Nedotknuteľný svet politického aktivistu, manipulátora a dezinformátora Vagoviča narušila korporátna redaktorka Kernová: „Tebe už nebudem odpovedať na nič

Ocitla si sa v jednom vreci s médiom oligarchov, ktoré je predĺženou rukou ľudí podozrivých zo závažnej trestnej činnosti,“ odkázal novinárke, ktorá sa pýtala na jeho papalášske maniere…

Militantný politický aktivista v maske novinára a notorický šíriteľ dezinformácií Marek Vagovič odmieta odpovedať na otázky, ako získal policajné auto na súkromné účely. Najprv tresol telefónom novinárke Plus 7 dní a neskôr ho otázkami vytočila aj bývalá redaktorka denníka SME Miroslava Kernová, ktorá v súčasnosti šéfuje portálu Omediach.

Marek Vagovič sa cez facebookový status vyjadril ku kauze policajtov v klipe na jeho thriller. V ňom píše, že „o spoluprácu s Policajným zborom pri nakrúcaní traileru ku knihe Padreho klan som požiadal štandardnou cestou, na základe oficiálnej písomnej žiadosti.“

V rozsiahlom statuse sa Vagovič sťažuje aj na komunikáciu s autorkou článku na Omediach.com (Miroslavou Kernovou), že bola okrem iného „oprsklá a predpojatá, pričom mi poslala ďalšiu batériu sugestívnych a nekompetentných otázok…“ :

V posledných dňoch sa rozpútala doslova hystéria okolo videa, ktorým promujem moju knižnú novinku. Odštartoval ju týždenník Plus 7 dní, ktorý je predĺženou rukou ľudí, podozrivých zo závažnej trestnej činnosti.

Keďže „kauzy“ sa vzápätí chytili aj iné médiá, ktoré len mechanicky prebrali informácie spomínaného týždenníka, pokúsim sa v tomto statuse podrobne vysvetliť, čo sa stalo a prečo ide o zámerne nafúknutú bublinu.

Minulý týždeň v pondelok mi zavolala redaktorka plusky, či je v mojom klipe policajné auto a či tam vystupujú kukláči. V tom čase som bol na dovolenke v Krakove, práve sme šli do koncentračného tábora Osvienčim.

Novinárka sa ma spýtala, či viem o tom, že vo videu je policajná dodávka, ktorá viezla v minulosti na výsluch obvineného Kaliňáka. Keďže som o tom netušil, zapochyboval som s tým, že o tom nemám informácie.

Redaktorka argumentovala aj odkrytou ešpézetkou, o čom som tiež netušil, ani som to nemal v danej chvíli ako overiť. Myslel som si, že v klipe je zakrytá. Agentúra, ktorá zastrešovala výrobu videa, ju vzápätí prekryla.

Určite nie preto, že by som chcel zatĺkať, že ide o policajné auto. Dôvodom bol banálny fakt, že ešpézetky sa zvyknú zakrývať. Došlo skrátka k technickej chybe, ktorá bola po upozornení promptne odstránená.

Následne sa ma novinárka spýtala, či som teda využil policajnú techniku a kukláčov. Keďže kniha aj promo s tým spojené je moja súkromná aktivita, nevidel som dôvod, prečo by som to mal bližšie vysvetľovať.

Nie som predsa verejný činiteľ a všetky náklady, ktorých súčasťou je aj práca grafikov, editora, jazykovej korektorky, marketingovej agentúry či samotnej tlače knihy, hradím z vlastných peňazí.

Vzápätí som zložil telefón, pretože sme vchádzali do areálu koncentračného tábora. Keď sme sa na druhý deň vracali na Slovensko, prepukol u mňa covid. Domov som šoféroval s vysokými horúčkami.

Po príchode som zaľahol do postele, z ktorej som sa niekoľko dní prakticky nepohol. Prebral ma až manipulatívny článok v pluske, z ktorého som vyšiel ako arogantný klamár, ktorý zatĺka, že využil policajné auto.

