Nemci verzus Slováci: Rok 2023 ako bod zvratu, drahé energie normálom, útlm výroby i kobylkových investorov

Viaceré nemecké sektory čelia vážnej kríze, podnikatelia nemajú veľký dôvod na optimizmus. Slovensko bude zaostávať naďalej, problémy sa môžu vyhrotiť slabou pomocou štátu.

Všetko bude inak, ale ako? Takto by sa dali zhrnúť súčasné nálady európskych spotrebiteľov, ktoré poukazujú na isté napätie na trhu. Nemecko má najväčšiu ekonomiku v Európe, na ktorej je závislých aj mnoho ďalších krajín a úzko je s ním prepojený aj slovenský trh. Prognózy sú skôr pesimistické, o čom svedčia aj scenáre, s ktorými prichádzajú jednotlivé sektory ekonomiky, ale aj rôzne inštitúcie.

Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka tento rok klesne o 0,3 percenta, čo by bol najhorší výsledok zo skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Nemci sa teda dostali do ekonomickej pasce, ktorá najmä v strednodobom a dlhodobom horizonte vyzerá pre ekonomický motor EÚ zle.

Ako predpovedal kancelár Olaf Scholz svojim pojmom „Zeitenwende“ (bod zvratu), tento rok by mal byť prelomový. Firmy a celý nemecký systém sa majú pohnúť novým smerom, čo nebude pre mnohých príjemným zistením.

Slovenská ekonomika patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta, slovenský a nemecký trh sú obzvlášť silno prepojené. Priemysel má však zároveň aj obrovskú zotrvačnosť. Spomalenie výroby v Nemecku sa už prejavuje aj u nás, no vždy prichádza s istým časovým odstupom, objasňuje pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Postihuje najmä podniky v automobilovom, strojárskom, elektrotechnickom, hutníckom či chemickom priemysle. „Prichádzajúcu recesiu dobre vidieť na hliníku, železe a cemente, ktoré sa výrazne menej objednávajú. Tieto tri suroviny sú akýmsi lakmusovým papierikom, z ktorého sa dá vyčítať blížiace sa spomalenie. Menšie objednávky dnes znamenajú menšiu výrobu aj v ďalších mesiacoch,“ spresňuje A. Lasz.

Čím bude najbližšie prechádzať nemecký či slovenský trh? A ako to bude s ekonomikou oboch krajín v rôznych oblastiach?

Rozdielna pomoc s energiami

Nemecká vláda na čele s Olafom Scholzom vlani koncom novembra schválila balíček v hodnote 200 miliárd eur, z toho zhruba 83 miliardami eur chce financovať takzvané cenové brzdy po dobu ďalších dvoch rokov. Toto opatrenie má platiť až do apríla 2024.

Za elektrinu domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi platia 40 centov za kilowatthodinu, a to až do 80 percent ich ročného priemeru spotreby z minulého roka. Tiež dostávajú od dodávateľov 80 percent vlaňajšej priemernej ročnej spotreby zemného plynu a tepla za 12 centov, respektíve za 9,50 centu za kilowatthodinu. Priemyselní zákazníci majú nárok na 70 percent predošlej spotreby zemného plynu a tepla za sedem centov, respektíve 7,50 centa za kilowatthodinu.

Slovenská vláda na čele s Eduardom Hegerom v pomoci firmám výrazne zaostáva. O kompenzácie vysokých cien energií len za august a september minulého roka požiadalo ministerstvo hospodárstva len 19 280 firiem. Štát preplatil žiadateľom len 80 percent z rozdielu ceny plynu a elektriny nad stanovený strop. Ten určila vláda pre plyn na 99 eur za megawatthodinu (MWh) a pri elektrine na 199 eur/MWh.

Celkovo pritom podniká na Slovensku viac ako 634-tisíc malých a stredných podnikateľov, ktorí sa dostávajú do veľkých problémov kvôli vysokým zálohovým faktúram. Najbližšia výzva má prísť na stôl až vo februári, tisícom firiem už v súčasnosti hrozí vlna bankrotov.  

