Nejasnosti ohľadom praxe a životopisu Zuzany Čaputovej – analýza

V posledných dňoch sa na internete veľa píše o údajných nejasnostiach v životopise a koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej. V Denníku N môžeme čítať článok, ktorý znie voči Čaputovej veľmi obhajujúco, naopak, alternatívne médiá či Maroš Šefčovič, prichádzajú s ostrou kritikou.

Obe strany uvádzajú skôr tú verziu, ktorá im vyhovuje. V tomto článku si zhrnieme dostupné fakty a pokúsime sa uviesť veci na pravú mieru.

Zhrnutie

Pred tým, než sa pustíme do podrobnej analýzy jendnotlivých otázok, uvádzam krátke zhrnutie:

• Nevieme povedať s istotou, ako to bolo s praxou Zuzany Čaputovej, pretože nám chýbajú kľúčové vyjadrenia Čaputovej a VIA IURIS.
• Časť skutočností ohľadom praxe Čaputová zodpovedala uspokojivo.
• K iným dôležitým otázkam sa však nevyjadruje.
• Médiá hlavného prúdu (SME, Aktuality, Denník N) sa v týchto veciach nepýtajú kľúčové otázky.
• Aj keby sa však všetky podozrenia potvrdili, nešlo o veľmi závažné previnenia.
• Ale už skutočnosť, že sa k niektorým otázkam Čaputová jasne nevyjadrila, je v rozpore s jej vyjadreniami o slušnosti, férovosti a právnom štáte
• Zároveň to naznačuje, že s jej praxou nemusí byť všetko v poriadku a snaží sa pustiť na verejnosť v oblastiach, kde si je neistá, do volieb čo najmenej informácií.

Stručne povedané, tím Zuzany Čaputovej sa vyjadruje k tým skutočnostiam, kde má presvedčivé argumenty. K iným dôležitým otázkam sa však nevyjadruje.

Túto stratégiu si Čaputová môže dovoliť z dôvodu, že médiá hlavného prúdu sa tieto nepríjemné otázky nepýtajú. S alternatívnymi médiami jej tím zjavne nekomunikuje a tie zároveň nemajú také investigatívne kapacity, aby do volieb situáciu detailne preskúmali.

Tento prístup nemá veľa spoločné s transparenciou, slušnosťou a férovosťou.

Pokiaľ by kontroverzné skutočnosti vyšli najavo až po voľbách, už to nič nezmení na ich výsledku.

Súvislosti ohľadom praxe Zuzany Čaputovej a druhého kola prezidentských volieb sú rozobraté aj v relácii V prvej línii z 26. marca 2019.

Podrobný rozbor nejasností

Poďme si teraz rozobrať kľúčové nejasnosti z Čaputovej životopisu vo svetle faktov.

Nejasnosť 1: ako mohla stíhať prácu na úrade popri škole?

Podľa svojho profesného životopisu na sociálnej sieti LinkedIn Čaputová v rokoch 1991 – 1998 pracovala na mestskom úrade v Pezinku.

Zároveň v rokoch 1991 – 1996 študovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Nie je známe, či dennou alebo externou formou.

Je otázka, ako dokázala z časového hľadiska zladiť prácu na úrade so štúdiom na vysokej škole v inom meste.

Prichádzajú do úvahy minimálne 3 možnosti:

• Zuzana Čaputová študovala právo externe a mohla pracovať na plný úväzok.
• Zuzana Čaputová študovala právo dennou formou, ale s odretými ušami zvládala polovičný či štvrtinový úväzok.
• Zuzana Čaputová študovala právo dennou formou, na úrade bola len „symbolicky“, pričom poberala mzdu, ktorá nezodpovedala skutočnému rozsahu práce.

Bez vyjadrenia Zuzany Čaputovej nevieme zistiť, ako to bolo. Na naše otázky (zaslané mailom aj na Facebooku 25.3.2019) neodpovedala.

