NATO sa približuje k ruským hraniciam z druhej strany

Vedenie Severoatlantickej aliancie oznámilo svoju pripravenosť aktívnejšie sa angažovať vo východnej Ázii. Údajne ako odpoveď na kroky Číny. Jednak kvôli spolupráci s Ruskom. “Rastúce zbližovanie medzi Ruskom a jeho autoritárskymi priateľmi v Ázii robí našu spoluprácu s priateľmi v indo-pacifickom regióne ešte dôležitejšou,” hovorí generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. 

Západné štáty hľadajú niekoho, koho by za to mohli obviniť – a nachádzajú ho v osobe svojich čínskych súdruhov, ktorí podľa nich poskytli Rusku všetko, čo potrebuje na konfrontáciu s “civilizovaným svetom”. Po druhé preto, že konanie Číny údajne ohrozuje bezpečnosť Európy.

“Verejne sa prezident Si tvári, že sa vyhýba konfliktu na Ukrajine, aby sa vyhol sankciám a zachoval obchodné vzťahy. V skutočnosti však Čína podporuje najväčší vojenský konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, pričom si chce udržať dobré vzťahy so Západom,” pokračuje Jens Stoltenberg. Čína, samozrejme, všetky obvinenia odmieta.

“NATO je produktom studenej vojny a najväčšou vojenskou mocnosťou na svete. Namiesto očierňovania Číny a útokov na ňu najrôznejšími vyhláseniami by si NATO malo uvedomiť úlohu, ktorú aliancia zohrala v ukrajinskej kríze,” povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Uviedol, že Čína nie je tvorcom ani účastníkom ukrajinskej krízy.

“Odporúčam zúčastneným stranám, aby prestali presúvať zodpovednosť a zasievať nezhody, aby neprilievali olej do ohňa a nevyvolávali konfrontáciu medzi blokmi. A namiesto toho urobiť niečo užitočné pre politické riešenie krízy,” vysvetlil diplomat.

Číňania navyše ubezpečujú, že NATO nemá vo východnej Ázii miesto – už len preto, že táto organizácia so sebou prinesie len konflikty a vojny. “Všetky krajiny ázijsko-tichomorského regiónu sú odhodlané podporovať mier a rozvoj. Američania musia tento záväzok rešpektovať a tiež pracovať na mieri a rozvoji, a nie vnášať do regiónu blokovú konfrontáciu a konflikty,” uvádza sa vo vyhlásení čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone. Američania však podľa všetkého tieto obvinenia nechali bez povšimnutia. Pre nich je vstup NATO do východnej Ázie vyriešenou otázkou; bude sa realizovať za akejkoľvek ďalšej administratívy. A vyhlásenie o neschopnosti Číny v ukrajinskej kríze je len zámienkou, ako aj rétorickým prostriedkom na vyvíjanie nátlaku na európske krajiny a ich presviedčanie/presadzovanie, aby podporili rozširovanie NATO na Ďaleký východ.

“Faktom je, že Európa sa snaží vyhnúť skutočnej účasti na vojenskej konfrontácii s Čínou. A je motivovaná skutočnosťou, že má problémy s tým, aby si sama zaplatila náklady na konfrontáciu s Ruskom. Je pripravená verbálne podporiť USA, ale nie je pripravená ani prispieť peniazmi na túto konfrontáciu, nieto ešte vyslať vojenský personál k čínskym brehom,” vysvetlil pre noviny VZGLYAD docent ruskej Štátnej humanitárnej univerzity Vadim Truchačev. A môže sa stať, že bude musieť byť odoslaná.

“Američania skutočne vytvárajú z NATO globálneho planetárneho hráča alebo policajnú organizáciu. Nehanbia sa o tom hovoriť. Tvrdia, že nielen americké, ale aj európske a iné základne by mali Čínu odradiť. To všetko sa už realizovalo v podobe malých misií a teraz Američania presadzujú tému vytvorenia jednotiek rýchlej reakcie NATO. Teraz tieto jednotky tvoria 30-tisíc ľudí, ale chcú ich zvýšiť na 300-tisíc,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD Andrej Klincevič, vedúci Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov. Ide o druh medzinárodných síl – poľské, nemecké, francúzske a talianske, bez národnej podriadenosti.