Následne sa začali šíriť sociálnymi sieťami reakcie opozičných politikov, mierových aktivistov a samozvaných bezpečnostných analytikov, že som gauner, ktorý skladá telefón, pričom sa v ničom nelíši od tých, o ktorých píše.

Podľa nich som spravil kolosálnu chybu, po ktorej mám odísť zo žurnalistiky a podobne. Po pluske ma oslovil aj portál omediach.com, aby som sa vyjadril k publikovaným informáciám.

Otázky mi prišli v piatok večer, nebola tam žiadna lehota ani nič podobné. Zo spôsobu ich koncipovania bolo navyše zrejmé, že redaktorka sa chce len zviezť na vlne, pričom jej ide rovnako ako pluske o lacnú senzáciu.

Keďže som nereagoval hneď, zverejnila ešte v ten večer článok, v ktorom bez znalosti veci filozofuje o úlohách polície, pričom ma označila za papaláša, ktorý sa spreneveril práci nezávislého investigatívneho novinára.

Hoci som sa kvôli covidu cítil mizerne, napísal som jej správu, že už ani nebudem reagovať, keďže si názor vytvorila sama. Upozornil som ju, v čom sa mýli a odporučil jej, aby si lepšie naštudovala problematiku.

Redaktorku to popudilo, bola oprsklá a predpojatá, pričom mi poslala ďalšiu batériu sugestívnych a nekompetentných otázok. Okrem iného ju zaujímalo, či za mnou prišla polícia vo veci traileru sama…

Moju reakciu, samozrejme, nezverejnila. Článok akurát doplnila o vetu, že som jej vraj poslal niekoľko osobných invektív. A dodala, že som stále neodpovedal na jej otázky. Profesionalita par excellence.

V sobotu vyšiel podobne ladený text v denníku Pravda, ktorý sa už ani neunúval osloviť ma. Urobil tak až v nedeľu denník Nový Čas, ktorý mi síce poskytol priestor na vyjadrenie, neodpustil si však zavádzajúci titulok.

Ak ste sa dočítali až sem, prichádza pointa. O spoluprácu s Policajným zborom pri nakrúcaní traileru ku knihe Padreho klan som požiadal štandardnou cestou, na základe oficiálnej písomnej žiadosti.

Polícia mi vyhovela podobne ako v iných prípadoch, kedy boli jej ľudia, respektíve technika využité pri nakrúcaní celovečerných filmov alebo seriálov. Konkrétne napríklad Čiara alebo Amnestie.

V prípade Amnestií bola dokonca v Leopoldove kompletná špeciálna jednotka s vrtuľníkom, vrátane ťažkej techniky. S televíziou JOJ spolupracovala polícia napríklad pri seriáli Za sklom.

Participovala tiež na zahraničných produkciách (film Hana). Dokonca sa pripravuje aj spolupráca s HBO. Nie je to nič výnimočné, preto je zarážajúce, že niekto mi chce za túto pseudokauzu nasadiť psiu hlavu.

Aj preto vnímam spôsob medializácie tohto prípadu ako cielený útok mafie, ktorej praktiky opisujem v knihe Padreho klan. Na základe svedectiev priamych aktérov zvnútra systému našich ľudí.

Pri jej koncipovaní som hovoril aj s vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami. Strach má veľké oči, zatemňuje myseľ a často vedie k skratovým reakciám. Mnohí cítia, že po vydaní knihy im bude ešte poriadne horúco.

Viac ma však mrzí, že do špinavej antikampane sa zapojili aj niektoré médiá. Cieľom pokusu o diskreditáciu je spochybnenie mojej osoby, aj snaha zabrániť mi v spolupráci s RTVS, kde budem mať vlastnú reláciu.

Verejným priestorom sa už šíria konšpirácie, že spolupráca s políciou pri nakrúcaní traileru môže mať vplyv na moju nestrannosť. Nemôže, ani nebude. Dôkazom je moja doterajšia, vyše dvadsaťročná prax v médiách.

Kto ma pozná, vie, že ku každému respondentovi pristupujem rovnako. Bez ohľadu na jeho politické/stranícke pozadie alebo inštitúciu, ktorú zastupuje. Vždy s kritickým nadhľadom, no zároveň slušne a férovo.

