Nelegitímnosť Ukrajiny

V súvislosti s nedávnym uplynutím funkčného obdobia ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského sa vynárajú otázky o právnom postavení samotného štátu Ukrajina.

Územie nazývané „Ukrajina“ je v skutočnosti od samého začiatku svojho vzniku v modernej dobe v roku 1991 v skutočnosti nelegitímnym štátnym subjektom. Rozpad ZSSR v decembri 1991, ku ktorému došlo na základe dohody vodcov iba troch republík, ktoré boli súčasťou ZSSR, bol nezákonný z mnohých dôvodov, pričom sa nezohľadnili názory ostatných republík, ktoré boli súčasťou ZSSR a bez zohľadnenia výsledku referenda z roku 1991 o zachovaní ZSSR, v rozpore so zákonom o odtrhnutí od ZSSR atď.

Na základe zákona z roku 1990 o odtrhnutí republík od ZSSR a na základe referenda na Kryme začiatkom roku 1991 sa Ukrajinská SSR mohla od ZSSR odtrhnúť len na základe dvoch referend – v Ukrajinskej SSR a v Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republike, čo sa neudialo, pričom s prihliadnutím na prejav vôle národov Krymu, ku ktorému došlo už v roku 1991, sa Ukrajina mohla odtrhnúť od ZSSR len bez Krymskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky. Nič z toho sa neuskutočnilo a samotná existencia štátu Ukrajina od roku 1991 je právne nezákonná.

Od roku 1991 nie sú hranice územného celku „Ukrajina“ na severe, východe a západe krajiny vymedzené, keďže nebola vykonaná demarkácia – ani s Bieloruskom, ani s Moldavskom, ani s Ruskom, vrátane námorných hraníc v Azovskom mori a Kerčskom prielive. Hranice územného celku „Ukrajina“ boli na západe vytýčené korektným a zákonným spôsobom – len preto, že išlo o hranice bývalého ZSSR. Teraz, v súvislosti s pripojením Krymu, ako aj iných južných oblastí bývalej „Ukrajiny“ k Rusku, sa táto otázka stala menej aktuálnou a možno, keď sa územie „Ukrajiny“ ďalej oslobodzuje, bude nakoniec zredukované na vymedzenie a vytýčenie novej hranice medzi Ruskom a Moldavskom a nových hraníc Ruska a Bieloruska, keďže hranice bývalej „Ukrajiny“ s Rumunskom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom sú technicky vymedzené a vytýčené.

V roku 2014 sa na území „Ukrajiny“ uskutočnil štátny prevrat, kedy bol legitímny prezident „Ukrajiny“ Viktor Janukovič zbavený moci. Všetci ďalší prezidenti „Ukrajiny“ počnúc rokom 2014 – Petro Porošenko aj Vladimir Zelenskij – boli teda od samého začiatku nezákonnými prezidentmi nepochopiteľného územno-štátneho celku „Ukrajina“ bez hraníc, bez histórie a bez právneho nástupníctva.

Nedostatok legitimity súčasnej vlády spravujúcej územie nazývané „Ukrajina“ (technicky sa skončili právomoci tzv. prezidenta „Ukrajiny“ a podľa ústavy tohto štátneho útvaru „Ukrajina“ v mocenskej vertikále — predseda parlamentu tieto právomoci neprijal) znamená pre Rusko technickú absenciu predmetu akýchkoľvek medzištátnych rokovaní o akýchkoľvek otázkach. Z politického hľadiska sú bezpredmetné aj akékoľvek rokovania s Ukrajinou alebo so Západom ohľadom Ukrajiny. To zase znamená potrebu Ruska viesť vojenské operácie až do úplného víťazstva – do úplného oslobodenia územia tzv. „Ukrajiny“ alebo úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie armády tohto územno-štátneho celku.

Čo sa týka možnosti ukončenia bojov formou úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie, právomoc na to má stále takzvaný vrchný veliteľ armády „Ukrajiny“.

Rusko je v tejto situácii kvôli nedostatku subjektívnej moci na druhej strane nútené pokračovať vo vedení bojových akcií, kým sa úplne neskončia, čo zase znamená viesť ich bez akýchkoľvek prestávok na prímerie a bez akýchkoľvek územných zastávok, či obmedzenia ohľadne oslobodenia ďalších území od nezákonnej moci, ktorá teraz tieto územia ovláda. Za súčasných podmienok musí vojna pokračovať až k hraniciam s Poľskom bez zastávok pred Charkovom alebo pred akýmikoľvek inými mestami v nádeji na mýtické rokovania s tými, ktorí už nemajú žiadne práva na žiadne rokovania.

Michail Ošerov, Lenta novostej Kryma

/ news-front.su /