Väčšina Nemcov by si želala zavedenie prísnejších pravidiel na nemeckých hraniciach. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov, ktorý si objednala a v piatok (13. 9.) zverejnila agentúra DPA a informuje portál ta3.
Sprísnenie nemeckej migračnej politiky pritom častejšie požadujú starší ľudia. Najväčší súhlas podľa sondáže Nemci prejavujú s deportáciami osôb, ktoré nemajú právo sa v Nemecku zdržiavať.
Debata o migrácii po teroristickom útoku v Solingene a krajinských voľbách v Sasku a Durínsku, ktorú otvorila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD), v posledných týždňoch dominuje nemeckej politike.
Za odmietanie migrantov priamo na nemeckých hraniciach sa v prieskume vyslovilo 71 percent opýtaných.
V súčasnosti je možné odmietnuť niekomu vstup na pozemnú hranicu Nemecka len v prípade, že má uložený zákaz vstupu do krajiny, alebo ak nepožiada o azyl.
Podľa nemeckého ministerstva vnútra bol od vlaňajšieho októbra priamo na hranici odmietnutý vstup 30 000 ľudí.
Opozičná konzervatívna únia CDU / CSU od kabinetu sociálnych demokratov, zelených a liberálov požaduje, aby spolková polícia odmietala vstup migrantom na hraniciach oveľa častejšie.
Do krajiny by sa podľa nej nemali dostať napríklad ľudia, ktorí chcú žiadať o azyl, žiadosť ale už podali v inej krajine Európskej únie.
Vláda prísnejší postup odmieta; obáva sa, že takéto opatrenie by bolo v rozpore s právom Európskej únie a vyvolalo odpor susedných štátov. Zhruba pätina opýtaných Nemcov sa v prieskume vyslovila proti odmietaniu migrantov priamo na hraniciach.
Nemecká vláda a opozičná CDU/CSU sa tento týždeň snažili nájsť kompromis ohľadom sprísnenia migračnej politiky.
Predseda CDU Friedrich Merz v utorok ale vyhlásil, že rokovania stroskotali, pretože návrhy vládnej koalície nešli dostatočne ďaleko.
Vo štvrtok Merz v snahe oživiť rozhovory vyzval, aby vláda jeho návrh odmietať oveľa častejšie migrantov priamo na hraniciach skúšobne zaviedla od 1. októbra na tri mesiace. Druhá najsilnejšia vládna strana – zelení – to už ale zamietla.
Na otázku, či podporujú v boji proti nelegálnej migrácii zatváranie hraníc, sa 45 percent opýtaných vyslovilo “plne za” a ďalších 28 percent “skôr za”.
Každý piaty v tomto ohľade hraničné kontroly a zatváranie hraníc odmieta.
Nemecko kontroluje kvôli migrácii už od roku 2015 hranicu s Rakúskom, na jeseň minulého roka k tomu pribudli aj kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a Švajčiarskom.
V pondelok ministerka vnútra Nancy Faeserová oznámila, že od budúceho týždňa bude Nemecko kontrolovať všetky svoje pozemné hranice, teda aj pomedzí s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom.
Hovorca jej ministerstva neskôr doplnil, že nové kontroly neznamenajú sprísnenie tých existujúcich na hraniciach s Českom a ďalšími štyrmi krajinami.
Prieskum sa zaujímal tiež o názor Nemcov na deportácie. Sprísnenie ich podmienok obsahuje bezpečnostný balík, ktorý vláda kancelára Olafa Scholza predstavila v reakcii na augustový teroristický útok v Solingene.
Pri mestských slávnostiach tam Sýrčan zavraždil troch ľudí a osem ďalších zranil. Dvadsaťšesťročný muž, ktorý bol podľa polície napojený na teroristickú organizáciu Islamský štát (IS), bol neúspešným žiadateľom o azyl, ktorého sa nepodarilo úradom deportovať.
Za deportácie ľudí, ktorí nemajú či prišli o právo na pobyt v Nemecku, sa vyslovilo v prieskume pre DPA 82 percent opýtaných.
V skupine ľudí nad 60 rokov sa za viac deportácií vyslovilo dokonca vyše 95 percent ľudí.
Medzi ľuďmi zo západnej časti Nemecka a z takzvaných nových spolkových krajín na východe, ktoré vznikli po rozpade komunistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), pritom v názore na deportácie nebol žiadny rozdiel.
Diskusiu o migrácii rozvírili v Nemecku voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasku a Durínsku.
V oboch získala protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyše 30 percent hlasov a v Durínsku dokonca zvíťazila. Na budúci týždeň sa konajú voľby aj v ďalšej spolkovej krajine Braniborsku, kde sa rovnako čaká víťazstvo AfD.
Reprezentatívneho prieskumu agentúry YouGoV zadaného agentúrou DPA sa zúčastnilo 2126 ľudí medzi 6. a 10. septembrom.
/ skspravy.sk /
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…