„Kauza“ policajné auto je však pre mňa veľkým ponaučením. Mal som všetko vysvetliť hneď na začiatku, aj keď som to vzhľadom na súkromný charakter spomínanej aktivity nepovažoval za potrebné.

Keďže som to neurobil, postupne sa to nabaľovalo, takže absurdný príbeh, ktorý označili Hlavné správy za moju korupčnú (!) kauzu, začal žiť vlastným životom. Mimochodom, ani tento portál si nepýtal moju reakciu.

Touto cestou sa chcem zároveň ospravedlniť všetkým, ktorým sa javili moje doterajšie reakcie ako arogantné alebo nedostatočné. Aj ja som len človek, občas reagujem emotívne. V tomto prípade sa mi to vypomstilo.

Navyše nepatrím k tým, čo nastavia obe líca, aby ich neférovo prefackali a ešte sa pri tom usmievali. Ak nejde o pravdu, ale len o škandalizáciu za každú cenu, nie je ľahké udržať si odstup a reagovať s chladnou hlavou.

Verím, že toto obsiahle zdôvodnenie vás presvedčilo, že som nemal zlé úmysly, akurát som v reálnom čase nesprávne vyhodnotil situáciu.

Dotknutá redaktorka pre objektívnosť zverejnila na sociálnej sieti predmetnú komunikáciu, ktorá prebiehala cez messenger:

Policajné prezídium sa po dlhých dňoch mlčania vyjadrilo k spolupráci s Marekom Vagovičom na výrobe jeho reklamného klipu. Nemenované užšie vedenie policajného zboru rozhodlo, že novinárovi poskytnú do reklamy techniku, autá aj príslušníkov NAKA, Žiadnu písomnú zmluvu s ním neuzavreli, vraj nebola potrebná. Fotky a videá z výroby spotu chce polícia využiť na „prezentačné, metodické a preventívne účely.“
 
Už niekoľko dní plní stránky viacerých médií kauza reklamy ku knihe Mareka Vagoviča Padreho klan, ktorá, na rozdiel od predchádzajúcich kníh, je fikciou o „šokujúcom príbehu ovládnutia štátu organizovaným zločinom do vyšetrovacích spisov“, v ktorom vystupuje strana Zder a riadi ju Šéf. Zvláštne na celom prípade je, že polícia viac ako týždeň od prvej informácie o prítomnosti dodávky, ktorá prevážala Roberta Kaliňáka v reklame Vagoviča, do dnešného dňa mlčala. Rezervovaný postoj zaujal samotný novinár, ktorý sa odmietal vyjadriť k tomu, či na výrobe reklamy spolupracovala polícia a akou formou.

Po opakovanej urgencii a žiadosti o zmluvu alebo dohodu o spolupráci s Vagovičom sa polícia vyjadrila až dnes. „Pán Vagovič sa na nás obrátil so žiadosťou o spoluprácu pri výrobe audiovizuálneho záznamu k jeho novej knihe Padreho klan, ktorá opisuje praktiky policajnej mafie a éru po rozviazaní rúk polície,“ napísal pre Omediach.com vedúci oddelenia komunikácie prezídia PZ Michal Slivka.

„Príbehy zachytené v knihe podľa autora v značnej miere korešpondujú s fungovaním polície v podmienkach SR. Takéto praktiky príslušníkov slovenskej polície postupne potvrdzujú aj právoplatné rozhodnutia príslušných súdov, čo výrazným spôsobom naštrbilo dôveru občanov v políciu,“ dodáva Slivka. Súčasné vedenie polície si podľa jeho slov ako základný cieľ predsavzalo postupne zvyšovať dôveru občanov v tento ozbrojený bezpečnostný zbor, okrem iného aj očistou vo vlastných radoch.

„Sme toho názoru, že pozitívna prezentácia práce polície, aj prostredníctvom takýchto projektov, významným spôsobom prispieva k naplneniu uvedeného cieľa, keďže nesú v sebe nielen prezentačný, ale aj významný preventívny potenciál,“ dodáva Slivka. 
  
