovensko členom schengenského priestoru. Naposledy sa priestor rozšíril tento rok v marci o Rumunsko a Bulharsko, kde však zatiaľ skončili kontroly len na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach medzi týmito krajinami a ostatnými členmi priestoru.
Schengenské dohody vytvárajú priestor, v ktorom sa môžu jeho obyvatelia voľne pohybovať. Spoločné hranice členských krajín možno prekračovať kdekoľvek, s výnimkou národných obmedzení, napríklad národných parkov či chránených krajinných oblastí. Dohody však obsahujú aj „ochrannú doložku“, ktorá umožňuje štátom po porade s ostatnými krajinami obnoviť kontroly na obmedzený čas, ak to vyžaduje verejný záujem alebo verejná bezpečnosť. Dočasné kontroly sa zavádzali v minulosti napríklad v súvislosti s veľkými športovými akciami, naposledy v súvislosti s olympijskými a paralympijskými hrami v Paríži.
Podľa Európskej komisie v súčasnosti dočasné hraničné kontroly vo vnútri schengenského priestoru vykonávajú Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Nórsko, Taliansko a Slovinsko, teda osem z celkových 29 schengenských krajín.
Migrantov, ktorých na svojich hraniciach odmietne Nemecko, Rakúsko neprijme, uviedol v pondelok tamojší minister vnútra Gerhard Karner. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
Viedeň nesúhlasí s nedávno predstavenými plánmi nemeckej vlády obnoviť pasové kontroly na všetkých pozemných hraniciach Nemecka. Cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby islamistických a zločineckých cezhraničných organizácií.
Karner uviedol, že Nemecko má právo posielať ľudí späť, ak je za ich žiadosť o azyl zodpovedná iná krajina EÚ. Na to by však bol potrebný formálny postup a súhlas dotknutého členského štátu. Dodal, že zamietnutia v rámci hraničných kontrol na vnútorných hraniciach EÚ nie sú povolené.
Všetky susedné krajiny Nemecka vrátane Rakúska patria do schengenského priestoru, ktorý za normálnych okolností umožňuje cestovanie bez kontrol na vnútorných hraniciach.
Hraničné kontroly Nemecko spustí 16. septembra na obdobie šesť mesiacov. K tomuto kroku pristúpilo po augustovom smrteľnom útoku nožom v západonemeckom Solingene. Útočník zabil tri osoby a ďalších osem utrpelo zranenia. Hlavným podozrivým je 26-ročný Sýrčan, ktorý sa vyhýbal príkazu na deportáciu z Nemecka do Bulharska, kde prvýkrát vstúpil na územie EÚ.
Zdroj: pravda.sk (1), (2), (3) / InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…