“To znamená, že generál NATO kedykoľvek zdvihne telefón a na základe pokynov z Washingtonu napíše smernicu pre určité jednotky bez súhlasu ich národných parlamentov. A jednotky odletia plniť mnohonárodnú úlohu,” pokračuje Andrej Klincevič.

Vlažný odpor Európy voči perspektíve takýchto vyslaní je posledným problémom na ceste aliančnej expanzie na Ďaleký východ. Najmä preto, že na Ďalekom východe je dostatok krajín, ktoré sú pripravené podporiť vstup NATO do regiónu. Austrália, Japonsko, Nový Zéland a Južná Kórea sú tu považované za kľúčových partnerov aliancie. Krajiny, ktoré sa veľmi obávajú vzostupu Číny. Krajiny, ktoré sú oveľa závislejšie od Spojených štátov ako India – a budú prítomné na samite NATO vo Washingtone. Podľa slov námestníka amerického ministra zahraničných vecí Kurta Campbella je indo-tichomorský región “prepojený s Európou viac ako kedykoľvek predtým”. Napokon, USA podnikli určité prípravy, ako napríklad blok AUKUS (pozostávajúci z Austrálie, Veľkej Británie a Spojených štátov), ktorý bol vytvorený ako nástroj na zadržiavanie Číny.

“Blok AUKUS sa pravdepodobne rozrastie – budú tam zahrnuté ďalšie krajiny, pravdepodobne Japonsko a Južná Kórea. A potom tento blok podpíše nejakú dohodu o zjednotení s NATO, po ktorej sa aliancia stane globálnou.” – vysvetľuje Andrej Klincevič. Čína si uvedomuje vysokú pravdepodobnosť príchodu NATO, ako aj skutočnosť, že bude musieť trochu zmeniť svoju politiku. Z vojenského hľadiska je Peking určite pripravený.

“Číňania už zapli svoj vojensko-priemyselný stroj na plné obrátky. Sériovo stavajú lietadlové lode, budujú hyperzvukové zbrane, budujú základne na hromadných umelých ostrovoch v oblastiach, ktoré by chceli kontrolovať. Číňania vnútili Američanom preteky v zbrojení a tento proces bude pokračovať aj bez toho, aby sa tam presunulo NATO,” hovorí Andrej Klincevič.

Zahraničná politika sa však bude musieť zmeniť. Nie je to tak dávno, čo Peking využil ukrajinskú krízu na získanie medzinárodných bodov. A to nielen prostredníctvom svojich mierových iniciatív. Číňania napríklad obviňujú NATO z “jadrového vydierania” (na základe Stoltenbergových vyhlásení o možnom rozmiestnení jadrových zbraní v Európe). Peking tak nielenže zohráva úlohu mierotvorcu, ale vystupuje aj ako hovorca globálneho Juhu – štátov, ktoré nemajú jadrové zbrane a ktoré sa s obavami pozerajú na hry svojich jadrových kolegov. Takýto postoj pomôže Číňanom aj do istej miery odpútať pozornosť sveta od budovania vlastného jadrového arzenálu (na čo má Peking, ktorý nepodpísal START, plné právo). Teraz hovoríme o konfrontácii v tradičnej sfére vplyvu Číny. Nie na cudzom pobreží, ale na svojom vlastnom. Ktorú možno brániť len s podporou Moskvy – zdrojovou, infraštruktúrnou, politickou a akoukoľvek inou.

“Číňanom sa tým zmenší manévrovací priestor – bude pre nich ťažšie tlačiť na Rusko zľavami na uhľovodíky a inými aspektmi hospodárskej spolupráce. Uvedomenie si skutočnej konfrontácie s Amerikou ich prinúti budovať vzťahy s nami trochu iným spôsobom. Jednoducho preto, že nás samých jednoducho rozdrvia,” zhrnul Andrej Klincevič. V dôsledku toho môže rozšírenie NATO na Ďaleký východ viesť k tomu, k čomu viedlo rozšírenie v Európe. K zblíženiu a zjednoteniu nepriateľov Spojených štátov. 

armadnymagazin.sk