NATO už niekoľkokrát dokázalo, že bezpečnosť v Európe skôr destabilizuje

Milan Uhrík v rozhovore o hrozbe energetického otroctva; o dvojitom metre,  ideovom a politickom vyprahnutí Európskej únie; o mieri a konfrontačnej politike NATO; o americkom cieli oddeliť Európu od Ruska; o tom, prečo sú politici EÚ na špagáte záujmov Washingtonu; prečo je dôležitý štát voči voľnej ruke trhu; o tom, prečo je dopyt po konzervatívnej vlasteneckej politike v Európe a na čo majú hľadieť v prvom rade politici.

■ Podľa The Guardian kancelária ukrajinského prezidenta V. Zelenského tvrdí, že podporu vstupu do NATO vyjadrilo desať krajín, vrátane Slovenska. Je rozumné prijímať do bloku krajinu, ktorá je v prebiehajúcom konflikte a čo by takýto krok znamenal pre bezpečnosť Slovenska?

Konzistencia názorov, ktorá sa odzrkadľuje aj pri hlasovaní, je veľmi dôležitá. Už rozširovanie aliancie o Švédsko a Fínsko som nepovažoval za adekvátny krok, keďže

politika „otvorených dverí“ aliancie nezodpovedá realite a bezpečnostnej situácii v Európe

Niekoľkokrát v histórii NATO dokázalo, že nie je stabilizačným prvkom v bezpečnostnej architektúre, ale skôr naopak. Prijímanie štátu ako Ukrajina, ktorý je vo vojnovom konflikte a navyše hodnotený ako najviac skorumpovaný v Európe, v našom prípade neprichádza do úvahy. Náš záujem je mier v Európe a ochrana Slovenska.

Obr.: SKsprávy/rossaprimavera

■ Známy publicista Pepe Escobar pre The Cradle napísal, že všetky drahé zbrane prenajímajú USA Európskej únii, aby ich poslala na Ukrajinu. Problém je podľa neho v tom, že účty bude musieť nakoniec zaplatiť EÚ a nie Spojené štáty. Prečo EÚ o tejto skutočnosti neinformuje občanov, ktorí žijú v predstave, že „len pomáhame“?

Každý vie ako fungujú tieto presuny prostriedkov a techniky, kde tečú peniaze a kto to celé „zatiahne“. Nemusíme ísť ďaleko a stačí sa pozrieť na postavy ako Heger, Káčer, Korčok, Klus, Mikulec a Naď, ktorých prezidentka Čaputová za posielanie zbraní chváli a drží ich moci. A dokáže prežiť aj to, že zatiaľ nie je vo vláde jej milované PS-ko, kým menovaní plnia washingtonské požiadavky.

Finálny cieľ znie jasne: oddeliť Európu od Ruska, aby bola zdecimovaná a závislá od „brata“ spoza mora

Vojnových štváčov nezaujíma koľko to bude stáť peňazí a životov. Preto ich treba od moci odstaviť, a to čo najskôr.

■ Zdá sa, že zažívame komplexné prepólovanie sveta. Okrem geopolitických pólov prof. Michael Hudson hovorí, že svet sa láme na dva odlišné typy ekonomík a že americkí diplomati a ich európske satelity sú ochotní rozbiť existujúce status quo v nádeji, že vytvorenie krízy im umožní dostať sa na vrchol. Prečo sú politici EÚ na špagáte Washingtonu a sú ochotní obetovať životnú úroveň Európanov?

Odpoveď je jednoduchá a má dve roviny. Po prvé, títo politici považujú Spojené štáty stále za jediného hegemóna sveta, ktorý im dokáže zabezpečiť dobrú kariéru a živobytie, ak budú presadzovať jeho záujmy. Po druhé, nemajú kúsok citu k vlastnej domovine, k vlastným občanom, a preto dokážu obetovať pre svoj sebecký, individuálny zisk prakticky čokoľvek.

Obr.: Pixabay

■ Nadviažem na tému z iného zdroja. Aldous Huxley, autor románu Brave New World (1932) povedal, že viera vo väčšiu a lepšiu budúcnosť je jedným z najsilnejších nepriateľov súčasnej slobody. Tieto floskuly pravidelne používajú bruselské elity. Ako by mali čestní, nezapredaní politici bojovať proti obmedzovaniu slobody ľudí v mene ‚lepších zajtrajškov‘, ak autorov spochybnenie tohto ‚vývoja‘ mainstream okamžite označí za extrémistov?

Čestný politik, ktorému leží na srdci blaho národa, musí byť úprimný, hovoriť pravdu a držať sa týchto kvalít aj pri hlasovaní. 

Aby bol pre ľudí čitateľný a mohli sa naňho spoľahnúť. Treba počítať s tým, že veľkým médiám a stranám, ktorých sponzori majú presah do zahraničia, takíto úprimní ľudia nevyhovujú. Začnú im nadávať, označovať rôznymi nálepkami, príbehmi, prekrúcaním pravdy a navodzovaním negatívnej atmosféry. Potom je len na ľuďoch nakoľko sú schopní tomuto nálepkovaniu odolať a naďalej stáť pri čestných vlastencoch a neveriť propagande, ktorá vždy plní niekoho objednávku.