Európska komisia ešte v decembri 2022 schválila znárodnenie nemeckého dovozcu plynu Uniper. Pripravila tak vláde v Berlíne pôdu na prevzatie firmy, ktorá takmer zbankrotovala po tom, čo jej Rusko prestalo dodávať plyn, uvádza agentúra Reuters. Uniper musel výpadky v dovoze ruského plynu riešiť nákupom omnoho drahšej suroviny na spotovom trhu. Výsledkom bola strata 40 miliárd eur za prvých deväť mesiacov 2022, jedna z najväčších v rámci nemeckých firiem.

Vysoké ceny energií tak dohnali Uniper na pokraj bankrotu a zachraňovať ho musela vláda, ak chcela zabrániť kolapsu trhu. Téma znárodnenia sa valí celou Európu. Talianska vláda plánuje zoštátnenie jednej z najväčších domácich rafinérií, ktorá patrí ruskému ropnému koncernu Lukoil, Česko uvažuje nad zoštátnením spoločnosti ČEZ, Francúzsko energetickej spoločnosti EDF.

Slovenská vláda koncom vlaňajška schválila novelu zákona o energetike. Tá vzbudila mnoho negatívnych reakcií. Taký závažný zákon napríklad vôbec neprešiel štandardným pripomienkovým konaním a vláda nepovažovala za potrebné ani ho konzultovať s odborníkmi.

„Novela dáva štátu príliš veľkú kompetenciu a v nepovolaných rukách je veľmi riziková. V dopadovej štúdii je pritom prekvapivo napísané, že nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie,“ informovala vtedy šéfka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová. Prípadná dočasná regulácia by mala mať jasne nastavené pravidlá a mechanizmy pre kompenzácie, tie však chýbajú.

Vrchol inflácie v nedohľadne

Inflácia v Nemecku v decembri minulého roka výrazne spomalila, dostala sa na 8,6 percenta z novembrových 10 percent. Za celý minulý rok dosiahla predbežne 7,9 percenta. Inflácia má svoj vrchol zrejme už za sebou, keďže globálne ceny energií sa znižujú, uviedla najnovšie pre Reuters predsedníčka rady ekonomických expertov spolkovej vlády Monika Schnitzerová.

Nemecký minister financií Christian Lindner očakáva zmiernenie inflácie v tomto roku na približne 7 percent, pričom spomaľovanie rastu spotrebiteľských cien by malo pokračovať aj v roku 2024 a po ňom. Zároveň je však presvedčený, že vysoké ceny energií sa stanú novým normálom, uvádza agentúra Reuters.

Na Slovensku je situácia s infláciou výrazne horšia. „Dvojciferná inflácia tu s nami ostane aj budúci rok, no avizované vládne opatrenia ju v budúcom roku pomôžu stlačiť citeľne dole. Napriek tomu nás potrápi nejaký ten čas,“ uviedol Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska na konci vlaňajška.

Tento rok by mala inflácia klesnúť z 12 na 10 percent a následne k približne deviatim percentám v roku 2024. Až v roku 2025 sa možno dostaneme pod štyri percentá.

Pesiministické prognózy vo firmách

Približne 40 percent nemeckých podnikov očakáva v tomto roku pokles produkcie, varuje nemecký ekonomický inštitút IW na základe najnovšieho prieskumu medzi 2500 podnikmi. Dôvodom sú vysoké náklady na energie, pokračujúce problémy v dodávateľskom reťazci a vojna na Ukrajine.

„Riziko nedostatku plynu na prelome rokov 202 až 2023 už zďaleka nie je také, aké bolo ešte v letných mesiacoch, keďže ceny energií odvtedy klesli. Na druhej strane, stále zostávajú vysoké a výpadky produkcie sa tak nedajú vylúčiť,“ uvádza vo svojej správe k výsledkom prieskumu IW.

Tento rok sa ukáže, aké vysoké zásoby plynu treba v rámci celej Európskej únie vytvoriť na ďalšiu zimnú sezónu, ktorá bude podľa odhadov ekonómov náročnejšia ako v súčasnosti.

Národná banka Slovenska paradoxne vylepšila prognózu výkonnosti slovenskej ekonomiky v decembrovej správe o ekonomickom a sociálnom vývoji.