Slivka ďalej píše, že požiadavku Vagoviča prerokovalo vedenie Policajného zboru na porade úzkeho vedenia a rozhodlo, že sa na uvedenom projekte Policajný zbor bude podieľať s najviac piatimi príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry a dvomi služobnými cestnými vozidlami, bez možnosti jazdy. Zároveň vedenie rozhodlo, že požiadavke autora vykonať eskortu ku hlavnému vchodu budovy Prezídia PZ nevyhovie. A vraj nevyhovelo ani žiadosti natáčať v priestoroch Národnej kriminálnej agentúry.

„Podľa dohodnutého scenára policajti mohli vykonať len eskortu figuranta (herec) od zaparkovaného vozidla ku vchodu budovy prezídia na ulici Legerského v trvaní najviac 60 minút s možnosťou natáčania len na verejne prístupnom mieste. Natáčanie napokon trvalo 20 minút. Autor súhlasil, že bezodplatne poskytne Policajnému zboru nasnímané obrazové a obrazovo-zvukové záznamy vrátane postprodukcie, ktoré budú zároveň využité na prezentačné, metodické a preventívne účely. Materiály boli autorom poskytnuté,“ píše Slivka.

Web Omediach.com požiadal prezídium o kópiu zmluvy, alebo dohody medzi Vagovičom a políciou. Polícia takúto zmluvu neposkytla. „Vzájomné zmluvné vzťahy pri realizácii projektov upravujeme písomne, ak si to charakter spolupráce priamo vyžaduje, spravidla ak sú zo strany Policajného zboru poskytnuté ľudské zdroje vo väčšom rozsahu alebo počas viacerých dní a zároveň sa pri tom reálne používajú materiálno-technické prostriedky Policajného zboru, s používaním ktorých sú spojené finančné náklady. V takých prípadoch nám totiž vznikajú okrem iného aj náklady spojené s prevádzkou služobných cestných vozidiel, špeciálnej automobilovej techniky, vrtuľníkov, člnovej techniky a používaním spotrebného materiálu. Vzhľadom na to, že pánom Vagovičom neboli vznesené požiadavky vyššie uvedeného charakteru a išlo o mimoriadne jednoduchú formu spolupráce, písomná zmluva sa neuzatvorila,“ píše Slivka.

Zároveň vedúci komunikačného oddelenia dodal, že polícia participovala na množstve podobných, aj výrazne väčších projektov súkromných spoločností a televízií v minulosti. „Participovali sme napríklad na natáčaní seriálu Za sklom alebo filmov Čiara, Hana a Amnestie, kde v rámci natáčania bola okrem príslušníkov polície nasadená aj špeciálna technika, vrátane zbraňových systémov, služobných cestných vozidiel, špeciálnej automobilovej techniky a vrtuľníkov letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“

Vagovič najprv na otázky, či v jeho reklamnom klipe je aj policajné auto, alebo polícia, odmietol odpovedať, s tým, že je to jeho súkromná vec. Až po týždni potvrdil, že na jeho klipe participovala aj polícia.

„Na Čiare aj na iných projektoch bežne s policajtmi spolupracujeme. Využívame aj ich priestory, aj uniformy, aj auta a pod,“ nemala problém reagovať na otázky producentka filmu Čiary Wanda Adamik Hrycová.

Ako nám potvrdili ďalší tvorcovia, nie je jednoduché dostať policajnú techniku či dokonca policajtov do projektov, musí byť voľná, sú tam prísne podmienky na zobrazovanie, je tam vždy potrebný vopred súhlas či podrobná zmluva. „Polícia takýmto spôsobom spolupracovala aj na filme Čiara, nie je to teda nič výnimočné. Takéto veci poskytovali aj minulí prezidenti Policajného zboru alebo ministri. Vždy to bolo na základe zmluvy,“ povedal pre cas.sk Jozef Šátek, bývalý šéf Úradu boja proti korupcii.

Zdroj: InfoVojna / omediach.com