■ Portál Politico prišiel so zaujímavým postrehom k „efektu Meloni“, keď v Taliansku zvíťazili konzervatívne a euroskeptické strany. Je podľa Vás nádej, že pravicové a konzervatívne sily majú vždy čo ponúknuť voličom práve v časoch neistoty, a teda by to mohol byť pre voličov v EÚ a na Slovensku chytľavý impulz na zmenu súčasného marazmu?

Ide o zaujímavý fenomén a potvrdzuje našu premisu, že ľudia chcú ZNOVU NORMÁLNE ŽIŤ. Nechcú hlúpe lockdowny, emisné povolenky, migračné kvóty, spoliehať sa na nevolených byrokratov ďaleko od nás, dúhové pochody a aby ich deti boli školené ktoviekým.

Na základných veciach sa s rozumnými stranami v Európe vieme zhodnúť

Prirodzene, nezhodujeme sa vo všetkom, ale môžeme spolupracovať na väčšine dobrých vecí. V tomto sme pri nadväzovaní dobrých vzťahov s európskymi partnermi najaktívnejšia a veľmi pozitívne vnímaní.

■ Akoby seknutím skončila prioritná téma pandémie, ale aj rozširovania členstva v EÚ. Pražský samit nehovoril o „politickom“ spoločenstve, ale riešila sa ekonomika a energie pre Európu. Znamená to, že politicky už nemá čo Únia ponúknuť?

Európska únia je ideovo a politicky vyprahnutá. Jej studnica schla priamo úmerne s nástupom progresívcov a fanatikov, ktorí ju dnes vedú. 

A bohužiaľ, podobní majú väčšinu aj v Európskom parlamente. Toto je nevyhnutné zmeniť a prostredníctvom volieb tam poslať čo najviac správnych ľudí pre silnejší hlas Slovenska. Čím viac ich tam bude, tým väčšie slovo budeme ako Slovensko mať.

Ak nás však nebudú brať za rovnocenného partnera a budú nám chcieť dokola diktovať, potom je na stole otázka, či v takej organizácii zotrvať. A na tento krok je potrebný silný a odvážny líder, ktorý bude mať širokú podporu obyvateľstva.

Obr.: Sergej Bulkin/NEWS

■ Ako si vysvetľujete postoj Európskej komisie, ktorá povedala, že stropovanie cien plynu by mohlo oslabiť schopnosť EÚ zaistiť dostatok na svetovom trhu? Nemali by sa Slovensko, ale aj EÚ spolu starať v prvom rade o seba a svoje záujmy?

Nedávno sa veľvyslanci krajín EÚ dohodli na cenových stropoch za ruskú ropu. A uvažujú aj o zastropovaní cien plynu. Zostáva však doladiť „len taký detail“. Ako chcú prinútiť Rusov, aby Západu tú ropu a plyn za zníženú cenu predávali? Stropovanie cien môže znieť dobre, ale túto logickú otázku si kladie aj Maďarsko. Vždy, opakujem

VŽDY, treba hľadieť na záujem vlastných občanov. Pre nich tu politici sú. 

Treba ísť cestou, ktorá nám zabezpečí dostatok energií pre ľudí a priemysel. Pragmaticky, bez emócií, pre benefit Slovenska.

■ Prečo sa Slovensku, ale aj Česku a Maďarsku nedarí v Bruseli presadiť ďalší spravodlivý scenár – zdaniť zisky energetických korporácií,  výrobcov a distribútorov energií v mieste výroby a poskytovania služby?

Tento byrokratický aparát pristupuje ku krajinám selektívne a tu sa vyhovára na porušovanie pravidiel voľného trhu. Uprednostňovať však pritom konkrétne veľké korporácie, ktoré vlastnia alebo majú väzby na silné členské štáty, to už úradníkom neprekáža.

Klasický dvojitý meter, ako aj pri porušovaní tzv. právneho štátu. V Maďarsku a Poľsku to vadí, v iných štátoch nie. Toto je jedna z vecí, ktorá menším štátom ako Slovensko nevyhovuje a musíme ju zmeniť. Je to len o nás a o voľbe ľudí.

■ Argument, že liberalizácia oligopolného trhu s energiami povedie k nižším cenám pre spotrebiteľov sa úplne rozpadol, sú Vaše slová. Aké alternatívne východisko ponúkate?

V tomto prípade je potrebný štátny zásah, lebo vidíme, že „voľná ruka trhu“ všetko nerieši. Na nešťastí ľudí nemôžu bohatnúť energetické koncerny. Kadejaké štátne poukážky nie sú dlhodobým riešením a v skutočnosti ešte viac zadlžia štát a roztočia infláciu, ktorú už dostatočne roztočila ECB.

Navyše budujú závislosť ľudí na vládnych dotáciách, pretože koľkokrát ich má štát ľuďom/firmám poskytnúť? Raz? Dvakrát? Bude stačiť ročne či mesačne? V takom prípade pôjde o akési energetické otroctvo. A možno o to „lídrom“ aj ide. Neposlúchaš? Nedostaneš energetickú dotáciu od vlády, zmrzni a skrachuj.

Okrem toho, tie štátne poukážky na konci dňa zaplatia aj tak len občania na daniach. Takže východiskom je zníženie cien energií a zastavenie šialenej inflácie. A samozrejme, obnova dodávateľskej infraštruktúry uhľovodíkov z východu, s ktorým máme dlhodobo stabilné vzťahy.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

© Profilový PR rozhovor (inzercia)

Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.

V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare.  Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.

skspravy