„Ekonomika by mala vzrásť o 1,6 percenta. Zvyšuje sa však riziko, že v strednodobom horizonte sa jej však bude dariť menej,“ tvrdí NBS. Ešte v septembri pritom NBS predpokladala, že ekonomika Slovenska v budúcom roku skončí v recesii, čo je stále potenciálnou hrozbu v ďalších mesiacoch. Reálny vývoj ekonomiky však môže ovplyvniť aj slabá pomoc zo strany štátu firmám v roku 2023.

Priemysel dobiehajú vysoké ceny

Priemyselná produkcia v Nemecku smerovala v roku 2022 k miernemu rastu, vyhliadky na rok 2023 sú ponuré. Tvrdí to Združenie nemeckého priemyslu, ktoré poukázalo na vysoké ceny energií a geopolitickú neistotu. V prípade kovospracujúceho priemyslu klesla výroba o 2,3 percenta, v gumárenskom sektore predstavoval pokles 3,7 percenta a v chemickom sektore až 8,2 percenta.

Ani tuzemský trh nemá dôvod na optimizmus. Podľa Štatistického úradu SR nové objednávky v priemysle začali klesať už v októbri 2022. Medzimesačne sa znížili o 3,9 percenta.

Medziročne sa znížili najmä vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov, výrobe chemikálií a chemických produktov a vo výrobe a spracovaní kovov. Stavebníctvo v októbri kleslo medziročne o percento, spomalil ho pokles prác na novostavbách. Medziročne vyššiu produkciu hlásili len výrobcovia elektrických zariadení, textilný, odevný a kožiarsky priemysel a volatilné odvetvia petrochemického a farmaceutického priemyslu.

Nedostatok surovín bude pokračovať

Problém nedostatku materiálov v nemeckom výrobnom sektore sa v závere minulého roka zmiernil. V decembri uviedlo 50,7 percent oslovených firiem nemeckým ekonomickým inštitútom Ifo problémy v dodávkach materiálov, v novembri to bolo pritom 59,3 percent podnikov. Vývoj situácie v tomto roku bude vo veľkej miere závisieť od vývoja pandémie v Číne.

S podobnými problémami zápasí aj Slovensko. Smerom nadol bude podľa Jany Glasovej, analytičky 365.bank, aj v ďalších mesiacoch produkcia priemyselníkov ťahaná energetickou krízou a tiež nedostatkom súčiastok a materiálov, ktorý je spôsobený vojnou na Ukrajine. Tá stále narušuje dodávateľsko-odberateľské vzťahy a dodávky surovín. Energetická kríza zvyšuje výrobné náklady podnikov, predražuje ich výrobu a pre mnohé firmy budú súčasné ceny energií bez poskytnutia štátnej pomoci likvidačné.

Situácia však má aj isté pozitívum. „Z dôvodu poklesu výroby začali klesať aj ceny surovín, čo je pozitívne. Problémom je, že náš priemysel ešte stále dobiehajú vysoké ceny z minulosti. Keď totiž vyrábate nejaký zložitejší výrobok, suroviny začnete nakupovať tri až šesť mesiacov predtým, než začnete s výrobou. Teda ešte za vyššie ceny,“ dodáva pre TREND Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Obmedzenie spotreby a preťaženie sietí

Zaujímavá je situácia na automobilovom trhu, kde je aktuálne mimoriadne populárna elektromobilita na úkor konvenčných motorov. Od roku 2035 budú môcť byť v EÚ dostupné už len elektromobily. Zelená politika Nemecka prinesie výraznejšie obmedzenie spotreby.

Spolková sieťová agentúra, ktorá v Nemecku spravuje energetické siete, v tomto roku plánuje obmedzenie spotreby súkromných zariadení, ako sú nabíjacie boxy pre elektroautá a tepelné čerpadlá.

Problém je ten, že nemecká energetika nie je na transformáciu do zelenej energetiky pripravená a hrozí časté preťaženie elektrických sietí, upozorňuje nemecký denník Welt. „Ak sa sieť preťaží, prevádzkovatelia energetických sietí by mali byť schopní zabezpečiť, aby tepelné čerpadlá a súkromné dobíjacie stanice pre elektromobily dočasne dostávali menej energie,“ píše Welt.