Najvážnejší problém by bol, keby Čaputová študovala dennou formou a na úrade v Pezinku pracovala viac ako na polovičný úväzok, čo sa reálne stíhať nedalo. To by znamenalo, že vykazovaním väčšieho množstva práce, ako mohla reálne odpracovať, mesto prichádzalo o peniaze a niekto jej pri tom zároveň musel „kryť chrbát“.

Aj keď ide o nepotvrdenú špekuláciu, zasluhuje si novinársku pozornosť. U iných politikov by mnohí novinári hlavného prúdu takéto podozrenia horlivo preverovali. Uvidíme, či budú aj tu.

Nejasnosť 2: mala oznámiť svoju živnosť advokátskej komore?

Jedným z hlavných bodov sporu okolo Čaputovej koncipientskej praxe je, že v čase, kedy bola koncipientkou, mala aktívnu živnosť. Živnosť si založila 22. augusta 2005 a koncipientkou bola od 15.08.2005 do 31.1.2010 (s malou prestávkou).

Obvinenie vychádza z toho, že podľa zákona o advokácii mala údajne skutočnosť, že má živnosť, nahlásiť Slovenskej advokátskej komore, čo však neurobila.

Zuzana Čaputová tvrdí, že v tom čase nebola povinná oznámiť SAK, že má živnosť. Odvoláva sa napríklad na stanovisko disciplinárneho senátu SAK, že advokátsky koncipient môže súbežne na živnosť pracovať ako asistent poslanca NR SR.

Pozrime si kľúčové ustanovenia zákona o advokácii:

• podľa § 28, ods. 3 je advokát povinný oznámiť komore všetky skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie;
• podľa § 8, ods. 1, písm a) komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania;
• podľa § 63, ods. 2 ustanovenia § 7, 8, 10 a 28 platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.

V kľúčovom § 8 sa píše o pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, nie však o živnosti. Pojem „obdobný pracovný vzťah“ nie je v zákonníku práce presne definovaný, ale napr. v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa ním rozumie štátna služba (práca v polícii, SIS, u colníkov, atď.).

Konzultovali sme tento problém s niekoľkými právnikmi z Univerzity Komenského, ich výklady neboli jednotné, ale prevládal názor, že pod pojem „obdobný pracovný pomer“ živnosť nespadá.

Potvrdzuje to aj portál slovensko.sk, ktorý píše, že živnosť nie je závislou prácou (obdobný pracovný pomer závislou prácou podľa zákonníka práce je). Tento názor vyslovil aj advokát Peter Kubina pre Denník N.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že Zuzana Čaputová nemala v čase, keď bola koncipientkou, povinnosť nahlásiť založenie živnosti SAK. Takúto povinnosť by nemala ani dnes.

Nejasnosť 3: ako mohla vykonávať koncipientsku prax cca 200 km od bydliska?

Zuzana Čaputová si robila koncipientsku prax u troch advokátov. Dvaja z nich, Tomáš Kamenec a Zuzana Dlugošová, sídlia v Bratislave. Najdlhšie (15.08.2005 do 31.08.2007) však bola koncipientkou Evy Kováčechovej, ktorá sídli v Banskej Bystrici.

V tomto čase pracovala Čaputová podľa svojho životopisu pre VIA IURIS (od roku 2001). VIA IURIS sídli v Pezinku. Je otázne, ako mohla riadne vykonávať koncipientskú prax, keď bývala cca 200 km od sídla advokátskej kancelárie, pre ktorú robila koncipientku.

Treba tiež dodať, že v čase, kedy bola vedená ako koncipientka u Evy Kováčechovej (2005 – 2007), mala malé deti – dcéry sa jej narodili v rokoch 2001 a 2005, čo by výkon práce v Banskej Bystrici ešte viac komplikovalo.

V súčasnosti Advokátsky poriadok obsahuje ustanovenie (§ 40, ods. 2):

„Výchova a prax advokátskeho koncipienta na výkon advokátskeho povolania je možná len v advokátskej kancelárii advokáta zamestnávajúceho advokátskeho koncipienta, pričom advokátsky koncipient môže vykonávať prax mimo sídla advokáta maximálne tri mesiace v roku.“

Vtedy platný Advokátsky poriadok však takéto ustanovenie neobsahoval (viď § 31 a nasl.).

