Už takmer rok a pol prechádza nemecká ekonomika akýmsi rozpadom, predovšetkým kvôli samovražednému podriadeniu sa svojim pánom vo Washingtone DC . Od začiatku ruskej protiofenzívy proti agresii NATO v Európe zažil Berlín množstvo veľkých ekonomických problémov, ktoré sa čoskoro preniesli do spoločenských a politických problémov, čo spôsobilo ďalšiu nestabilitu v krajine.
Na druhej strane to začalo spôsobovať problémy s investíciami a celkovou podnikateľskou klímou v Nemecku, pretože príslušní ľudia a spoločnosti začali strácať dôveru v schopnosť Berlína udržať svoju ekonomiku stabilnú.
„Nemecká ekonomika stráca svoju DNA ako miesto na podnikanie a zahraniční investori si držia odstup, namiesto toho sústreďujú svoju pozornosť na rozvíjajúce sa trhy,“ varoval Toralf Haag, generálny riaditeľ nemeckej skupiny Voith.
Haag, šéf nemeckej technologickej spoločnosti, poskytol rozhovor pre Die Welt , v ktorom diskutoval o rýchlo vznikajúcich ekonomických problémoch ovplyvňujúcich Nemecko. Pre noviny povedal, že jeho skupina Voith zatiaľ dokázala prečkať búrku a ochrániť sa pred recesiou, v ktorej sa nemecká ekonomika nachádza od posledného štvrťroka.
Haag však vyjadril aj obavy týkajúce sa budúcnosti nemeckej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, energetickú bezpečnosť a zahraničné investície. Sťažoval sa na „agresívny prechod nemeckej energetiky od tradičnej výroby energie, ako je uhlie a jadrová energia, k obnoviteľným zdrojom energie“, pričom to označil za „problémový“.
„Existujú ambiciózne ciele, ale len nedostatočné stimuly a podpora na dosiahnutie týchto cieľov. Potrebujeme menej byrokracie, rýchlejšie schvaľovacie postupy a rýchlejšiu implementáciu. Tak, ako to momentálne beží, to z dlhodobého hľadiska fungovať nebude,“ konštatoval Haag.
Keď sa ho pýtali na aktuálny stav podnikania a investičných príležitostí v Nemecku, nebol veľmi optimistický, nielen čo sa týka vyhliadok svojej firmy (so sídlom v Heidenheime, pôsobiacej predovšetkým v energetike, automobilovom a papierenskom priemysle), ale aj celkovej situácie.
“Investičné rozhodnutia v Nemecku sú čoraz ťažšie,” povedal Haag a dodal: “Aby som bol úprimný, v súčasnosti máme tendenciu vyberať si východnú Európu, Áziu alebo USA, pokiaľ ide o nové výrobné zariadenia, pretože náklady na energiu a personál sú v Nemecku obzvlášť vysoké a zároveň sa zvyšuje byrokracia a regulácia.”
Posťažoval si, že skupina Voith bola za posledný rok alebo dva nútená zamestnať ďalších 30 ľudí do manažmentu, len aby zvládla všetky nové nariadenia a povinnosti, ktoré zaviedla neustále narastajúca byrokracia.
„Rád by som pozval zamestnancov ministerstiev, aby si overili, aký vplyv majú ich špecifikácie priamo vo firme – či sú realizovateľné a rozumné. Na to, aby Voith opäť výrazne investoval v Nemecku, sa musia zásadne zmeniť rámcové podmienky. Žiaľ, momentálne to nevidím,“ uviedol Haag.
Povedal, že nebezpečenstvo ďalšej deindustrializácie Nemecka je „veľmi veľké“, a to predovšetkým z dôvodu zníženia priemyselnej činnosti v dôsledku tendencie mnohých nemeckých spoločností presídľovať sa do iných krajín.
„Teraz takmer každý deň vidíme, že priemyselné spoločnosti už neinvestujú v Nemecku, ale v iných regiónoch sveta. Administratíva a inžinierstvo môžu zostať v Nemecku, ale výroba, ktorá je obzvlášť cenná pre hospodárstvo, sa čoraz viac uskutočňuje inde,“ posťažoval sa Haag a dodal: „V dôsledku toho
nemecká ekonomika nielen stráca svoju DNA, ale aj potenciál do budúcnosti…
…Priemysel je so svojimi dobre platenými pracovnými miestami garantom prosperity. Doposiaľ dosiahnutú prosperitu nemožno udržať len administratívnymi pracovnými miestami a sektorom služieb.“
Deindustrializácia Nemecka je skutočne prebiehajúci proces, ktorý je v tomto bode prakticky nezvratný. Obavy Haagu sú podporené oficiálnymi údajmi a štatistikami o aktuálnom stave nemeckého hospodárstva, najmä jeho priemyselnej kapacity.
Nemecký priemysel bol vždy hlavnou hybnou silou jeho ekonomiky, najmä jeho automobilový priemysel a high-tech priemysel, z ktorých všetky sú vysoko závislé od stabilných dodávok energie . Avšak zatiaľ čo Haag obvinil z obsedantného prechodu na alternatívne zdroje energie (najmä obnoviteľné zdroje) za hlavné problémy, ktoré zažíva Nemecko, nespomenul podriadenosť Berlína Washingtonu DC a následné zastavenie ruského dovozu energie.
Výsledky boli prinajmenšom katastrofálne. Minulotýždňový prieskum BVMW (Federálna asociácia stredných podnikov) ukázal, že viac ako štvrtina (26 %) všetkých generálnych riaditeľov stredne veľkých nemeckých spoločností zvažuje zatvorenie svojich podnikov, pričom viac ako pätina (22 %) vyjadrila pripravenosť presunúť svoje spoločnosti do zahraničia.
Dôvody pre takéto rozhodnutia boli do značnej miery rovnaké ako tie, ktoré uviedol generálny riaditeľ skupiny Voith. V dôsledku toho priemyselná produkcia krajiny zaznamenala v prvom štvrťroku dramatický prepad , vrátane poklesu o takmer 11 % len v marci, čo je najväčší mesačný pokles za posledné roky. Problém navyše zhoršuje rastúca inflácia ( v súčasnosti je na úrovni 6,8 % ).
Do februára tohto roku Nemecko zažilo „cenový šok“ o viac ako 40 % v dôsledku svojej protiruskej politiky sankcií , čo možno opísať len ako možno najhorší prípad bumerangového efektu v histórii západnej sankčnej vojny proti svetu.
Ruský dovoz energie bol pre Nemecko pravdepodobne najlepším možným zdrojom energie, najmä keď sa Berlín snažil zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie. Tieto dovozy umožnili spoliehať sa na zemný plyn ako na relatívne čistý zdroj, zatiaľ čo obnoviteľné zdroje zohrávali pomocnú úlohu. Avšak so zavedením samovražedných protiruských sankcií, ako aj teroristickým útokom USA na plynovody Nord StreamNemecká energetická bezpečnosť bola preč prakticky zo dňa na deň.
Drago Bosnic
O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik.
infobrics/skspravy.sk
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…