Elektromobily zatiaľ nie sú na Slovensku v kurze. Na jednej strane je nedostatok nabíjacích staníc, extrémne malý dojazd týchto áut a na druhej strane ich enormná cena. Priemerný vek vozidiel na Slovensku je na hranici 15 rokov.

Pokiaľ sa teda v EÚ prestanú v roku 2035 vyrábať autá so spaľovacími motormi, tie budú vo veľkej miere jazdiť po našich uliciach minimálne do roku 2050, objasňuje pre TREND Karolína Topolová, generálna riaditeľka Aures Holdings, prevádzkovateľa autocentier AAA Auto.

„Skladové zásoby nových áut s klasickými motormi sa aj po ukončení ich výroby budú tiež vypredávať niekoľko rokov. Zmena smerom k vozidlám s alternatívnymi pohonmi teda bude veľmi pomalá,“ dodala.

Klesá dopyt zo strany spotrebiteľov

V roku 2022, ovplyvnenom vysokou infláciou a klesajúcou spotrebou, vstupujú nemecké firmy z oblasti maloobchodu do roka 2023 s pesimistickými očakávaniami, tvrdí to Nemecká asociácia maloobchodu podľa agentúry DPA. Vývoj v nemeckom maloobchode je napríklad vidieť vo viacerých mestách.

Počet kamenných obchodov výrazne klesá. Asociácia odhaduje, že v minulom roku bolo zatvorených zhruba 16-tisíc obchodov. To je trojnásobok v porovnaní s počtom uzatvorených prevádzok v bežnom roku. Navyše očakáva, že takýto vývoj bude platiť aj pre celý rok 2023.

Podobná situácia sa ukazuje aj na tuzemskom trhu. „Vysoké ceny energií a vysoká inflácia spôsobujú pokles kúpyschopnosti a spotreby domácností, čo znamená nižší dopyt po výrobkoch, nižšiu priemyselnú produkciu a pokles ekonomického rastu,“ tvrdí Jana Glasová, analytička 365.bank.

Problémom začínajú byť aj rozširujúce sa potravinové púšte, spolu ich je na Slovensku 102. Drvivá väčšina z nich sú malé dedinky do 250 obyvateľov (62 percent). Obchodníci v súčasnosti kritizujú poslanecký zámer zakázať nedeľný predaj v obchodoch a trápi ich aj vysoká inflácia v posledných mesiacoch, ktorá obmedzuje spotrebu.

Regulácia ziskov kobylkových investorov

Nemecko sa najnovšie pohoršuje nad ziskami firiem v zdravotníctve, ktoré dosiahli za posledné dva roky. Počas pandémie sa do oblasti zdravotníctva prihnalo niekoľko súkromných kapitálových spoločností a investorov, ktorí z celej situácie vyťažili obrovské zisky. Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach považuje za neprijateľné, aby dosahovali zisky vyjadrené dvojciferným percentom.

Počas roka 2023 predstaví novú legislatívu, ktorá má biznis v zdravotníctve regulovať. „Ak investor získa návratnosť desať percent a viac, má k serióznej medicíne ďaleko,“ uviedol. Chce prostredníctvom nového zákona zastaviť „kobylkových“ investorov, teda tých, ktorí sa zameriavajú iba na vlastné krátkodobé záujmy na úkor druhej strany. Problémom je aj to, že nemecké zdravotné poisťovne zaplatili v posledných troch rokoch za PCR testy na koronavírus o šesť miliárd eur viac, než bolo potrebné, tvrdí denník Süddeutsche Zeitung, čo má prešetriť parlamentná komisia.

Slovensko na vakcíny minulo k aprílu 2022 takmer 151 miliónov eur. Zlikvidovalo 189-tisíc očkovacích látok a ďalších 3,5 milióna exspirovalo v skladoch. Všetky doterajšie celoplošné testovania nás stáli 478,3 milióna eur. Ide o sumu, za ktorú by sme mohli postaviť 10 nových nemocníc.

Autor: Zuzana Kullová

Zdroj: trend.sk