Je vysoko pravdepodobné, že dané ustanovenie bolo do Advokátskeho poriadku pridané práve preto, že sa pri koncipientskej praxi podvádzalo spôsobom, že koncipient bol formálne zapísaný u advokáta a reálne pracoval inde.

Eva Kováčechová pre Denník N uviedla, že bola s Čaputovou v dennom kontakte cez e-mail, Skype a približne raz za týždeň aj osobne. V Pezinku mala Kováčechová prenajatú kanceláriu. Kováčechová tvrdí, že Čaputová bola u nej zamestnaná na plný úväzok a riadne si plnila svoje povinnosti.

Je pochopiteľné, že Kováčechová sa vyjadruje takto, keďže keby povedala niečo iné, sama by sa dostala do podozrenia z porušovania ustanovení zákona o advokácii, resp. advokátskeho poriadku.

Situáciu by bolo tiež možné interpretovať tak, že Kováčechová dodávala služby pre VIA IURIS (napr. v rámci Pezinskej skládky) a Čaputová pracovala vo VIA IURIS v mene jej advokátskej kancelárie: teda u klienta. Kováčechová ani Čaputová to však z dostupných vyjadrení takto nepovedali.

Sú tu ešte dve indície ohľadom toho, či Čaputová svoju koncipientskú prax vykonávala riadne:

• Portál hlavne.sk sa Čaputovej pýtal, či si spomína na 3 pojednávania, ktoré na súde absolvovala ako koncipientka. Odpoveď od jej hovorcu prišla po dvoch dňoch s vyjadrením: „Prepáčte, ale vrcholí prezidentská kampaň a spomínať si, teraz na to nie je čas.“ Iní oslovení advokáti si vedeli spomenúť na tému aspoň jedného pojednávania.
• Čaputová si vo svojom životopise na LinkedIn ani jednu z troch koncipientských praxí neuviedla.

Núka sa tu však ešte jedna možnosť: Zuzana Čaputová bola formálne zapísaná ako koncipientka pre Evu Kováčechovú, ale reálne pracovala pre VIA IURIS ako živnostníčka.

Nejasnosť 4: vykonávala v rozpore so zákonom právnické služby na živnosť?

Podľa živnostenského zákona sa na živnosť nesmú vykonávať právne služby za odmenu. Platí to dnes a platilo to aj v čase, keď si Čaputová živnosť zriaďovala.

Zuzana Čaputová si živnosť zriadila k 22. augustu 2005, pričom jeden z predmetov podnikania je „Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“, čo je zjavne právna služba.

Kľúčové je, v akom pomere bola Zuzana Čaputová vo VIA IURIS. Núka sa niekoľko možností:

1. Bola zamestnankyňou VIA IURIS. To by však bolo v rozpore s tým, že bola na plný úväzok zamestnaná u advokátky Evy Kováčechovej. Skutočnosť, že má okrem koncipientskej praxe iný pracovný pomer, by musela oznámiť advokátskej komore. Nikde sa nespomína, že by tak urobila, ani že by bola zamestnankyňou VIA IURIS, preto je táto možnosť nepravdepodobná.
2. Bola dobrovoľníčkou VIA IURIS a svoje činnosti vykonávala bez nároku na odmenu.
3. Nebola priamo s VIA IURIS v žiadnom právnom vzťahu, ale pracovala tam ako koncipientka. To by mohlo platiť, pokiaľ by si VIA IURIS objednala služby Kováčechovej a Čaputová by vykonávala prácu vo VIA IURIS ako koncipientka Kováčechovej.
4. Bola formálne zapísaná ako koncipientka u Kováčechovej, no v skutočnosti pracovala pre VIA IURIS ako právnička – živnostníčka, čo však zákon nepripúšťa.

Z hľadiska Čaputovej by možnosti 2 a 3 boli bezproblémové. Pokiaľ by jedna z nich naozaj platila, Čaputová by ich zrejme otvorene povedala, čo sa však nestalo.

