Streľba na exprezidenta USA Donalda Trumpa a atentát na súčasného premiéra SR Roberta Fica majú v sebe, či sa to niekomu páči, alebo nie, jednu spoločnú a podstatnú vec.
Ide o rovnaké vyjadrenie „niekoho postoja“, podotýkam, že extra radikálneho, voči politikovi, ktorý si „dovolil“ verejne a patrične zrozumiteľne hovoriť o mieri na Ukrajine.
A tento „niekto“, pretože slovu mier asi nerozumie, zoberie zbraň a nemierovo ju otočí na nositeľa iného názoru.
Asi aj vy sa pýtate, či je toto normálne, či sa takto riešia názorové rozdiely v spoločnosti. Ak sa čo najrýchlejšie tí, čo súhlasia s progresivno-liberálnymi vojnovými postojmi a názormi nespamätajú, tak ich nenávisť voči mieru prerastie k permanentnému pocitu potreby násilia. A to v žiadnom prípade nie je prípustné.
Nežijeme na divokom západe, mnoho rokov späť, kde si kde – kto, ako sa mu zachce vytiahne zbraň a použije ju. Máme tu istú úroveň spoločenského fungovania a k tomu patriacu mieru potrebne vzájomnej tolerancie.
Je paradoxom tejto doby a „vizitkou“ progresivizmu, že práve tí, čo tak vehementne volajú po rešpekte, ho sami v sebe voči iným nemajú!
V jednom aj druhom prípade streľby na vrcholových politikov je tragédiou, že sa v 21. storočí nájdu organizácie, zoskupenia a aj jednotlivci, ktorí takéto formy riešenia názorových stretov podporujú a odobrujú. Alebo minimálne zľahčujú…
V USA dobre vedia, že s Trumpom prídu do Bieleho domu aj iné názory, že príde prezident, ktorý sa bude len ťažko dať manipulovať z pozadia, neviditeľnou rukou lobingu, ako to vidíme dnes. Vedia, že Trump nastolí politiku zameranú na riešenie domácich problémov, na vnútornú politiku a nie na vedenie imperiálnych vojenských konfliktov. A to nie každému zo spomínaných lobistických pozadí vyhovuje, všakže…
A práve tu vidím jednu z možných príčin streľby na Trumpa. Strach zbrojárskych firiem, že významne klesne dopyt po zbraniach, munícii a iného vojenského materiálu. A ruka v ruke s tým začne aj pokles prietoku dolárovodu do ich peňaženiek. Tematicky podobné spojenie s pohnútkami atentátu na Fica je v tomto prípade podobné – nie zbrane na Ukrajinu, nie priama vojenská pomoc Ukrajine. A to ho stálo takmer život.
Druhá strana, tá, ktorá si želá vojnu, viditeľne stráca nervy z globálneho diania naznačujúceho zmeny, teda návratu zdravého rozumu. Výsledkom sú potom aj takéto aktivity tzv. “osamelých vlkov “, ktorých minulosť ukazuje, že osamelí nikdy reálne neboli. Je to len mediálna bublinka pre davy.
Je paradoxom že postupný návrat skutočnej a nie len fiktívnej slobody je v USA vykúpená trumpovou krvou a u nás na Slovenskou tou ficovou. Ťažko sa strojcovia týchto činov stotožňujú s tým, že obaja prežili. A ešte ťažšie prekusnú, že obaja v sebe už dnes jasne spájajú symboly mieru – čo je pre vojnových štváčov ťažko predstaviteľné.
Jozef Viktorín / skspravy.sk /
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…