Presadzovanie neadekvátnej sexuálnej výchovy
Málokto sa sťažuje na svoje detstvo, až na smutné výnimky, ktorých chvalabohu nie je veľa. Aj keď v stopovom množstve, žiaľ, vždy sa nájdu. Zvrhlíci čo zneužívajú vlastné deti či absolútne otrlí ľudia schopní svoje dieťa aj predať. Deti politických väzňov, či z rodín prenasledovaných komunistami sa nezvykli sťažovať na dni detstva, hoci to nemali ľahké.
Roky odlúčení od milovaných rodičov, žijúci v chudobe, akú si ich rovesníci ani len nevedeli predstaviť; či nútene odsťahovaní zo svojho mesta, čím sa potrhali všetky tak detsky úprimné kamarátske putá… Veď to poznáme.
No napriek tomu – každý rád spomína na svoje detstvo, kde ešte vždy nájde dosť čarovných okamihov, aké mu aj teraz vedia rozsvietiť obyčajné chvíle, aj keď sa práve utápa v nie najšťastnejšej prítomnosti. Ale to už je osud dospelých. Detský svet, až na pár výnimiek, bol predsa len tabu. Detstvo zostáva na celý život zásobárňou dobroty a krásy.
Žiaľ, v posledných rokoch sa množia snahy, narušiť baštu detskej nevinnosti, z najkrajšieho a najbezpečnejšieho úseku života sa odrazu stáva nebezpečné územie. Len veľmi stručne, telegraficky upozorním na tie najväčšie výstrelky, hoci o každom by sa dala napísať pokojne kniha.
Človek už pradávno rozoznal nebezpečenstvá nespútanej sexuality a preto jej domestifikácia a krotenie raz úspešnejšie, raz menej, cielene prebieha viac ako 6000 rokov. Teraz by ju však chcel niekto opäť uvoľniť z reťaze – navonok kvôli nejakému pofidérnemu „oslobodeniu“, no v skutočnosti ide o cielený rozklad kresťanskej Európy.
Tragické je, že už útočí aj na bezmocné deti. Predčasná sexuálna výchova nebezpečne devastuje detské, ešte neporušené vnímanie a celkovú citlivosť detskej duše. Takto ničiť deti môže len šialená, patologická nenávisť. Často pod tými najtrápnejšími zámienkami.
Nakoniec – poznáte z histórie príklad, žeby niekedy vypukla veľká populačná kríza, lebo mladí nevedeli ako sa „to“ robí? Strojové príručky iba kazia radosť z objavovania. No ešte horšie je, že už sa úmyselne propagujú všetky najmožnejšie úchylky, ba dokonca aj tzv. transrodovosť. U malých detí! Čo môže napríklad v hlave zaznávaného dieťaťa, posiateho akné, vyvolať túžbu aspoň raz upozorniť na seba a za týždeň slávy si tzv. zmenou pohlavia pokaziť celý život.
Druhá vec je, že kvôli veľmi pochybnej politickej agende sa na niektoré nechutné veci nielen že nepoukazuje, naopak vydávajú sa za obdivuhodné. Tým teraz myslím na tie matky, ktoré utekajú do Európy, aby sa dali vydržiavať európskymi robotníkmi (veď ekonomický prínos politikov, čo ich sem pozývajú, je zásadne mínusový) a v batôžteku do gumového člna berú aj malé dieťatko, aby ešte intenzívnejšie vyvolali ľútosť.
A všetci progresívni novinári plačú ako najatí a drásajú si hruď až do krvi. Pred pár rokmi sme zažívali niečo podobné, keď sa tu vo veľkom potulovali rumunské deti, ktoré rodičia posielali žobrať. Otrlosť ako vyšitá. Tiež z toho istého dôvodu. Nuž, ozajstná matka, ktorá miluje svoje dieťa, ak musí ujsť z domu, či už kvôli vojne či zemetraseniu, tak sa zastaví na najbližšom území kde je bezpečne, aby neohrozila svoj najväčší poklad. Milujúca matka nešpekuluje. Nakoniec, aj v našom zákonodarstve sa postihuje trestný čin zanedbania výchovy a ohrozenie dieťaťa.
Že také úsilie vôbec existuje, ide na vrub tzv. ľudskoprávnej politike – každý má práva, a podľa najprogresívnejších výkladov, aké len chce. Tak sa týchto lúmenov hneď na začiatku pýtam: mám aj ja ľudské práva?
Ak áno, už aj píšem do Madridu, že mojou najväčšou túžbou je hrať za Real Madrid. Nech mi už aj chystajú kopačky (č.42) a dres s mojim menom. Že mi pánbožko na to nedal talent, tak ako homosexuálom nedal možnosť mať dieťa, čo tam po tom, veď mám predsa ľudské práva, nie?
No ak mi nejaký chytrák povie, že ale na to musím mať nejaké predpoklady, či absolvovať nejaký postupný proces, tak sa ho opýtam: ak niekto chce adoptovať dieťa, ten nemusí mať na to predpoklady? A absolvovať potrebný proces?
Dieťa, živý tvor, je len vo funkcii hračky, s ktorou sa chce niekto hrať? Stáva sa, že normálna dvojica nemôže mať svoje deti, tá ale musí adopciou utvoriť zdanie bežnej rodiny, aby dieťa vyrastalo v závetrí normálnej rodičovskej lásky. Veď ináč to môže byť pre každé citlivé dieťa peklo na zemi!
Okrem toho, že v rovnakopohlavných pároch dochádza k dosť vysokému percentu zneužívania detí, čo samo osebe je katastrofa, na druhej strane pravdepodobnosť, že z dieťaťa vyrastie homosexuál a bude v relatívnom emočnom súlade so svojimi majiteľmi, je menšia ako 4 percentá.
Takže už tým bude trpieť jeho prirodzený vývoj a takto budú vyrastať iba duševne nevyrovnaní špeciálni bastardi. No a ako poznáme prostorekosť detí, tie mu určite na ihrisku či v škole takúto „rodinu“ nedarujú len tak. Keď potrebujú získať výhodu, či do niekoho bodnúť, netreba im ani čítať nijaké umenie vojny od majstra Suna, aby bodli veľmi presne.
A ak niekto povie, že to sú len zle, nepokrokovo vychované deti a treba ich prevychovať, tak mu pokojne môžeme povedať, že také deti tu vždy boli a vždy budú. Ešte žiadny režim nedokázal spútať detskú prirodzenosť a prevychovať ich na mankurtov. A ak už nevieme spraviť raj pre všetky deti, aspoň niektorým zo života nerobme peklo. Podľa mňa by to mohlo byť aj trestné ako veľmi nebezpečný extrém.
Ján Litecký Šveda
skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…