Výročné správy VIA IURIS Čaputovú od roku 2008 (staršie nie sú na internete zverejnené) do roku 2014 vedú ako spolupracujúcu právničku, od roku 2015 je vedená už ako člen tímu – advokátka. Právny pomer vzťahu však uvedený nie je.

V roku 2013 – keď už Čaputová koncipientka nebola – vznikla v rámci advokátskej komory špecializovaná komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Práve ona posudzuje, či sú činnosti vykonávané popri advokácii, resp. koncipientskej praxi, v súlade s ustanoveniami zákona o advokácii.

Advokátska komora sa vyjadrila, že keby tát komisia posudzovala Čaputovej prípad dnes, „s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou“. Ide však, samozrejme, o hypotetickú situáciu, ktorú nemožno jasne transponovať do minulosti.

Neobjektívny Denník N

Denník N ohľadom Čaputovej praxe priniesol článok, ktorý podľa obsahu vyzerá, akoby vzišiel z jej volebného tímu či jej PR oddelenia. Argumenty v jej prospech zhrnul veľmi rýchlo a komplexnejšie ako Čaputová vo svojich vyjadreniach.

V článku sú vyjadrenia Zuzany Čaputovej, jej hovorcu Martina Burgra, advokátov Tomáša Kamenca a Evy Kováčechovej (obaja ju zamestnávali ako koncipientku) a advokáta Petra Kubinu, ktorý má na Facebooku profilovku „Volím Čaputovú“.

V článku nedostal priestor na vyjadrenie nikto s iným názorom.

Článok sa navyše nepýta dôležité otázky, v akom pracovnom vzťahu bola Čaputová k VIA IURIS a či vykonávala na živnosť právne služby za odmenu.

Článok cituje iba Čaputovej hovorcu, ktorý hovorí, že „Čaputová spolupracovala v minulosti ako živnostníčka na činnostiach, ktoré nemali charakter právnych služieb“.

Opomína sa tu však skutočnosť, že v živnosti má zapísaný predmet podnikania „Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“. Denník N nepátra po vysvetlení týchto skutočností.

Treba tiež poukázať na prepojenie Denníka N a Progresívneho Slovenska, ktorého členom je Čaputová. Väčšinovým vlastníkom Denníka N sú majitelia Esetu, pričom Anton Zajac prispel Progresívnemu Slovensku 72 000 €. 5 000 € prispel Zajac aj priamo na Čaputovej kampaň.

Denník N o tomto konflikte záujmov v článku neinformuje.

Obvinenia nie sú až také závažné, Čaputová však porušuje deklarované zásady

Pre objektivitu treba povedať, že aj keby sa všetky podozrenia potvrdili, nejde o nič dramaticky závažné. Nevyplýva z toho, že by Zuzana Čaputová niekoho priamo okradla, podvádzala na daniach a zrejme by nešlo ani o trestný čin (do úvahy by mohlo teoreticky spadať neoprávnené podnikanie).

Ten najvážnejší variant je ten, že si obchádzaním, resp. porušením zákona o advokácii uľahčila výkon advokátskej praxe. Konkrétne tým, že bola formálne zapísaná u advokátky, ale v skutočnosti väčšinu času pracovala inde a zároveň, že vykonávala právne služby na živnosť, čo sa nesmie. Nebola by jediná, prvá ani posledná. Zároveň ide o relatívne starú záležitosť.

Nemyslím si, že by takáto minulosť mala niekoho úplne diskvalifikovať z politiky či výkonu verejnej funkcie.

Na druhej strane si nezrovnalosti vyžadujú seriózne preskúmanie, lebo ak by sa potvrdili, vznikol by kontrast medzi tým, ako sa Zuzana Čaputová prezentuje a je vnímaná svojimi voličmi a medzi realitou.

Už súčasný stav, kedy sa Čaputová k niektorým podstatným skutočnostiam nevyjadruje, je však v rozpore s jej deklarovanými princípmi ako slušnosť, transparentnosť či férovosť. To isté platí pre VIA IURIS, ktoré tiež mlčí.

hrot.info